Keď som pred niekoľkými rokmi komentoval diplomatickú a informačnú protiofenzívu Moskvy, netušil som, že prerastie do ozbrojenej konfrontácie. Vzhľadom na dramatický vývoj udalostí je dozaista vhodné a potrebné pripomenúť niektoré kľúčové fakty modernej histórie.

Názov môjho predchádzajúceho článku PRVÝ PROTIÚDER nebol reakciou na schematický román Dominika Tatarku Prvý a druhý úder, ale snahou stručne a výstižne charakterizovať situáciu, ktorú vyvolalo škandalózne uznesenie Európskeho parlamentu. Jeho poslanci, ktorí predstavujú okrajových politikov vo vzťahu k mocenským pomerom v ich jednotlivých materských krajinách, položili znamienko rovnosti medzi nacistické Nemecko a Sovietsky zväz v spojitosti so začiatkom II. svetovej vojny. Tým očividne prekročili hranice príslovečnej trpezlivosti prezidenta Ruskej federácie, ktorý siahol do archívnych dokumentov  a v hodinovom prejave ich predstavil hlavám členských krajín Spoločenstva nezávislých štátov.

Jeho krok nesporne treba vnímať ako začiatok strategického obratu, keď už Kremeľ nevidí dôvod ďalej idealizovať históriu svojich západných spojencov v rámci protihitlerovskej koalície  a tobôž svojich niekdajších povojnových spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Naopak – je zrejmé, že sa naštartuje principiálne poukazovanie na nevyvrátiteľné fakty, ktoré potvrdzujú, že západné demokratické mocnosti kolaborovali s Hitlerom a spolupracovala s ním väčšina európskych krajín (vrátane niektorých bývalých sovietskych republík), z ktorých viaceré mali aj vlastné fašistické režimy a koordinovali svoj postup s nacistami v ťažení proti Sovietskemu zväzu a pri tzv. konečnom riešení židovskej otázky, pričom všetkých zaujímal najmä židovský majetok.

Kremeľ dospel k závažnému rozhodnutiu, pretože je už neprehliadnuteľné, kam smeruje súčasná mašinéria Európskej únie, ktorá chce striasť zo seba vlastnú totalitnú minulosť a prepísať históriu tak, aby následne Rusko stratilo status víťaznej veľmoci a z nej vyplývajúce konzekvencie – napríklad svoju Kaliningradskú oblasť či postavenie stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.

Moskva dala jasne najavo, že disponuje kompletnými záznamami všetkých diplomatických rokovaní európskych krajín i USA, ktoré sú pre ne krajne nepríjemné, predovšetkým vo vzťahu k Hitlerovi, k rozpútaniu svetového konfliktu a k brutálnym prejavom antisemitizmu. Niet pochýb, že Rusko prejde do ofenzívnej fázy a bude ich zverejňovať v rozmanitých formách vrátane učebníc dejepisu.