Bratislava – Historická budova Slovenskej národnej rady / Dušan D. Kerný/ - Aktuálne problémy nášho národa a štátu – to bola hlavná téma Okrúhleho stola slovenskej inteligencie, ktorý sa zišiel z podnetu Matice slovenskej. Prostredie historickej budovy pôvodne Slovenskej národnej rady v Bratislave na Župnom námestí vytvorilo pôsobivú, doslova dejinnú kulisu rokovaniu, ktorého hlavným cieľom bolo definovať naliehavé potreby národných a štátnych záujmov, spoločenských a sociálnych potrieb slovenskej spoločnosti.

Výsledky sú obsiahnuté vo Vyhlásení Okrúhleho stola slovenskej inteligencie. Vychádza z historického poslania Matice slovenskej – teda z povinnosti, aby sa zvrátil terajší stav hmotnej a morálnej chudoby našej národnej a občianskej spoločnosti. Mimoriadne podnetnou súčasťou rokovania okrúhleho stola bola snaha zdôrazniť nevyhnutnosť odborných riešení vo všetkých oblastiach, zmena politickej technológie politických nominantov a ich nahradenie kvalifikovanými ľuďmi, dôraz na úlohu Mladej matice, uzákonenie slovenského jazyka ako jediného štátneho jazyka na celom území SR potrebu mimoriadneho tlaku na zásadnú zmenu orientácie ekonomiky – teda premeny terajšej montážnej dielne závislej od malého počtu výrobcov a exportérov na čo najširšiu základňu výrobcov – a to aj to aj „zrovnoprávnením“ slovenských podnikateľov v prístupe k štátnej podpore tak, ako to majú zahraničné spoločnosti. Viacero známych a tak doma ako aj v zahraničí rešpektovaných úspešných podnikateľov to zdôraznilo vo svojich vystúpeniach, v účasti na podujatí ako aj v podpore záverov.

Emanuel Balážia: Slovensko ako montážna dieľňa je málo
Modelové stanovisko pre túto časť verejnej diskusie vniesol generálny riaditeľ Neografie Emanuel Balážia: Neografia ide stavať na pozemku, ktorý vlastní v Martine v Priekope nový závod , náklady sa odhadujú na 13 miliónov eur, investičný zámer Neografiu už predložil na posúdenie vplyvov na životné prostredie / terajšia prevádza je v strede Martina a je po viacerých stránkach nevyhovujúca pre podnik a jeho okolie, nová hala a prevádzky budú mať rozlohu viac ako tridsať tisíc metrov štvorcových - dôležité však je, čo mi povedali architekti: navrhujeme stavbu, ktorá tu bude navždy, mnohé továrne, prevádzky, ktoré sme v okolí a inde navrhovali doteraz boli tak nanajvýš na dvadsať rokov, na dve desaťročia! A čo bude potom položil otázku E. Balážia? To ukazuje na nevyhnutnosť trvalej štátnej podpory domácich podnikateľov, na rozširovanie základne tých podnikov, ktoré chcú a môžu udržať zamestnanosť. S tým súvisí aj stav technického školstva – my už teraz pociťujeme obrovský pretlak humanitných smerov, ale nemáme dostatok technických pracovníkov – a nie sme sami, ktorí pociťujú nedostatok technikov, to znamená, že treba reorientáciu časti školstva, teda štátnej politiky v tomto smere! Veď napokon našim cieľom, je, aby sme nezostávali montážnou dielňou, pre ktorú sa stavajú haly len na dve desaťročia, ale mali stále viac kvalifikovaných ľudí a vyrábali čoraz viac vecí s vyššou pridanou hodnotou – teda také, kde sa naša práca zhodnotí čo najviac. E. Balažia to potvrdil osobitne aj pre SNN – hovorím to z pozície Neografie, ktorej drvivá väčšina produkcie sa vyváža a to predovšetkým do štátov Európskej únie. Práve táto skúsenosť Neografie, ktorej produkcia je napokon dobre známa tak na Západ ako na Východ od Martina, viedla aj k zdôrazneniu nevyhnutnej potreby dosiahnuť zmenu právnych pomerov, dosiahnuť právne istoty a vymáhateľnosť práva, ako zdôraznil pre SNN E. Balážia.

Ľudovít Černák: nielen Západ, ale aj Východ
Príbeh Neografie oslovil publikum v ktorom sa nachádzali známi slovenskí menežeri, ktorí úspech dosiahli takrečeno vlastnými rukami, vlastným umom a nie v nejednoznačných privatizačných procesoch. Jedným z prítomných bol napríklad priamočiary verejný a nekompromisný kritik korupčných praktík, predseda Klubu 500 Vladimír Soták, spolumajiteľ Podbrezovských železiarní. Doraz na vyváženosť slovenskej ekonomiky ako aj pôsobnosti nielen smerom do EÚ a na Západ, ale na Východ, menovite na Ukrajinu, Ruskú federáciu a veľké a významné štáty Spoločenstva nezávislých štátov, ale aj napr. Bielorusko kládol Ľudovít Černák. Tento nielen pamätník, ale aj priamy aktér historických udalostí pri vzniku Slovenskej republiky poukázal na to, že v historickej sále SNR vidí samé známe tváre, tie isté, ktoré tam boli pred dvomi desaťročiami, ale nevyhnutná je nová krv, nové tváre. Predseda MS M. Tkáč ihneď poukázal na šéfa Mladej matice, ktorej organizácie pribúdajú, počet narastá – Mariána Gešpera. Viliam Hornáček v kritickom vystúpení voči nedodržaným sľubom politických strán v uplynulých desaťročiach pripomenul, že už na zhromaždeniach združenia Korene vystúpili výrazný predstavitelia novej strednej generácie – Roman Michelko a Maroš Smolec a iní.

Matica chce dosiahnuť prelom
Matica týmto zhromaždením chce dosiahnuť jednoznačný prelom – a to tak v orientácii akou by sa mala uberať verejná diskusia, ako aj v aktivizácii verejnosti. Predseda Matice slovenskej M. Tkáč terajšie potreby zhrnul do slov: nie slová , nie články, ale činy, skutky potrebujeme. Publicita a ovplyvňovanie verejnej mienky sa má dosiahnuť tak, že predstavitelia pracovnej skupiny Matice slovenskej – Marián Tkáč, Ján Eštok, Marián Gešper, Jozef Kollár a Štefan Martinkovič budú informovať prezidenta republiky a požiada ho o podporu predložených návrhov; bude prerokúvať s rozhodujúcimi politickými stranami a tiež so Slovenskou priemyselnou a obchodnou komorou, so zamestnávateľskými organizáciami a Konfederáciou odborových zväzov a koncom februára 2012 posúdi, ktoré politické strany, a do akej miery si návrhy prijaté vo Vyhlásení osvojili.

Voľbami sa zápas nekončí
Po voľbách cieľom bude rokovať s víťazmi tak, aby návrhy, ktoré vzišli z Okrúhleho stola a obsiahnuté vo Vyhlásení dostali do vládneho programu. "Chceme byť aktívni aj po predčasných parlamentných voľbách, pripravujeme napríklad návrh na zmenu zákona, aby nemohli kandidovať za poslancov len príslušníci nejakej strany," uviedol M. Tkáč zaprítomnosti člena Prezídia MS prof. M. Čiča pre Slovenské národné noviny na záverečnom brífingu pre novinárov. Ako uviedla Tlačová agentúra Slovenskej republiky TASR Marián Tkáč na tlačovej konferencii konštatoval aj potrebu výrazne zmenšiť administratívnu záťaž obyvateľstva: radikálne zmenšiť: „vzhľadom na počet obyvateľov máme veľa poslancov na rôznych úrovniach, čo nás stojí veľa financií a neostáva na kultúru, vedu, školstvo a iné potreby.“

Marián Tkáč: kto iný ak nie Matica slovenská
Je tu čas, aby sa národ dozvedel, čo hovorí jeho inteligencia pod krídlami Matice. Veríme, že sa to dozvie. A že sa to dozvedia politici, ktorí sa budú uchádzať o jeho hlasy. Nadstranícka Matica, ktorá vo voľbách nekandiduje, cíti povinnosť byť pri tom. V záujme národa. Pred dvadsiatimi rokmi sa stretla slovenská inteligencia pod vedením našich bardov Imricha Kružliaka, Romana Kaliského a Vladimíra Mináča na Donovaloch týždeň pred parlamentnými voľbami, a posmelila politikov k štátnej samostatnosti. Dnes nám ide o nové smerovanie tohto štátu. Je to čas pre Maticu slovenskú, jej členov a sympatizantov. Vyhlásil M. Tkáč. Odpovedal aj na otázku: prečo Matica slovenská? A kto iný? Vari naše rozkmotrené politické strany? Finančný trh a všemocné finančné skupiny, ratingové agentúry či médiá? Matica, najstaršia slovenská, kultúrna ustanovizeň, preto, lebo v súčasnosti nepoznáme u nás žiadnu spoločenskú ani stavovskú organizáciu, ktorá by bola taká reprezentatívna a nadstranícka, aby na najzávažnejšie problémy spoločnosti vážne upozornila a dožadovala sa ich riešenia. Nechceme návraty do minulosti, chceme však nadviazať na tú Maticu, ktorá v minulosti dávnej i nedávnej spoľahlivo a dôsledne bránila záujmy národa. Jej prvé stanovy spísali presne pred 150 rokmi, 5. februára 1862. Bola podľa nich jednotou milovníkov národa a života slovenského v záujme jeho vzdelanosti, kultúry a blahobytu. A dnes ide práve o to: posunúť naše Slovensko o krok ďalej, zdôvodnil predseda MS Marián Tkáč zvolanie Okrúhleho stola.

Môžeme kritizovať samotné základy systému
Ak je demokracia o slobode, akúže to máme demokraciu, keď väčšinu trápi nesloboda a chudoba? Sme chudobní hmotne aj mravne. Za stôl si zasadli nové slová: korupcia, klientelizmus, tunelovanie. Materiálny blahobyt nemnohých neodstráni problémy všetkých. Naša vnútorná sloboda je práve v tom, že môžeme kritizovať samé základy systému. Áno, pýtame sa, kedy konečne budú naši mladí poznať a milovať vlastné pravdivé, neskreslené dejiny? Veď kto ovláda minulosť, ten ovláda budúcnosť, a ten, kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť. Sme rozhodne za posilnenie vyučovania pravdivých slovenských dejín a vlastenectva na našich školách, vyhlásil M. Tkáč. Je tu čas vyjadriť sa. Povedať nahlas, čo naozaj potrebuje a chce tento národ, čo naozaj potrebujú a chcú občania našej krásnej domoviny. O. i. predseda MS vyzval: Hovorme o možnostiach prekonania chudoby hmotnej i mravnej, o prekonaní krízy, ktorá je dôsledkom aj našich zlyhaní. Hovorme o tom, načo nám je štát, ak sa nemá práve v čase krízy „miešať“ do hospodárstva, ak sa nemá starať o prežitie a zdravie, vzdelanie a kultúru? Hovorme o možnostiach dorozumieť sa, mať možnosť vzdelávať sa počúvať bohoslužby v štátnom jazyku na celom území Slovenska, v každej dedine. Hovorme otvorene a sebavedomo o vlastnej histórii, urobme všetko preto, aby slovenské médiá neboli slovenskými len podľa mena. Hovorme si pravdu, ktorá nás oslobodí. Mysleli sme si, že po zmene, uskutočnenej v roku 1989, sa konečne dostanú k slovu odborníci, ľudia morálne na výške, ktorí to s národom a neskoršie získanou samostatnosťou myslia statočne, a preto budú konať výhradne v prospech národa a štátu. Neuplynulo veľa času, aby sme pochopili, že sme čakali zbytočne a naivne.

Čo si myslieť o tých, ktorí boli proti zvrchovanosti
Čo si máme myslieť o ľuďoch, ktorí boli proti zvrchovanosti vlastného národa, ale sa nehanbia obsadzovať vysoké funkcie a brať platy z peňazí štátu, ktorý nechceli? A ktorí sa dokonca ostýchajú nazvať „štátom“, „domovinou“ či „vlasťou“, je im len „touto krajinou“. Čo si máme myslieť o tzv. politikoch, ktorí nás bez prestania delia na Slovákov, „našich maďarských spoluobčanov“, Rusínov a ďalších? Kedy konečne pochopia našim štátom platení ľudia, že delenie občanov nášho štátu na Slovákov a iných „našich spoluobčanov“, je úmyselným vytváraním umelých bariér pre spolunažívanie? Dokedy sa máme v duchu bývalej, iným vyhovujúcej koncepcie z čias pražského centralizmu deliť? V takej situácii je u nás aj jeden úradný jazyk, v iných štátoch samozrejmosť, považovaný za zbytočný. Kedy konečne zavedieme právnu úpravu, ktorá platí v iných štátoch EU, napríklad kto má pas Francúzskej republiky, je Francúz, možno iného pôvodu, ale Francúz. Je čas vytýčiť a uskutočniť užitočné a vekmi overené heslo „viribus unitis“, to znamená „jednotne“! Je veľmi varovný signál, ak sa na jeho krytie majú poskladať najchudobnejší. Nepríjemná je situácia, ktorá celú spoločnosť rozkladá a súvisí s akoby organizovaným závažným mravným úpadkom: morálka a mravnosť sú označované za prežitok a sú vytláčané zo škôl. Tisícročná opora národa – viera v Boha – je považovaná za zbytočnú a nahradzuje sa liberalistickými teóriami. A tak sme svedkami rozkladu tradičnej rodiny, opustenosti detí, uvoľnenej morálky mládeže, ktorá aj preto, že nemá kde športovať, užíva omamné látky. Ich dekriminalizáciu majú dokonca niektoré politické sily v programe! Rozkráda sa vo veľkom rozsahu, hovorí sa tomu klientelizmus, korupcia či tunelovanie, množia sa vraždy a lúpeže. Veľmi vážna je aj rómska problematika. Na jej riešenie naozaj nie je vypracovaná žiadna vyhovujúca koncepcia. Problémy na ktoré sme poukázali a žiadali v prospech národa ich riešenie bezpodmienečne však budú musieť vykonať odborníci. Pýtame sa: ktorá politická strana má jasnú predstavu a koncepciu, ako dosiahnuť zmeny pozitívnym smerom? Varovná je aj situácia, keď nie je možné vytvoriť väčšinovú pravicovú vládu bez zástupcov iredenty. Potom sa nečudujme, že všetko národné je označované za nacionalistické. Toto je už nebezpečný stav a vyžaduje si urýchlene radikálne riešenie.

Matica slovenská: Ako ďalej?
Súčasná spoločnosť je veľmi rozkolísaná, v mnohých smeroch bezradná, v zásadných záležitostiach nejednotná a mnohí považujú súčasnú situáciu za bezvýchodiskovú. Udalosti jesene roku 2011 jasne demonštrovali, že predstavitelia viacerých politických strán namiesto riadenia štátu – čím boli voľbami poverení – sa zamerali na vzájomné súboje, zbytočné osočovania, a zabezpečení slušnými platmi premrhali mnohé príležitosti. Preto nás čakajú nové voľby. Aj naša slovenská inteligencia je v zásadných otázkach značne nejednotná, lebo prirodzene, je aj politicky rôzne orientovaná. To však neznamená, že v bytostných otázkach národa a štátu nemôže nájsť aspoň jej väčšina spoločnú reč a nastoliť problémy, ktorých riešenie považujeme za „conditio sine qua non“. Sme schopní nájsť spoločnú reč v najzávažnejších otázkach, ktoré pred naším národom stoja? Ide samozrejme o kardinálne problémy, ktorých urýchlené riešenie zabráni amatérskym krokom a ďalšiemu rozkladu. Ak to dokážeme, urobíme neoceniteľnú službu pre národ. Ak nie, prestaňme sa sťažovať, prestaňme kritizovať a bezradne pozerajme na ďalší úpadok. Ak nie, zaslúžime si, aby nás národ nebral na vedomie. Sme v situácii, kedy nepomôžu kritické články a úvahy, slová. Táto doba si žiada činy, ktoré sú najkrajšími slovami! Vieme sa zjednotiť? Vieme sa pridať k aktuálnej výzve na integráciu? Netreba sa stále pozerať len do minulosti, aj keď je nerozumné nepoučiť sa z vlastných chýb. Teraz treba jasne vytýčiť našu budúcnosť a organizovať jej zabezpečenie. Už v starom Ríme platilo „Mature facto opus est! Konať treba rýchlo!“

Maroš Smolec: globalizácia a slovenské médiá
Globalizácia oberá Slovensko o časť svojej suverenity a národnej identity. Stratili sme už vojenskú nezávislosť, strácame nezávislosť ekonomickú, diplomatickú a napokon i politickú. Ak bude takýto trend pokračovať, stratíme aj kultúrnu svojbytnosť. Prvé náznaky sa objavujú už vo vysielaní slovenských televízií. Najnovšie na Slovensku sledujeme americké súťaže talentov, licencované reality šou a varenie českých kuchárov. Na Slovenskú máme asi málo kvalitných slovenských kuchárov, keď ich potrebujeme spoza rieky Moravy. Globalizácia teda nahlodávajú aj kultúrnu suverenitu Slovákov. Médiá tomuto procesu drukujú. Časť nich je totiž v rukách zahraničných majiteľov, vrátane najvplyvnejšieho mienkotvorného denníka a komerčnej televízii. Prečo by tieto médiá chránili slovenské záujmy? Sú predsa v neslovenských rukách. Slovenská národná identita im je cudzia. Žiaľ, i vplyvné médiá v rukách slovenských vlastníkov, proti globalizácii nebojujú. Financované sú predsa miliónmi eur z reklamných kampaní, ktoré prúdia z pokladní zahraničných firiem ako sú mobilní operátori, zdravotné poisťovne, farmaceutický priemysel, či výrobcovia automobilov. Tragické však je, že tento trend akceptujú aj verejnoprávne médiá Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, ktoré sú financované priamo Slovákmi. Tieto médiá by mali mať vlastnú vysielaciu štruktúru zameranú na pôvodnú tvorbu. Odlíšiť sa od komercionalizácie. Slovenskému rozhlasu, teda časti komplexu Rozhlas a televízia Slovenska, sa to darí. Slovenská televízia však zaostáva.

Podporovať vlastenectvo a národnú svojbytnosť
Matica slovenská ako národná inštitúcia podporujúca vlastenectvo a národnú svojbytnosť, by mala žiadať predovšetkým Slovenskú televíziu, aby striktne dodržiavala pomer vysielania relácií produkovaných na Slovensku. Pôvodná tvorba totiž nie je Pošta pre Teba so slovenskými príbehmi. Je to totiž licencovaný program ako všetky druhý trápnych reality šou. Matica slovenská je tiež verejnoprávna inštitúcia ako Rozhlas a televízia Slovenska. Preto by mala prostredníctvom slovenskej vlády žiadať o bližšiu spoluprácu medzi ňou a verejnoprávnymi médiami. Nie je predsa možné, že až štyri hodiny vysielacieho času okupuje na STV 2 v „prime time“ jednostranne zafarbený, nejedlý redaktor za tisíce eur honoráru. Matica slovenská by mala žiadať vyčlenenie času pre vlastnú, pôvodnú reláciu v rámci vysielacej štruktúry televízie aj rozhlasu. Veď len keby každý z tu prítomných predstaviteľov slovenskej inteligencie bol hosťom jedného dielu, bolo by čo vysielať na roky dopredu. A relácia by dodržiavala základné princípy demokratickej žurnalistiky ako je pluralizmus, čo napr. otravnej relácii spomínaného novinára chýba. Rovnako by vláda mohla adresne podporovať aj vydávanie týždenníka Slovenské národné noviny, ktoré publikujú vedecké, historické analýzy a seriál Osobnosti Slovenska a Budovanie štátu, ktoré tvoria národnú doktrínu v mediálnej politike.
Dušan D. Kerný