Odchádzajúca i vznikajúca vládna garnitúra sa správajú, akoby nebolo po voľbách, ale pred nimi. Nová opozícia zvesela spochybňuje nominácie koaličných strán, čo znamená, že si je priveľmi istá svojimi pozíciami v Národnej rade SR, teda predpokladá, že ich politickí súperi automaticky musia byť slušní a korektní aj k svojim bezočivým rivalom. Možno ich však čoskoro prejde smiech, keď parlamentná väčšina jednoducho nezvolí drzých sokov do parlamentných funkcií. A napríklad namiesto Šimečku do kresla podpredsedu NR SR zasadne poslanec, ktorého prezidentka odmietla vymenovať za ministra životného prostredia.

Chybné kroky však nerobí len jedna strana politickej barikády. Predsedovia Hlasu – SD a SNS očividne a nešťastne súťažia s predsedom víťazného Smeru – SD, keď sa začali ponáhľať, kto skôr zverejní svojich nominantov do vlády. Fico im názorne ukázal, že zdržanlivosť a trpezlivosť je najmä v personálnych otázkach oveľa vhodnejšia, hoci ani on nemá všetko vyhraté. Známy komentátor už neokrôchane upozornil, že Fico až vtedy, keď ho prezidentka vymenuje za premiéra, jej môže predložiť oficiálne personálne návrhy.

Teda palác a jemu blízke kruhy ešte stále dúfajú, že pokračujúcimi ťahmi sa im poradí zvrátiť výsledok volieb a nechať bez akéhokoľvek ohraničenia ďalej pôsobiť takzvanú úradnícku vládu. Nie som si celkom istý, či si šéfovia koaličných strán uvedomujú pretrvávajúce riziká a nástrahy zdatných zákulisných síl. Koalícia naozaj prechádza prvým testom a je otázne, či bude úspešná, alebo sa skončí skôr, ako sa začne.

Najmä Pellegrinimu by si malo byť jasné, že ak skrachuje súčasná koalícia, tak mu už nik – ani Šimečka a spol. – nedajú takú veľkorysú ponuku, akú dostal od Fica.