Vo veľkom predstihu sa na Slovensku začala predvolebná kampaň, do ktorej ako prvé razantne vstúpili vládne parlamentné strany. Nasledovali ich aj také, ktoré vznikli účelovo doslova na jedno použitie iba pred niekoľkými mesiacmi. Ich predstavitelia vidia iba príležitosť na svoje zviditeľnenie.
Mnohí politici z koaličných radov si veľmi dobre uvedomujú, že bez poslaneckého preukazu budú aj naďalej iba trpaslíkmi na politickej, hospodárskej a spoločenskej scéne. Žiaľ, do centra pozornosti sa opäť chcú dostať aj nedôveryhodní ľudia a bývalí poslanci NR SR, ktorí v rokoch 1998 – 2006 schválili veľa protiľudových zákonov. Ani dnes im neprekáža, že svojich voličov už neraz sklamali, nezvládli úlohy a nesplnili sľuby. Zamlčujú chyby a omyly, v ktorých sa v rôznych funkciách, úmyselne, ale aj neúmyselne dopustili. V každej demokratickej krajine by nemali ani najmenšiu šancu na úspech. V slovenských vládnych stranách je všetko voľajako ináč. Okrem tých vzdelaných a skúsených sa na volebné kandidátky natlačili aj rôzni karieristi, neschopní a leniví, oblečení v nových straníckych tričkách. Viacerí pred časom opustili rady SDKÚ-DS, KDH, SMK, ĽS HZDS, ANO, SOP aj SLOBODNÉ FÓRUM. A dnes sa na kandidátke OĽOS objavili členovia OKS a KDS. Zradili program, presvedčenia, aj priateľov. Pohľad na kandidátky potvrdzuje, že bojovať o miesto v parlamente netreba bohviečo. Ani veľké vzdelanie, ani vysoký stupeň politickej kultúry a etiky. Úplne stačí byť poslušným voči veľkým šéfom a podporovať ich v každej situácii, najmä vtedy, keď robia rôzne hlúposti a nekonajú v súlade so stanovami strany, alebo aj zákonov. Predsedovia viacerých strán si neuvedomujú, že presadzovaním dlhoročných farizejov škodia svojej strane, aj spoločnosti. Dzurinda, Hrušovský, Csáky, Figeľ, Bugár a Slota sa za vyše 20 rokov nenaučili, že každý zápas, aj ten politický, má svoje pravidlá, kultúru, aj úctu k hodnotám a výsledkom práce iných. V ich prejavoch, keď sa pretŕčajú v rôznych médiách, naďalej dominuje zloba a nenávisť voči politickým protivníkom. Občania by si už teraz mali všimnúť aký mocichtivý ľudia žijú v niektorých stranách, straničkách, i medzi nami. Akými morálnymi zásadami sa riadia v boji o poslanecké mandáty. Očividné je, že sa neštítia ničoho. Človeku sa krúti hlava z ich duchovnej biedy a prázdnoty. Navyše okrem seba a osobných záujmov nechcú nič vidieť z toho, čo sa vo svete, aj u nás deje v období hospodárskej krízy. Nedovzdelaní jednotlivci možno ani nevedia, že ubližovať je najľahšie. Omnoho ťažšie je tvoriť, budovať, spolupracovať a presadzovať myšlienky solidarity. Občania si musia uvedomiť, že o ich dôveru sa môžu uchádzať iba takí kandidáti, ktorí doteraz presvedčivo dokázali, že žijú morálnym životom a že sa nezaplietli do rôznych káuz, škandálov, alebo ekonomických či iných podvodov. Nemali by mať ani trocha porozumenia, tobôž zľutovania nad tými, čo konali alebo v predvolebnom čase konajú v rozpore so zákonmi, morálkou a úctou človeka k človeku.