Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Pohľad od Vltavy – Milan Lažák

Chystám sa písať článok pre Slovenský rozhľad. Ak sa chcem zaoberať problémami, tých je neúrekom: hrozivý schodok českého štátneho rozpočtu, demisia ministra poľnohospodárstva, inflácia spomaľuje, ale je stále vysoká, nedostatok liekov pretrváva, úroda marhúľ má byť nízka.  Čítam aj o tom, že Česko má priveľa obcí a ich zlučovanie by prinieslo miliardové úspory. Je tu však názor, že veľký počet obcí je výhodou. Vybrať si môžeš aj z ďalších tém, ale ja by som chcel takú optimistickú.  

        

Pozerám sa von oknom, teraz večer hľadám inšpiráciu vo hviezdach. A nájdem ju. Je predsa leto, čas dovoleniek, odpočinku, výletov. Tu sa môžem rozpísať, dovoliť si rozlet, veď Česi cestujú nielen po svojej vlasti, ale stále viac aj do zahraničia. Turistické kancelárie hlásia obrovský záujem o pobyty, pričom ten je väčší ako vlani i ako pred Covidom. Zájazdy síce o niečo zdražili, silná koruna však nahráva cestovaniu za hranice.

        

Prieskumy si trochu odporujú. Podľa jedného chce viac ako 60 percent Čechov stráviť tohtoročnú letnú dovolenku v tuzemsku. Budú ju mať vraj kratšiu v priemere o jeden a pol dňa ako v minulom roku, ale utratiť počas nej chcú o takmer 14 percent viac ako vlani. Najčastejšie majú mieriť do Juhočeského a Juhomoravského kraja. Iné zisťovanie konštatuje, že voľno v lete si zamýšľa užiť v zahraničí okolo 57 percent Čechov, čo je o niečo viac ako vlani. Sú stále náročnejší na ubytovanie, stravu a ďalšie služby. Mieria do Chorvátska, Egypta, Grécka a početných ďalších krajín. Slováci vedia, že nielen v lete hostia vo svojich rekreačných strediskách množstvo susedov z bývalej spoločnej republiky.

 

Praha je krásna, o tom sa rozpisovať nemusím. Obdivujem však turistov, ktorým sa v letných horúčavách chce navštevovať jej početné pamiatky. Ja v tomto čase do centra zavítam hlavne vtedy, keď potrebujem zájsť do archívu alebo knižnice. Pravda, niekedy ma okolnosti prinútia robiť neplateného sprievodcu známym zo zahraničia. 

 

V tejto súvislosti ma zaujal článok, v ktorom sa píše, že české hlavné mesto zaberá takmer 500 štvorcových kilometrov, ale jeho obvod Praha 1, kam mieri veľká väčšina návštevníkov, len o niečo viac ako päť takýchto kilometrov. Patrí do nich Staré Mesto, časť Malej Strany, Nového Mesta atď. Ja si po putovaní so známymi pripadám, akoby som tam absolvoval sto letných či jarných kilometrov.

 

Keď sa v centre preplietate davmi a zmäťou jazykov, niekedy tam dlhšie musíte hľadať samoobsluhu s potravinami. Priestory sa predsa dajú využiť lepšie. Ako reštaurácie, kaviarne, rôzne atrakcie. Situácia je taká,  že hoci celkový počet obyvateľov Prahy sa zvyšuje, v jej strede je trend opačný. Podobne ako v Českom Krumlove, ktorý sa tiež teší obrovskému záujmu návštevníkov. Dúfajme, že nenastane čas, keď sa z týchto turistických rajov odsťahujú aj poslední občania, ktorí tu majú trvalý pobyt.  

 

Dosť, zahriaknem sa. Prečo vo všetkom hľadať problémy? Počasie nám predsa praje, radujme sa. Lenže moje druhé ja mi našeptáva, že i tohtoročné leto raz skončí. Dobre, uspokojujem sa, ale potom nastane čas spomienok na nedávne krásne dni, premietanie filmov, pozeranie farebných fotografií. Známi obdivujú, trochu aj závidia, zaumieňujú si, že oni podniknú v budúcom roku ešte exotickejšiu cestu.

 

Aj mňa sa opýtajú, kde som bol, čo som videl. Mám to už vyskúšané. Podrobne im popíšem svoje dobrodružstvo. Najprv som sa vydal metrom do centra. Potom v závislosti od cieľa cesty som si kúpil lístok na vlak alebo autobus do miesta blízko Prahy. Boli ste tam už, prosím? opýtam sa. Napríklad v Mělníku, Dobříši alebo v Kutnej Hore? Niekedy mi odpovedá bezradné pokrčenie plecami: My o svete a ty o tom, čo je za humnami.

 

Neznamená to, že nie som zvedavý na cudzie kraje. Navštívili ste USA, Turecko, Egypt, Španielsko, konštatujem. Ako sa tam žije miestnym ľuďom, čo ich trápi, z čoho sa radujú? Zase nechápavé pohľady. Ale my sme tam cestovali kvôli moru, slnku, prírode. Mňa zase zaujímajú ľudia, ich životy, namietam.  

 

Ako na nedávnom stretnutí, na ktorom sme sa zišli rodáci zo Slovenska. Väčšina z nich žije už roky na Západe v krajinách, ktoré sme zvykli označovať ako vyspelé a poniektorí ich považujeme za svoj vzor. Vypytoval som sa bývalých krajanov na situáciu v ich terajších bydliskách. Poniektorí si sťažovali hlavne nato, ako  sa u nich zhoršila bezpečnostná situácia.

 

Škodoradostného poteší cudzie nešťastie. Ja taký nie som. Nedalo mi však, aby som sa nepochválil. U nás je v tomto smere azda lepšie. Na uliciach sa nestrieľa, možno aj drog je menej, ekologickí aktivisti sa až v takej miere neprilepujú k cestám. Čo tak, presťahovať sa zase späť? Alebo príďte aspoň na dlhšiu dovolenku. Nebojte sa, od problémov si neodvyknete. Máme ich habadej, a nielen takých, o ktorých sa píše v úvode tohto článku.