Osudové, rozhodujúce parlamentné voľby sa skončili. O štyri roky by mali nasledovať ďalšie, zrejme tiež prelomové a ťažiskové. Ale možno budú aj o niečo skôr, ako tentoraz 30. septembra 2023.

Tieto slová nemajú znižovať význam nedávneho hlasovania, ale len upozorniť na to, že voľby sa v demokratickej spoločnosti (ne)pravidelne opakujú. Kľúčové sú pre strany a politikov. Či budú aj pre občanov, závisí od toho, ako s ich hlasmi naložia víťazi.  

Mení sa  zloženie parlamentu, prichádza iná vláda. Dôležité je, aby celý proces prebehol na základe rovnej súťaže, aby občania mohli vyjadriť svoje postoje. Teda, aby voľby boli slobodné, ako teraz na Slovensku. Aký dopad bude mať ich výsledok na život ľudí a politiku krajiny, to sa ešte len uvidí. Početné predpovede majú hodnotu tých o počasí: aj keď sú zaručené a objektívne podložené, niekedy namiesto toho, aby pršalo svieti slnko a naopak.

V Česku vzbudzovala  predvolebná kampaň na Slovensku veľký záujem a v nedeľu prvého októbra sa výsledky hlasovania tešili prvoradej pozornosti médií. Niet sa čomu diviť, veď roky sme tvorili spoločný štát a teraz sme si najbližší susedia. V Čechách žije množstvo Slovákov, intenzívne sú styky medzi obyvateľmi oboch krajín.

Pozorne som sledoval názory a ohlasy v ČR na predvolebné dianie. Väčšinou sa poukazovalo na to, že ide o slovenskú záležitosť  a zvonka by sa do nej nemalo zasahovať. Pravda, objavili sa aj snahy o mentorovanie a poučovanie. Známy novinár v tejto súvislosti pripomenul, že Slováci sú alergickí na múdre české rady.  

Dobre, že sme sa rozdelili, komentoval môj známy fyzickú výmenu názorov medzi bývalým slovenským premiérom a ministrom na jednej strane a rovnako niekdajším ministrom na strane druhej. To patrí niekam na východ a nie k nám do strednej Európy.

Možno si vzali za vzor udalosť o dosť staršiu, keď dakedajší český vicepremiér udrel vtedy aktuálneho ministra, odvetil som mu.

Trochu sa zarazil: Pravda, pravda, nato som si nespomenul. Ale ako mohli Slováci pustiť z hlavy to, čo im spôsobil Fico?

Nechcem porovnávať, Česi však zabudli, že kedysi poslali do opozície Občiansku demokratickú stranu (ODS), ktorá dnes stojí v čele vládnej koalície, odvetil som.

V českých pohľadoch, ktoré sa týkali predvolebného Slovenska, ma prekvapovalo, že pozornosť sa sústreďovala hlavne nato, či víťazom bude Smer alebo Progresívne Slovensko (PS). Oveľa menej sa poukazovalo na to, že zrejme ani jedna zo strán nezíska absolútnu väčšinu a že víťaz bude preto odkázaný na spoluprácu s niektorými z nedávnych konkurentov.

Ostatne, víťaz vždy nemusí zostaviť vládu, ktorá získa väčšinu v parlamente. História pozná vojvodcu Pyrrha, o ktorom sme sa učili v škole, že jedna z jeho výher bola vlastne prehrou. V nijakom prípade však netvrdím, že sa to stane teraz na Slovensku. Nikto však nevieme, čo bude a koalície sú manželstvami z rozumu, nie z lásky.

V sobotu a v nedeľu som sledoval rozhlas, televíziu a siete, v pondelok 2. októbra som si kúpil aj noviny. Niektoré z titulkov:  Fico je späť. Alebo: Víťaz Fico si povedal o post premiéra. Články na prvých stranách, početné komentáre.

Český prezident Pavel uviedol, že vôľu občanov je potrebné rešpektovať. V záujme ČR je podľa neho udržať so Slovákmi dlhodobo nadštandardné vzťahy.  Výsledky sotva potešili predstaviteľov terajšej vládnej koalície v ČR. Premiér sa obmedzil na diplomatické vyjadrenie, že praje Slovákom, aby povolebné vyjednávanie viedlo k zostaveniu dobrej vlády. Prvý podpredseda kabinetu bol otvorenejší. Výsledok slovenských volieb je podľa neho  varovaním i poučením. Obavy ľudí, ktorí často žijú na periférii záujmu, nemusia mať reálny základ, ale nie sú preto menej skutočné. Naproti tomu vedúci zástupcovia opozície i bývalý prezident Václav Klaus víťazstvo Smeru privítali.

Komentáre v ČR konštatujú, že ide o veľký Ficov návrat. Dozvedel som sa aj, že v jeho osobe ide vraj o slovenský mix Zemana, Paroubka a Babiša. Zo spoločensko-ekonomického hľadiska je ľavičiar a hodnotovo konzervatívec. Trochu arogantný, trochu populista,  trochu technológ moci bez škrupúľ. Muž mnohých návratov, ktorý sa nikdy nevzdáva.

Iný článok si položil otázku, či Slováci Ficovi odpustili, že počas svojich troch vlád vybudoval, povedané A. Kiskom „mafiánsky štát“. Podľa autora bude Smer vládnuť veľmi pravdepodobne so stranou Hlas. Teoreticky by bola možná vláda PS s ďalšími stranami, ale k tomu takmer určite nedôjde.

Pripomína sa, že Fico nebude mať jednofarebnú vládu ani ústavnú väčšinu, čo ho bude limitovať. Nechýbajú konštatovania, že vo voľbách prepadla Republika a že maďarská menšina nebude mať zastúpenie v Národnej rade.       

V českých médiách sú početné články, ktoré opisujú atmosféru v štáboch jednotlivých strán, rovnako tak značný priestor dostávajú názory Slovákov na výsledky volieb. 

Píšem tieto riadky v pondelok 2. októbra odpoludnia. Ešte dnes večer sa v ČR určite objavia ďalšie názory a komentáre, zajtra, teda v utorok prídu nové. Zatiaľ sa nepoukazuje na možný stredoeurópsky rozmer výsledku na Slovensku. O necelé dva týždne sú voľby v Poľsku. Ak by v nich vyhrala Kaczyńského strana a keby sa Ficovi podarilo vytvoriť vládu, ukazovalo by sa azda nové rozloženie síl v regióne.

Ale nepredbiehajme. Predvolebná rétorika a povolebná realita sa od seba môžu vzájomne veľmi odlišovať. Nemám na mysli úmyselné klamanie voliča, ale to, že v koalícii viacerých strán každá musí urobiť nejaké ústupky.

Výsledky volieb sú nielen veľkým úspechom R. Fica, ale aj jeho osobným zadosťučinením. Málo je takých politikov, ktorým sa podarí vstať prakticky z popola a znovu zvíťaziť. Lenže život nezačína ani nekončí nedávnym hlasovaním. Pred rokmi sa niektorým možno zdalo, že bez V. Mečiara na nepohne na Slovensku ani list na strome. Teraz som nezaznamenal, že by sa o bývalom premiérovi hovorilo. Máločo je staršie ako včerajšie víťazstvá. Na vlastnej koži to v týchto dňoch zažil nielen M. Dzurinda. Každý nemá politický talent a inštinkt R. Fica. Lenže prídu aj ďalšie voľby. A politik sa musí vždy znovu a znovu osvedčovať. Čo bolo, to bolo...

Naostatok si dovolím pripojiť svoj osobný záver  nielen k 30. septembru 2023. Či už bude vládnuť ten alebo onen, najdôležitejšie je, aby sa ľuďom žilo lepšie.