Renomovaný slovenský historik nedávno udelil ruskému prezidentovi lekciu z dejín Ukrajiny, pričom pokladá za ukrajinskú reprezentáciu aj rusínske ustanovizne. Netreba byť šéfom Kremľa, disponujúcim informáciami napríklad od riaditeľa Služby vonkajšej rozviedky, ktorý je zároveň predsedom Ruskej historickej spoločnosti, aby ktokoľvek vedel na základe všeobecne dostupných prameňov, že Rusíni sú samostatný slovanský národ bez vlastného štátu. Na Slovensku ich žije 63 510, v Srbsku 15 626, na Ukrajine asi 70 000, v Rumunsku približne 7 000, v Poľsku 12 700 a v Chorvátsku 2 337.

Ukrajina neuznáva Rusínov ako národ a pokladá ich len za etnickú skupinu ukrajinského národa. V roku 1930 na Podkarpatskej Rusi v rámci Československa žilo 725 357 obyvateľov, z toho 446 916 Rusínov, 109 472 Maďarov, 91 255 Židov, 33 951 Čechov a Slovákov, 13 249 Nemcov, 12 641 Rumunov, zvyšok tvorili iné národnosti a cudzinci. O Ukrajincoch niet ani zmienky, takže vtedy zrejme predstavovali len zanedbateľný zlomok tamojšej populácie.

Po odstúpení územia Sovietskemu zväzu (1945) sa začal proces ukrajinizácie Rusínov, ktorý sa uskutočňoval aj v socialistickom Československu, preto po roku 1989 vznikli na Slovensku známe spory vo vnútri rusínskej komunity, ktorá prechádzala zložitým štádiom v súvislosti s vlastným národným sebauvedomovaním.

Ešte výraznejšie charakterizuje univerzálnych mudrákov moderátorka, ktorá oznamuje do éteru, že sa zhodla so svojím respondentom, akoby verejnosť mala byť zvedavá na to, čo si práve ona myslí o čomkoľvek vrátane názorov jej hostí. Teda vyjadrenia pozvaných predstaviteľov zrejme podľa jej predstáv nie sú podstatné a hodnoverné bez schválenia ňou samou alebo niekým, kto jej dáva pokyny cez slúchadlá.

Keď sme už pri nemenovanej mudrlantke, tak len sucho poznamenajme, že v rámci absencie všeobecného rozhľadu dokonca zaradila Moldavsko medzi pobaltské štáty. Vzhľadom na to, že verejný priestor je plný podobných nezmyslov a dezinformácií, je dozaista vhodné aspoň stručne uviesť niekoľko kľúčových zemepisných faktov. Moldavsko používa rumunčinu ako úradný jazyk a od Čierneho mora ho v najkratšom úseku delia len 3 kilometre. To by hádam mohli byť dostatočné údaje na pochopenie, kde sa nachádza.

Pobaltské krajiny, ktorými sú Litva, Lotyšsko a Estónsko, ležia na pobreží Baltského mora. Vzdialenosť medzi hlavnými mestami Moldavska (Kišiňov) a uvedených republík (Vilnius, Riga a Tallin) sú 889 km, 1151 km a 1407 km. Takéto čísla svedčia o tom, že v slovenských médiách sú aj najvážnejšie relácie vlastne zábavné programy.