Prečo by nás v tejto krízovej situácii doma mala zaujímať Afrika? Je to rečnícka otázka a vyvolala ju cesta nemeckého kancelára Olafa Scholza do Afriky. Bola to ako zvyčajne aj cesta za dobrými správami o kancelárovi v nemeckej, inak kritickej tlači. Dokonca sa aj seriózne noviny prekonávali článkami na tému, čo sa môže Nemecko naučiť od Kene. Kancelár sa nechal vidieť v modernej geotermálnej elektrárni - takú naozaj v Nemecku nemajú. Veď aj preto nemecký kapitál išiel do Kene, aby sa ukázalo, ako prispieva k zápasu o tamojšie dobré klimatické podmienky...

Ale nemecký záujem nie je len (o to iste záslužne) investovať do horúcich afrických útrob a vyrábať elektrinu. Nemecký kancelár navštívil aj Etiópiu, osobitne sídlo päťdesiatich piatich afrických štátov združených v Organizácii africkej jednoty. Tu kancelár vystupoval ako posol nových pohľadov, novej nemeckej politiky voči Afrike. Podlá kancelára dnešný svet je multipolárny, a preto sa treba venovať Juhu. Sever sa musí pričiniť v multipolárnom svete aj o to, aby Afrika bola zastúpená v združení najvyspelejších štátov G 20.

Odznelo to na etiópskej pôde, kde sa len-len podarilo akosi usporiadať neľútostné boje v provincii Tigre a v susedstve Sudánu, kde už týždne trvajú krvavé boje medzi dvoma generálmi, z ktorých jeden vraj po niekoľkých rokoch základnej školy ešte dnes ledva vie čítať a písať, ale zato do Sudánu naliala v mene dosiahnutia stability milióny pomoci aj Európska únia.

Pre nemecké verejnoprávne rozhlasové a televízne stanice je vývoj v Sudáne podnetom, aby pravidelne volali na rozhovor Michaela Ludersa, ostrého dlhoročného kritika politiky Západu, osobitne USA v Oriente a na Blízkom východe. Tamojšie vojny Luders komentuje slovami: Kto seje vietor, žne búrku. V zatiaľ poslednom rozhovore pre Deutschlandfunk 3. mája na veľkej ploche rozobral ničivé následky krvavých bojov v Sudáne pre okolité štáty, osobitne Egypt. V leteckom moste vyviezli nemecké a americké vzdušné sily z nebezpečného regiónu tisíce cudzincov, ale napospas nechali domácich. Z nich státisíce hľadajú útočisko v susedných štátoch. Luders však upozorňuje, že vlna utečencov sa môže preliať na brehy afrických štátov k Stredozemnému moru - pôjdu tam s jediným cieľom - preplaviť sa do Európy. Takto ponímaná kríza, krvavé boje v Sudáne a ich následky sa už neodohrávajú niekde v afrických útrobách, v tomto je Sudán, vlastne vlna utečencov, takrečeno za rohom.

Nemecký verejnoprávny rozhlas tiež upozornil, že udalosti v Sudáne sú súčasťou globálneho súperenia medzi USA a Ruskou federáciou najmä odvtedy, čo jeden zo sudánskych generálov podpísal s RF dohodu o vytvorení vojenskej námornej základne v strategickej polohe na najrušnejšej námornej ceste pri Suezskom prieplave.