Volebná kampaň sa nedotýka reálneho života * Zlodeji na nás kričali, chyťte zlodejov * Jedno percento bohatých riadia stranu 99%, ktorí majú byť hlasom chudobných

* Predseda NR SR Pavol Hrušovský hovorí o potrebe prijatia novej Ústavy SR. Vy ste už dlhodobo kritikom zmien v Ústave v minulom roku, keď vláde môže byť vyslovená nedôvera, ale zostáva vo funkcii. Ako sa na to pozeráte?
V. Mečiar: Každá Ústava je základný zákon štátu a každá zmena sa musí premietnuť do celého jej právneho poriadku. Ak si zoberieme možné dôsledky týchto zmien, ktoré dnes sú a terajšieho stavu, tak nám súčasne Ústava niečo napovedá. Chyba v tomto systéme je, že občania si síce volia zástupcov v parlamente podľa princípu nominácie politických strán s právom pozmeniť poradie, nie kandidátov, a tí zaujmú pozície v NR SR. Keď sa usadia v NR SR a trošku rozhliadnu, začínajú sa budovať aj iné neformálne vzťahy, ktoré Slovensko už viackrát priviedli k predčasným voľbám. Deformujú vôľu občana vyjadrenú vo voľbách s cieľom donútiť vládu buď k zmenám, alebo donútiť vládu k odchodu.

* Dá sa to riešiť aj v Ústave?
V. Mečiar: To sa teraz rieši takým systémom, ktorým ak sa chceme zaoberať, musíme sa pozrieť aj na druhú stranu, že Ústava SR musí počítať aj s tým, že časť kompetencii prešla na EÚ. Máme síce vybudovaný výbor pre komunikáciu s EÚ, ale nemáme systém, ktorý by túto základňu kontroloval, či sa plnia podmienky voči nám. Či my plníme podmienky voči nim, ale aj v snahe niečo získať. Takýto orgán tu chýba. Na Slovensku sa ukázalo, že spory prezidenta a predsedu vlády viedli vždy k istému napätiu aj v týchto dvoch zložkách moci. Vláda niekoľkokrát padla a pritom nie vždy zaslúžene len v dôsledku vlastných chýb. Tento systém sa dá budovať inak. Začnime parlamentnou štruktúrou. Výber poslancov je možný tak, ako je teraz po straníckej štruktúre, ale aj inak. Každý obvod podľa počtu obyvateľov bude mať právo na svojho zástupcu. A tento zástupca bude v tomto obvode volený priamo.

* Zostalo by potom 150 poslancov v NR SR?
V. Mečiar: Samotný parlament má zbytočne veľa 150 poslancov. Reálne na rozhodnutie o veciach stačí 100 poslancov. Ak by sme zvažovali, že parlament by mal mať komoru, ktorá rozhoduje, pritom by mal mať aj druhú komoru, ktorá nahradí prezidenta v tom, kto kontroluje súlad zákonov s Ústavou SR, potom by mal kontrolovať aj súlad medzinárodných zmlúv so zmluvami s EÚ, s naším právnym poriadkom a naopak. Preto by bola výhodná druhá komora.

* Koľko by mala mať volených zástupcov?
V. Mečiar: Úplne by stačilo 27 poslancov. To znamená, že 23 môže NR SR uvoľniť z funkcii bez toho, aby to chod štátu ovplyvnilo. Pokiaľ ide o vlastné činnosti NR SR, tam je v Ústave SR dovetok, že NR SR pracuje v pléne aj cez výbory. Tento systém treba otvoriť aj na to, aby Národná rada mohla vytvárať výbory, podvýbory, kontrolné komisie a iné pomocné orgány. Tento systém potom treba otvoriť aj na plnenie kontrolných funkcii voči vláde SR. Tie sú zatiaľ deformované tým, že ak má vláda väčšinu v parlamente, tak táto väčšina sa mení na podporu vlády a nie na kontrolu vlády, aj keď je ten mechanizmus parlamentu nastavený inak. Na Slovensku sa parlament 20 rokov úspešne bráni tomu, aby musel tvoriť vyšetrovanie spoločenských problémov. To nie sú trestné činy. Tu sú dôležité spoločenské problémy, aj prešľapy vo vláde, aby sa takéto konanie v parlamente nevykonávalo, čo v okolitých štátoch je normálne. A toto u nás nie je upravené a nie je na to daný právny základ.

* Takto vidíte parlamentnú štruktúru, ale čo vláda?
V. Mečiar: Pokiaľ ide o výkonnú moc, tak tam sú moje návrhy ešte zjednocujúcejšie. Tak ako teraz si prezident vyberá, kto bude šéfom výkonnej moci, tak toto právo prezidenta nemusí byť. Parlament mu vyslovuje dôveru, dá sa to urobiť aj inak. Zlúči sa prezident a predseda vlády do jednej funkcie, a priamo si ho budú voliť občania SR. Tak prestane byť závislý na parlamente. Pohyby poslancov potom neohrozia výkonnú moc. Na druhej strane, parlament mu bude schvaľovať zákony, bude mu schvaľovať rozpočet, bude kontrolovať výkony jeho činností. Tie veci, ktoré budú v právomoci parlamentu, prezident nebude môcť. Na druhej strane bude mať prezident istú ochranu voči parlamentu. Súčasne s prezidentom by mal kandidovať viceprezident, ktorý by v prípade smrti prezidenta nastupoval do skončenia volebného obdobia. A tento viceprezident by súčasne bol predsedom tej druhej komory parlamentu. Zmeniť by sa mal aj názov z NR SR na pôvodný názov Slovenská národná rada s dvomi komorami.

* Prišlo by k zmene v Ústave SR aj pri súdoch, o čom jedinom sa teraz hovorí?
V. Mečiar: Pokiaľ ide o rozhodovanie kontrolných a súdnych systémov, treba precíznejším spôsobom upraviť celý systém rozhodovania Súdnej rady SR, základy ústavného súdnictva, ale aj základy všeobecného súdnictva tak, aby bola potvrdená nezávislosť na výkonnej moci. Aby sa nestalo to, čo teraz, že každá výmena ministra vedie k otrasu celým odvetvím. A každý minister, či chceme, či nie, sa snaží koncentrovať moc a prevziať moc súdom, zatriasť celým systémom. Samozrejme, aby tie jeho záujmy boli skryté, tak to obalí do balastu, čo chce naprávať a čo chce pozmeňovať. Tieto časti treba v Ústave SR precíznejšie vyhodnotiť a tento systém by bol otvorenejší.

* A čo v prípadoch priameho vyjadrenia občanov v plebiscite? V. Mečiar: Pokiaľ ide o referendum, dnes je tam podmienka, že je platné len pri účasti 50 percent voličov. Takáto podmienka byť nemusí. Toto kvórum môžeme znížiť. Tým by sa referendum naozaj stalo nástrojom priamej demokracie, lebo teraz je takto potlačená. To by malo súvisieť aj s efektivitou verejnej správy, ktorá je tam v jednej časti upravená, ale nie je vyriešená väzba medzi štátnou správou a samosprávou, kde je kopa vecí ponechaných na improvizáciu.

* Takto ste vlastne naplnili všetky štyri body protestujúcich proti kauze Gorila?
V. Mečiar: Nie. Protestujúci takto hlboko nešli. Tí zostávajú len pritom, že by sa mal meniť volebný systém v prospech toho, aby boli voľby v obvodoch a odtiaľ by boli priamo volení poslanci. Pričom volebný zákon môže byť jeden pre všetky voľby na Slovensku. Nemusí ich byť niekoľko. To delenie na obvody môže byť jednotné a stabilné. Tým sa dosiahne lepšia kontrola väzieb medzi miestnymi. Ak však povieme, že budú volení na miesto, ale nebudú tam mať trvalé bydlisko, tak je to opäť o tom, že z Bratislavy z tých povedzme 150 bude 75 – 80 s bytom v Bratislave, odtrhnutých od vidieka, od toho miesta, ktoré majú zastupovať.

* Už dnes má Gašparovič výkonné kompetencie, ale nevyužíva ich. Myslíte, že nastal čas na takúto zmenu?
V. Mečiar: Tento prezident nie je budovaný ako výkonná moc. Je tam opäť narušenie systému, lebo prezident nie je výkonná moc a po zmene Ústavy, vláda prestala byť najvyšší orgán verejnej správy. Je tu jej len mocenské postavenie. Z toho býva tlak na predsedu vlády, aby niečo robil, ale on je vlastne voči ministrom bezmocný. Má len personálny nástroj – menovať, či odvolať a uznesenie vlády. Nemá vláda iné právomoci. To je postavenie kdesi vo vzduchu. Gašparovičov úrad nie je budovaný tak, aby bol zložkou výkonnej moci. Tie kompetencie, čo naňho prešli, sa nevyužívajú len preto, lebo ich vlastne nemá kto vykonávať. Preto je celý ten systém deformovaný, nefunkčný. To, čo ja navrhujem, je systémová zmena, ktorá ide veľmi ďaleko, ale tieto choroby, ktoré z hľadiska korupcie vedú k nefunkčnosti, k odtrhnutiu od reálneho života, umožní ho prekryť a znovu sfunkčniť celý systém povedzme na ďalších 20 rokov.

* Myslíte si, že ak navrhujete väčšinový princíp a vznik dvoch komôr parlamentu aj s posilnením právomocí prezidenta by po týchto voľbách mohli strany tak všetko upraviť? Mohli by protestujúci svojím protestom dať impulz až na takéto ústavné zmeny?
V. Mečiar: Ide o architektúru výstavby štátu. Posudzovať ju môžu tí, ktorí tomu rozumejú. Pre ostatných je to otázka spoločenskej akceptácie. Nemyslím si, že sa po týchto voľbách na tom niečo zmení, lebo kampaň je už rozbehnutá. Strany vychádzajú z toho systému, ktorý je. Väčšine strán ten systém vyhovuje. Pohybujú sa v ňom ako ryba vo vode. Ťažko čakať, že by si ryby vypustili rybník. Gorila je dnes na križovatke. Ona môže byť širokým občianskym hnutím za zmenu ak si uchová občiansky charakter v tom, že bude deklarovať nevyhnutnosť zmeny. Ak začne prechádzať na stranícke politiky, je to o konci občianskeho protestu a jeho rozbití na menšie skupiny, ktoré skončia. Nemusia skončiť vôbec, ale už budú len čiastkové a nebudú za systémovu zmenu. Systémová zmena musí byť vždy výsledok dohody a poznania tých, ktorí o nej budú rozhodovať. Takže či to bude možné? Ak budem vedieť, akých je 90 poslancov v NR SR a aké tam je naše miesto, tak vám aj poviem, či je to možné. Musí tomu predchádzať rozhodnutie ľudí.

* Ak ste spomínali vznik hornej komory, hovorili ste o 27 poslancoch. Prečo tento počet?
V. Mečiar: Berme, že máme 5,4 milióna ľudí. Primeranosť hornej komory k počtu obyvateľov úplne stačí, ak je podiel štvrtinový. Horná komora nemá prijímať zákony, iba kontroluje, či je súlad s Ústavou SR, alebo nie je a vyslovuje toto rozhodnutie. To je poslanie tejto komory. Ďalšie jej poslanie bude, či rozhodnutia európskych orgánov sú v súlade so zmluvou o európskej integrácii a či naše zákony a rozhodnutia sú v súlade s európskymi pravidlami. To je druhá vec, ktorú budú musieť posúdiť. Vyjadrujú sa aj k spoločenským otázkam, ale ich právomoc je vrátiť tam, kde je nesúlad vyslovený naspäť parlamentu to rozhodnutie. Predpokladá sa nepárny počet preto, aby rozhodnutie mohlo byť vždy vyslovené s tým, že za niečo bude vždy väčšina. Zhruba ten štvrtinový pomer oproti ostatnému parlamentu je plne primeraný na to, aby mohli pracovať odborné komisie a mohli vykonávať aj svoju činnosť, ktorú budú mať v zmysle Ústavy SR. Aj na to, aby mali efektívne rozhodovanie. Berme do úvahy, že jeden z nich bude ešte viceprezidentom a bude predsedom hornej komory.

* Pred voľbami vznikli pohyby v stranách, ako ich vnímať?
V. Mečiar: Predčasné voľby majú niečo vyriešiť. Nebola však definovaná otázka, čo majú vyriešiť? Veď kampaň neobsahuje spoločensky závažné témy. Ide mimo týchto tém. Akoby nemala rozhodnúť o reálnom živote. Strany sa spoliehajú, že vznikne legitimácia pre budúce koalície, nech vzniknú akékoľvek, prípadne aby si po voľbách postavili program, aký chcú. Nikde nie je presne definované, čo ich strana sľúbila a čo má splniť.

* Ako ich teda deliť?
V. Mečiar: Deliace kritériá sú na nové a staré strany. Zoberme to tak, že aj staré strany sa delia. Sú to tie, ktoré boli teraz pri moci. Dva roky nevládli. Dostali štát do nedôvery EÚ, aj ekonomických európskych kruhov. Dostali štát do krízy, ktorá vrcholila predčasnými voľbami, rozpadom parlamentu a rozpadom vlády. Sú schopné tieto štyri strany vládnuť inak v iných pomeroch? Nie, aj keď Dzurinda sa snaží zúfalo opakovať starý model personálnej únie niektorých lídrov s tým, že za každú cenu. Aj za tú, ak by dopredu bolo vylúčené, že jedna strana bude proeurópska. To je to, čo k tej našej miere nedôvery ešte pridá. Bude to pre všetkých horšie. Druhý model, ktorý sa medzi starými stranami predstavuje je ten, že by Fico ako povedal v decembri vládol s pomocou SDKÚ, KDH a Most/Híd. Každá z týchto strán má svoje špecifiká. Ich spoločný rys je, že partnerovi vždy vnútia obsah svojej politiky. Napriek tomu, že Fico robí neskutočné ústupky, keď povedal, že medzi KDH a Smerom nie sú žiadne rozdiely, tak tieto strany už dnes licitujú o svoju cenu. Túto hru Fico ešte dosť dobre nepochopil. Pokiaľ ide o vnútorné pomery týchto strán, nemôžu priniesť vnútornú stabilitu na Slovensku, keď majú rozbabrané vedenia. Nie je v nich súlad a nie je v nich harmónia. Z pohľadu postavenia Mostu/Híd nie je vylúčené, že do NR SR prejde aj SMK. Pri tej rozbitosti, ktorá v časti slovenskej populácie existuje.

* Možno však Fico sníva o inej vláde.
V. Mečiar: Druhá varianta pre Smer je vládnuť sami. Táto varianta je možná, ak bude mať občiansku podporu. Otázka je, akú cenu zaplatí izolovaný Smer za svoju samovládu v dobe krízy? Je tu historická skúsenosť, keď v SDĽ bol podpredseda Fico, bola už v koalícii s týmito stranami koalície a po štyroch rokoch zanikla. Druhý experiment je, že by chcel byť Smer proti všetkým a pri tých vecných problémoch, ktoré má vyriešiť, sú jeho šance pomerne malé.

* V parlamente je však ešte aj zo starších strán Slotov subjekt.
V. Mečiar: Pokiaľ ide o SNS, nech robí Slota obrovskú propagandu, fakt je, že veľký odliv voličov ide k Anne Belousovovej. Toto neskončilo. Tento súboj začína. A nedovolím si predpovedať jeho výsledok. Z tradičných strán zostávame ešte my, čo sme boli dva roky mimo NR SR, ale aj mimo všetkých škandálov, ktoré v štáte vznikli. Mimo zodpovednosti za tieto škandály. Ukázalo sa, že to miesto HZDS nie je nikým zaplnené. To miesto je voľné. Boli sme veľa rokov vo fiktívnych škandáloch a život ukázal, že tí, čo hovorili o nás, tak robili. Proste zlodeji kričali, chyťte zlodejov, pričom boli sami zlodeji. Dnes sú usvedčení. HZDS nie je v žiadnej Gorile a nebolo v reálnych gorilách nikdy.

* Takže máte predpovede, ako to dopadne?
V. Mečiar: Pokiaľ ide o výsledok volieb k týmto stranám, môže zmena v pomeroch nastať vtedy, keď bude mať reálnu silu ĽS-HZDS. Vtedy sa tie vážky naklonia. Voliči dnes môžu voľby založiť len na zmene. Iný ju nemá kto ako my urobiť.

* Neprekvapia nové strany?
V. Mečiar: U nás vždy funguje efekt, ktorý priniesol Schuster, Rusko, Sulík. Slovensko je vždy tehotné niekomu naletieť. Dnes sa zmeny ponúkajú v podobe strán, z ktorých ani jedna nebola tri mesiace pred voľbami. Nemôžeme teda hovoriť o stranách, o ustálení hodnôt, o ustálenosti voličskej základne. Môžeme hovoriť o záujmových skupinách. Preto by som ich politickými stranami nenazýval. Ide o prejav krízy demokracie a nie o prejav demokracie.

* Dve z nich sa však už vidia v parlamente.
Mečiar: Jednu z nich 99% založili, držia pri živote a financujú 1%. Je to zase chytáčik na ľudí. Gorila, ktorá nejde cez uplácanie politikov, ale ktorá si vytvára vlastnú stranu a cez ňu chce vstúpiť do obchodov. A urobiť tieto obchody. Čo bude s občanom na druhý deň po voľbách, na to vyložene kašlú. Tie sociálne témy, ktoré sa dávajú, sú prevzaté z hnutia 99%, ktoré je na Manhattane. A to má byť 99% chudobných proti 1% bohatých, keď u nás túto stranu kočíruje to 1% bohatých. Druhá skupina, nenazvem to stranu, je okolo Matoviča. On ani nechce stranu. Hovorí o voľnom združení osôb. Z hľadiska demokracie by to bol zaujímavý experiment, keby už nebol niekde odskúšaný. Odskúšaný bol v Kyjeve pri voľnom výbere poslancov. Parlament nebol schopný sa za štyri roky na ničom poriadnom dohodnúť. Vláda sa nemala o čo oprieť. V tom čase som bol v Kyjeve viackrát na návšteve. Pretože parlament ráno a večer nebol ten istý. Posun medzi poslancami prebiehal počas celého dňa. Nikdy nebolo ráno isté, ako to večer skončí. A na druhý deň to bolo zasa niečo iné. Čiže nezaradení znamená neukotvení hodnotovo. To znamená, že buď prejdú na vodcovský princíp, alebo na rozsypací princíp, že sa to rozpŕchne každý pes – iná ves. Tiež to nie je východisko. Pokiaľ ide o ostatné skupiny, čo si hovoria strany, sú skôr dôsledok toho, že zákon o politických stranách nevyžaduje ani stabilitu, ani členskú základňu, ani celoplošnú pôsobnosť, ani hodnotovú orientáciu. Proste kto si zoženie podpisy hocijakým spôsobom na registráciu, tak je strana. Hoci Sulík dodnes nie je strana. Sám sa s hrdosťou hlási k tomu, že má len 250 členov. To potom vedie k záverom aj v EÚ, že 250 členov nebude točiť celou EÚ len preto, že cez voľby dostanú nejaké zastúpenie v parlamente. Vedie to k iným rozhodnutiam. Preto tento politický experiment v tomto čase na Slovensku nerieši krízu, ale prehlbuje krízu. A tá kríza má veľa podôb. Aj ekonomickú, aj sociálnu, aj krízu správy štátu, aj krízu ústavných orgánov a krízu politiky štátu. To zostáva ako otázka otvorená aj po voľbách, lebo každý, kto príde, či chce, či nie, bude postavený pred otázku ako ďalej a kde kráča Slovensko? Na to kvetnaté vyjadrenia na bilbordoch nestačia. Aj tak ich robia reklamné agentúry.