Možno bude ctený čitateľ prekvapený, no keď som v nedeľu ráno zbadal výsledky predčasných parlamentných volieb, vybavila sa mi „Tisícročná včela.“ Lebo symbolika, ktorú môj dávny priateľ - spisovateľ Peter Jaroš - zakomponoval v roku 1979 do svojho románu, je aktuálna i dnes. Opakovane ma pri čítaní alebo počas televíznych repríz filmu stále fascinuje táto až renesančná sága o živote slovenského národa. Vďaka svojej vitalite a včelej pracovitosti prežil tisícročie nepriaznivých okolností. A čo dnes? Svet i Slovensko sa  zmieta v politických, sociálnych, náboženských, ekonomických i migračných krízach, zažívame hlboký rozvrat rodiny aj historických a kultúrnych hodnôt, preto je „Tisícročná včela“  aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.

Predčasné parlamentné voľby v SR 2023

Vo voľbách kandidovalo 24 politických strán i hnutí a jedna koalícia. Približne 4,3 milióna voličov, z toho takmer 185.000 mladých prvovoličov. O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo až 73 000 zahraničných Slovákov, z nich svoje hlasy poslalo rekordných 58 779 tisíc. Účasť voličov bola vysoká – presiahla 68 %. Jasným víťazom volieb sa stala strana SMER – SSD so ziskom 23,29%. Progresívne Slovensko skončilo na druhej priečke so 17,04%. Hlas – SD dostal 14,96%. Do parlamentu sa dostanú ešte: OĽaNO a priatelia s 9,01%, KDH s 6,94%, SaS, ktoré volilo iba 6,04% voličov a SNS s tesným výsledkom 5, 70%. 

Je po voľbách a slnko nad Slovenskom vyšlo. Napriek strašeniu skorumpovaných novinárov mejnstrímových médií, napriek zdvihnutému prstu v centrále NATO, v Bruseli, na pražských Hradčanoch a tiež v Grasalkovičovom paláci. O to viac bolo nadránom počuť buchnutie šampanského z centrály Smeru na Súmračnej ulici v Bratislave. No aj hlasné spievanie slovenskej i českej štátnej hymny. 

Tisícročná včela žije ďalej, a my – bežní občania – s ňou. Budeme mať parlament i vládu, ktoré sme si demokraticky zvolili. Včelí úľ Slovákov pod Tatrami zápasil štyri roky so smrteľným ohrozením parazitickým roztočom klieštika  (Varroa destructor), vírusmi i toxicitou nevzdelancov a podvodníkov. No pred predčasnými parlamentnými voľbami do úľa Slovákov vliezol motýľ Lišaj smrtihlav. Motýľ s pirátskou vlajkou na hrudi je vynikajúcim letcom, ktorý dokáže prekonať vzdialenosť až 4 500 km (to sa z Bruselu do Bratislavy dá otočiť skoro 4 krát...) Lišaj obľubuje i sladký med a aby ho včely hneď neodhalili, maskuje sa pred nimi pomocou feromónov. Slovenský Lišaj smrtihlav (s moderným názvom Progresívne Slovensko) v úli tisícročnej včely použil feromóny demokracie a slobody, ktorými zamaskoval typický pach smrtiaceho liberalizmu. Lebo ten, kto volil Progresívne Slovensko, túži po ideologickej totalite. Tí, čo dali dôveru sociálnodemokratickým stranám Roberta Fica a Petra Pellegríniho, Dankovým národniarom zo SNS a Majerského KDH si zjavne želajú stabilnú vládu a návrat k istotám v suverénnom, národnom a fungujúcom štáte. No a tí, čo (napriek všetkému) predsa len vhodili hlas trnavskému Boratovi Igorovi Matovičovi a jeho koalícii, spoliehajú sa a tešia na pokračovanie zábavou kanalizáciou politiky a verejného života. Pod našimi obľúbenými borovicami záhoráckymi..., s údivom som sledoval tú šialenú prestrelku čo sa tu počas slovenskej občianskej vojny od roku 2018 strhla. I tú nechutnú, agresívnu  a konfrontačnú takmer ročnú predvolebnú kampaň, v ktorej sa nešetrilo obligátnymi nesplniteľnými sľubmi, vulgarizmami, vyhrážkami, zatýkaním z reťaze odtrhnutých Lipšicových a Hamranových psov z NAKA, no ani pästnou argumentáciou.  

Zaklínadlo volebnej manipulácie

„Spracovanie a sumarizáciu výsledkov  parlamentných volieb nie je možné manipulovať“, pripomenul predseda Štatistického úradu SR Peter Peťko. Štatistický úrad je podľa neho garantom metodiky, ktorou spracúva výsledky volieb posledných 30 rokov. „Údaje prejdú niekoľkostupňovou kontrolou.“ Slováci sú vynachádzaví a tí, čo často cestujú po celom svete, neštítia sa mnoho technických, organizačných a kreatívnych nápadov doviezť (bez preclenia) k nám a nehanebne použiť. Cez SMS a e-maily preletela skôr úsmevná výstraha pred použitím špeciálneho gumovateľného pera na podpis do prezenčnej listiny a na krúžkovanie kandidátov. Vcelku logickejšia sa mi zdala výzva na znehodnotenie/roztrhnutie volebného lístka Progresívneho Slovenska pred vyhodením zvyšku nepoužitých hlasovacích lístkov vo volebnej miestnosti. Ešteže KDH neradilo svojim verným hádzať hlasovací lístok do urny pravou rukou, ako je v Indii dovolené jesť (keďže ľavá sa považuje za znečistenú)...

No škandálnou je nahrávka rozhovoru Michala Šimečku s lesbickou partnerkou sudkyne Záleskej - s novinárkou Monikou Tódovou z Denníka N (priamo financovaného aj Progresívnym Slovenskom) - o novotách v spracovaní lístkov. Alebo o sofistikovanej metodike zabezpečenia „podstatných“ hlasov v rómskych osadách, v ktorých už „vedia robiť vláčik“.... Hlas podobný Michalovi Šimečkovi v hlučnom kaviarenskom prostredí vraví o dôležitej účasti voličov Smeru a fašistov v „dezolátskych krajoch“ , aj že: „podstatný bude aj hlas od hlupákov.“ Ubezpečuje, že na zmanipulovanie tohtoročných volieb majú progresívci pre ľudí v osadách aj vo volebných miestnostiach (!) tentoraz už oveľa väčší badžet. Na otázku Tódovej, čo z toho bude mať ona a či zase vyhrá náhodne  nejakú mastnú tombolu(?), Šimečka hovorí: „Všetky poďakovania zabezpečuje tento Peťo Blažečka a sumy a formu ako to k vám dostať a bez toho, aby ti to niekto mohol prišiť ako formu brania úplatku sa bude riešiť podľa toho, koľko miest v parlamente nakoniec obsadíme“...  Pre spresnenie – Peter Blažečka je PR a Marketing manažér spoločnosti ESET, čo je technologický gigant s vlaňajšími tržbami 589,1 milióna eur a so ziskom vyše 69 mil. eur (zdroj: Finstat). Nie som vyšetrovateľ, prokurátor ani sudca, aby som bližšie skúmal pravosť nahrávky a súvislosti z nej vyplývajúcich na dopad a výsledky volieb. No myslím si o tom svoje - aj o existencii sociálnych sietí a o rozširovaní využitia umelej inteligencie. Len dúfam a verím, že orgány justície a spravodlivosti všetko preskúmajú, preveria a vyvodia z toho i patričné závery. Deň pred voľbami (v piatok) sa nechala počuť Polícia, upozornením, aby voliči nepodľahli deep fejkom a neverili falošným zvukovým či video nahrávkam, ktoré vraj vytvorila umelá inteligencia. Z môjho pohľadu tým bezpečnostná zložka štátu len potvrdila, v koho rukách polícia je.   

Sila zahraničnej karty

Práve v segmente IT technológií – v elektronickom spracovaní dát – spočívala inovácia tohtoročných predčasných parlamentných volieb na Slovensku. Je zaujímavé, že konzervatívci, liberáli aj progresívci bohorovne odmietajú akúkoľvek možnosť zmanipulovať voľby v USA, v štátoch EÚ (vrátane Slovenska či Českej republiky), no pritom až fanaticky dlhodobo spochybňujú volebné výsledky v Rusku, Bielorusku, v Maďarsku, Gruzínsku, Moldavsku, Tunisku, v regióne západného Balkánu a do Panafrického parlamentu. Zaujímavé, že tentoraz absentovala  tradičná hra „maďarskou kartou“. Našťastie o výsledku volieb na Slovensku nerozhodlo zahraničie, napriek avízu politológa Prešovskej univerzity Gabriela Székelyho v jednom z rozhovorov v štátnej RTVS. Nepomohli zásahy zvonku. Naopak, aktivovali viac voličov sociálnodemokratického tábora. A nemám priamo na mysli primitívne klebety prezidenta ČR Petra Pavla počas septembrového zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku o tom, že „ak vyhrá Robert Fico, výrazne to zhorší vzťahy medzi občanmi Čiech a Slovenska“.  Pavel sa dopustil hrubej diplomatickej chyby, ktorej dôsledky ešte len pocíti v budúcnosti. Viac empatie k Slovensku aj sympatie k lídrovi opozície prejavili bývalí českí prezidenti Václav Klaus i Miloš Zeman, ktorí Robertovi Ficovi poslali povzbudivé listy. Poukázali na osobné skúsenosti počas jeho vlád i dôležitý aspekt fungujúcej V4, čo nástupom Matoviča skončilo. Ani český expremiér slovenského pôvodu Andrej Babiš nechcel premeškať príležitosť pripomenúť sa. Dokonca deň pred voľbami nahral video pozdrav Slovákom s pozadím bratislavskej panorámy, v ktorom cez svoje konto na sociálnej sieti vystríha pred vládou Progresívneho Slovenska. Prirovnal ho k českým Pirátom, ktorí u našich susedov bezohľadne likvidujú sociálne istoty.  

Slová sú slová, no peňeži..., sú argument!

Neuveriteľné (!) – no zasahovanie do predvolebnej kampane na Slovensku priznal v rozhovore pre denník SME americký veľvyslanec v SR Gautam Rana. Financiami (5 milión dolárov) na potláčanie názorov opozičných politikov na sociálnych sieťach. Dočkáme sa ozveny tohto zločinu z Bruselu, Haagu či zo Štrasburgu? Sotva... Lebo dôležitá je aj morálka tých, čo strážia strážcov!  Dvaja českí politickí komentátori vo vysielaní programu  „360°“ na CNN Prima NEWS glosovali voľby v Slovenskej republike ako „kulturní střetnutí bačů a studentů“... Nebudem podrobne rozoberať ich prezieravý a protektorátny pánsky pohľad Prahy na život pod Tatrami, no v niečom mali pravdu. Lebo Šimečkovi progresívci veru stavili práve na neskúsenosť prvovoličov, na mladú generáciu  (ľahko ovplyvniteľnú cez sociálne siete) a na zahraničných Slovákov s liberálnym, globalistickým alebo povrchným pohľadom na život. Takých sa do volieb zo 104 krajín sveta zapojilo rekordne až 73 tisíc! Napriek tomu že na Slovensku nežijú a väčšina z nich sa tu žiť ani nechystá. A tým, ktorí študujú, pracujú či žijú v najbližšom zahraničí, sa štyri mimovládky snažili hromadným zvážaním, bezplatnými vlakmi z Prahy a z Brna (aj inou dopravou) nielen umožniť účasť, no v „dobrej viere“ tiež naznačiť, koho voliť. Študentov však doviezli mimoriadne vlaky len do Bratislavy. Prečo asi nie aj do Žiliny, Komárna, Banskej Bystrice, do Košíc či do Prešova? Biela noc v Bratislave mala byť triumfom Progresívneho Slovenska, napokon sa ako filmová „Bíla nemoc“ zmenila na progresívne sklamanie.  

Komu vykypelo z hrnca? 

Borisovi Kollárovi, Mikulášovi Dzurindovi, Eduardovi Hegerovi, Jurajovi Šeligovi, Jaroslavovi Naďovi, Jánovi Budajovi a ďalším bojovníkom z modrej a z modro-žltej partičky sa mlieko rozlialo... Sklamaní musia byť aj v štábe hnutia Republika, ktorým chýbalo zopár desatín percent, aby sa do NR SR dostali. Nad vysvedčením im ovisli nosy a cez pery sa im vydral povzdych sklamaného uplakaného chlapčiska z čs. filmu „Knoflíková válka“ (Gombíková vojna): „Kdybych to byl býval věděl, tak jsem sem nechodil“... Snáď sa títo stranícki nomádi, prevracači kabátov a vojnoví štváči stratia v archíve histórie. Voliči im jasne odkázali, aby zmizli a viac už vo verejnom priestore nesmradili! 

Príbeh predčasných parlamentných volieb pod Vysokými Tatrami v posledný septembrový deň roku 2023, ktorý taktikou zdržiavania účelovo hrala prezidentka Zuzana Čaputová však zverejnením výsledkov nekončí. Dočasná nájomníčka Grasalkovičovho paláca poverí zrejme zostavením vlády Roberta Fica. A hoci je to skúsený politik a štátnik, môže mu  to trvať týždne, no kabinet môže byť po povolebných rokovaniach zostavený aj bleskovo.  Pre zostavenie stabilnej a silnej vlády s ústavnou väčšinou sa núkajú do vlády Hlas-SD, SNS a KDH. No karty sa môžu miešať  a rozdať aj opačne – proti smeru hodinových ručičiek. Dovtedy bude Slovensku ale vládnuť Ľudovít Ódor, vykúkajúci obozretne spoza sukne Pezinčanky.  Ako sme videli – nemieni iba svietiť a kúriť... Keďže má v kabinete dočasne povereného ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí  Miroslava Wlachovského, môžeme čakať prerozdelenie a dovezenie desaťtisíce nelegálnych migrantov, k čomu nás núti Európska komisia alebo vydanie súhlasu vlády so zaplatením 70 000 eur na každého migranta, ktorého Slovensko odmietne. Babičky a dedkovia od Ódorovej vlády nič také nedostanú. Už prvé komentáre zahraničných médií sa nesú v duchu pokračujúceho strašenia „neposlušným deckom.“ EÚ a NATO sa obávajú, aby sa Slovenská republika nestala prvým členským štátom, ktorý sa otočí proti ich mocným štruktúram a proti doktríne neobmedzenej pomoci Ukrajine. Viktor Orbán ich doteraz už dosť trápil a ustráchané pohľady sa od Slovenska prenesú aj na parlamentné voľby v Poľsku. Bruselskí úradníci sa desia pred návratom posilnenej V4.    

Motýľ Lišaj smrtkový vliezol do úľa Tisícročnej včely riskujúc, že jeho výprava môže preň byť cestou poslednou. Našťastie slovenské včely tohto votrelca tentoraz včas spozorovali a dokázali ho žihadlami vyhnať.

Na predvolebných bilbordoch mal zdvihnutý prst liberálny tragéd, rozbíjač vlastných pravicových vlád Richard Sulík. Zdvihnutý prst, varujúci pred „bratislavským Majdanom“, by sme ale mali mať pred očami - priatelia – teraz  my voliči, ktorí očakávame zlepšenie pomerov i atmosféry pre život, skultúrnenie komunikácie a fungovanie silného sociálneho štátu.