Zvolili si ľudia jeho veličenstvo Ivana Gašparoviča I.? * Výkonná moc je mimo kontroly parlamentu ako za čias kráľov a cárov * Za hru strán ľudia zaplatia zvyšovaním cien a stratou pracovných miest * Hrubá deformácia demokracie postavenej na občianskom princípe

* Ako hodnotíte zmenu Ústavy SR, aby sa vyriešila politická kríza, ktorá vznikla po vyslovení nedôvery vláde?
V. Mečiar: Rozdeľme dve veci. Jedna je kríza. Druhá je Ústava SR. Prvá – kríza v spoločnosti trvá ďalej. Má sociálno – ekonomickú povahu. Súvisí so širším usporiadaním v Európe a vo svete. Jej priebeh je možné tlmiť. Je možné na ňu SR pripraviť.

* Čo si táto príprava vyžaduje?
V. Mečiar: Aby tieto kroky boli urobené, tak musia byť funkčné všetky mechanizmy štátu. A tie dlhodobo nie sú. A nie sú funkčné preto, že koalíciu tvorili nesúrodé strany. Tie vzájomné vzťahy a spory považovali za dôležitejšie ako celá spoločnosť. Čiže to bola kríza ich vzťahov. Kríza ich vytvorenia koalície, ktorá prehlbuje krízu celej spoločnosti.

* Takže môžeme povedať, že kríza poznačila aj Ústavu SR?
V. Mečiar: Pokiaľ ide o Ústavu SR a vývoj, aký je, môj názor a výklad je odlišný od tých, ktorí hovoria, že vlastne o nič nejde, že sa nič nestalo a že v Ústave bola medzera.

* Ale spomína sa to, že tam bola chyba v Ústave SR?
V. Mečiar: Nič z toho nie je pravda. Je to jedno veľké, antidemokratické, antiľudové opatrenie, ktoré zavádza monarchistický režim na Slovensku.

* Ako to myslíte?
V. Mečiar: Vysvetlím, v čom. Ústava SR hneď vo svojom druhom ustanovení hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo, alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Tí zástupcovia sú volení do parlamentu s istými kompetenciami a vzťahmi ku vláde. Ale zástupcami sú aj ďalšie volené funkcie, povedzme prezident SR a podobne. Ale majú navzájom rozdielne postavenie v tejto spoločnosti. Ďalšie ustanovenia hovoria, že sme parlamentná demokracia.

* Takže nesúhlasíte so zmenami v ústave SR v článku 115, ako ich urobil parlament?
V. Mečiar: Tieto zmeny boli urobené unáhlene. Bez odbornej a politickej diskusie. Za druhé, boli urobené na princípe dohody piatich predsedov politických strán a vynucovania straníckej poslušnosti. Bez ohľadu na to, aby si uvedomili, aké dôsledky v ústavnom a politickom systéme Slovenska tým vyvolajú. Bolo im to jedno. Bolo im jedno, aké dôsledky tieto ich kroky budú mať pre celú spoločnosť. Stranícke záujmy sa im zdajú dôležitejšie ako záujmy štátu ako celku. To sú východiská, z ktorých vychádzam. Ak vezmem do úvahy, že sme parlamentnou demokraciou, tak úloha parlamentu ako zástupcu ľudu je aj vyjadrovať sa k existencii vlády SR. Vláda SR môže existovať, ak NR SR povie, že má jej dôveru. Ak nie, vláda padá. Dokonca Ústava SR počíta s tým, že to môže byť po voľbách trikrát za sebou, to znamená tri mesiace, a potom sa vypisujú nové voľby. Čiže Ústava SR predpokladá, že môžu byť opakované zmeny vlády SR a rieši ten mechanizmus, ako majú prebiehať. Ústava SR zároveň hovorí, že ak občan prostredníctvom svojich zástupcov, t. j. najvyššieho zákonodárneho orgánu povie vláde SR nie, tak tá vláda musí okamžite odísť. A ukladá prezidentovi len jednu vec, že hlava štátu má tento akt vykonať. Nemá však právo rozhodnúť o odvolaní vlády SR. Má len povinnosť vykonať tento akt. Prezident SR sa zaviazal v sľube, že bude dodržiavať Ústavu SR.

* Čiže nekonal v súlade s Ústavou SR?
V. Mečiar: Tým, ak neodvolá vládu, poruší aj svoj sľub. Až do dňa zverejnenia novely Ústavy SR, porušil aj Ústavu SR. A aj keď je prijatý tento ústavný dodatok, porušuje ústavnosť, teda princíp nositeľa zvrchovanej štátnej moci ako princíp ľudu, lebo ignoruje postavenie parlamentu. Vo vzťahu k nedôvere vláde dnes hovorí, že vlastne ak parlament vyjadrí nedôveru vláde, tak je to pre neho doporučením. On musí vládu odvolať, ale súčasne ju môže na ľubovoľný termín poveriť ďalším vykonávaním funkcie. Závisí to len od jeho vôle.

* A ešte aj naňho prechádzajú niektoré kompetencie vlády?
V. Mečiar: Parlament prestáva byť nositeľom zvrchovanej moci. Vo vzťahu k prezidentovi a ku vláde hrá podradnú úlohu. Teraz keď zoberieme do úvahy tieto funkcie vzťahov prezident, parlament a vláda, dochádza k ďalšej deformácii. Parlament má za úlohu kontrolovať výkonnú moc. A keď sa pozrieme na výkonnú moc prezidenta, tak túto parlament nemôže kontrolovať. Výnimka je len situácia, ak sa prezident dopustí vlastizrady, alebo narušuje demokratický systém, nemá parlament možnosť sa prezidentom zaoberať. Čiže vlastne výkonná moc sa dostala mimo kontrolu parlamentu. Tým aj mimo volených zástupcov a tým aj ľudu. Stáva sa monarchistickým a ani nie monokratickým orgánom. Ak ideme vo vzťahoch ďalej od prezidenta, tak hlava štátu preberá na seba funkcie, ktoré mu doteraz Ústava SR nepriznávala a nie je ani na ne vybavený.

* Je niečo také možné v našom spôsobe zriadenia?
V. Mečiar: V našom systéme sa nepočíta s prezidentom ako s nositeľom výkonnej moci. Vo vzťahu k vláde je tiež viac vecí nedoriešených. Prvá, vláda SR padla, mala byť odvolaná. Prezidentova povinnosť bola o minútu po odvolaní vlády SR poveriť iného zostavením vlády SR. Strany sa nemôžu vyhovárať na mimoriadnu situáciu. Veď sa dlhodobo pripravovali na to, že spoja hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Čiže vedeli aj o dôsledkoch, ktoré to vyvolá, že tá vláda musí okamžite prejsť. A že tá pravdepodobnosť, že tá vláda padne, je nad 90 percent. Potom sú hlúpi tí, ktorí to robili? Ak sú hlúpi, čo chcú robiť v ústavných funkciách? Rovnako prezident musí počítať, že ak sa takáto vec stane, musí konať okamžite. To je jeho ústavná povinnosť a nemôže sa odvolať na piatich predsedov strán, lebo on zodpovedá za 5,3 milióna občanov, ktorí majú rovnaké práva. Aj keď nemajú rovnaký vplyv.

* Ak takto nekonal, znamená to, že sa snažil Gašparovič strhnúť moc na seba?
V. Mečiar: Nie. Gašparovič sa nesnažil strhnúť moc na seba. On ako vždy kompromisne neisto a bez nejakého rizika, zodpovednosti, či povinnosti vliezol do systému, ktorý je nakoniec aj proti prezidentovi, ale aj proti parlamentu a aj proti vláde. Veď vláda musí mať permanentnú dôveru parlamentu. Vláda ju nemá. Vláda odišla. Keď Iveta Radičová hovorí, že ona odvolá nejakého ministra, tak je to hlúposť, lebo už nemôže odvolať odvolaného. Dnes teda nemá nikto žiaden dohľad nad konaním ministrov. Cez čo? Cez interpelácie? Výkonná moc sa vymkla parlamentnej kontrole a ide sama zotrvačnosťou ďalej. Mechanizmus, ktorý sa vytvoril tým, že sa rozdelia niektoré právomocí medzi prezidenta a parlament s tým, že o zásadných otázkach bude rozhodovať prezident, tak nebolo povedané, čo je zásadná otázka? Kto bude robiť výklad zásadnej otázky? V tom je definícia nefunkčná. Nebolo povedané, ani v akej lehote musí urobiť prezident kroky na postavenie novej vlády.

* Je ešte niečo, čo sa v týchto vzťahoch novelou Ústavy SR pokazilo?
V. Mečiar: Vláda sa vymyká parlamentnej kontrole aj v tom, že potom, čo jej pre jej program a zloženie povedal parlament nie, mohla pred NR SR predstúpiť nová vláda so svojím programom. Lenže tu vidno špekuláciu politických strán vyhnúť sa parlamentnej kontrole a predstaviť alternatívu nového programu. Čiže stranícky program sa nedostáva pod kontrolu verejnosti. Zostáva len vecou straníckych špičiek ako sa hrajú s občanom. Tam je na vine všetkých päť strán. Vrátane Smeru. Ak má vláda delené kompetencie s prezidentom, končí kontrolná moc parlamentu. Okrem prijímania zákonov tam už nie je nič. Na prezidenta neprešli len strategické otázky, ale prešiel aj výkon činnosti vlády a to toho, ktorý je uvedený v zákonoch. To znamená, v ktoromkoľvek zákone. Tým je to naprosto neprehľadné a vykonateľné.

* Bude teda nutná novelizácia Ústavy SR po voľbách?
V. Mečiar: Toto ustanovenie treba zrušiť. Treba sa vrátiť k normálnym demokratickým podmienkam. Vlády prichádzajú, odchádzajú, vyslovuje sa nedôvera, kabinet končí a okamžite sa poveruje zostavením vlády nový. Keďže nie je medzera, je stále šéf výkonnej moci. Predstupuje pred prezidenta s návrhmi nových členov vlády. Títo do 30 dní predstupujú pred parlament s programom a vláda ide plne funkčná ďalej. Ale tento demokratický mechanizmus bol porušený. Dôsledky toho porušenia sú ešte aj tie, že vláda je štrukturovaná ako mocenský orgán. Po novele Ústavy SR prestala byť najvyšším výkonným orgánom štátnej správy. A každý minister pre svoj rezort je najvyšší orgán výkonu štátnej správy. Ale vláda je orgán kolektívny a minister je orgán monokratický. Ministri nepodliehajú týmto ústavným článkom. To znamená, že každý dnes odvolaný minister s nedôverou môže vo svojom rezorte robiť to, čo uzná za vhodné, lebo program vlády neplatí, odvolateľnosť nie je možná, kontrola parlamentom neplatí, prezident nemôže do kompetencií ministra vstupovať, tak vzniká ľubovôľa a anarchia, ktorú tento systém predstavuje. To nie je ani to, čo niektorí tvrdia, že sa to blíži k francúzskemu modelu. Blíži sa to k monarchistickému modelu.

* To sú dôvody na rušenie týchto zmien Ústavy?
V. Mečiar: Práve preto je potrebné v tomto prípade tieto všetky zmeny zrušiť a uviesť na demokratickú podstatu. Buď uznávame, že občan je nositeľ moci, alebo sa potom stáva druhá vec, že občan je dobrý len na voľby a čo sa bude robiť vo výkonnej moci, to si páni rozhodnú potom sami. To je potom proti všetkému, o čom bol november 1989 a o čom bola Ústava SR z roku 1992. To, čo robia, je proti duchu, podstate a zmyslu demokracie. Pre nejaké straníčkovanie sa toto robiť nesmie. Preto môj pohľad na to je, že to nie je len politická chyba. To nie je len právnický omyl. To je hrubý, neospravedlniteľný omyl do systému demokracie a spoločenských vzťahov na Slovensku. Musí to z Ústavy SR okamžite odísť. Má to však aj iné dôsledky. Vláda nebola funkčná 18 mesiacov. A nebude funkčná ďalších 7 mesiacov, lebo musíme počítať termín 30 dní od volieb do prvého zasadnutia parlamentu, teda 10. apríl. Prezident okrem toho, že vládu odvolal, mal okamžite niekoho poveriť zostavením novej vlády a neurobil to. Komu vyhovuje, že nemáme funkčnú, kompetentnú a plne zodpovednú vládu? Ak tie strany hrajú svoju hru, tak je to nedôstojné pre predsedkyňu vlády. Čiže vlastne na zásadné spoločenské zmeny nemá dopad. Pričom ak sa tie spoločenské zmeny neurobia v predstihu pred dopadmi krízy, tak tie dopady na ľudí budú o to dlhšie. Celú túto hru politických strán zaplatia ľudia už v budúcom roku zvyšovaním cien a stratou pracovných miest. Budú to platiť preto, lebo ich zástupcovia ich zbavili vplyvu na demokratickú moc v štáte.

* Bol prezident niekým stranícky riadený, ak s tým súhlasil?
V. Mečiar: Ja tieto Slotove názory neberiem. Slotovština mi je cudzia. Slota hovorí, že prezident sa bojí a vie aj čoho, ale nechce povedať. Nestotožňujem sa s takýmito vecami. Gašparovič je vybavený štruktúrou osobnosti na niektoré situácie. Nie je to človek do krízy. Je skôr ústupčivý, kompromisný, nerád berie na seba zodpovednosť, nie je ani vybavený odborným aparátom. Z Ústavy mu teraz pribudla ústavná zodpovednosť, ale nemá kompetencie na výbavu tejto zodpovednosti. Bude možné povedať, že na vine tej krízy, ktorá príde, sú nielen odchádzajúca vláda a strany, ale za tieto veci zodpovedal aj prezident SR. Radičová riskuje, že s jej menom sa spojí to, za čo nebude môcť, lebo jej zobrali kompetencie. A prezident riskuje, že s jeho menom sa spojí to, že neurobil nič, hoci podľa Ústavy SR konať mohol. Vytvára sa tak ďalší predpoklad na jeho spochybnenie ako osoby a aj na spochybnenie funkcie, v ktorej je. Tá hra otvára nové dimenzie, ktoré nie sú doteraz verejnosti celkom známe a preskúmané. To otvára priestor veľkej spoločenskej a politickej neistoty na Slovensku. Preto sa s týmito zmenami nestotožňujem. Považujem ich za hrubú deformáciu demokracie postavenej na občianskom princípe. Toto je monarchistický princíp, ktorý nemá s demokraciou nič spoločné a je to hanba tých strán, ktoré to urobili za 24 hodín. Je to hrubý prejav neúcty k Ústave SR.

* Nie je potom neskoro, že voľby budú až 10. marca, ak tu bude panovať takýto neústavný stav?
V. Mečiar: Je tu aj druhá otázka. Tá Ústava SR platí, aj neplatí? Ak ide o voľby, tak jej lehoty platia. Ten 10. marce je ozaj najbližší termín. Ak ide o výkonnú moc, tak aby nebola 7 mesiacov výkonná moc funkčná a ministri sú odkázaní s výnimkou schválenia zákonov na svojvoľnosť konania, rozdeľovanie zdrojov, nakladanie s rozpočtom, to je o niečom celkom inom. Prvý dopad týchto zmien je, že Ivan Mikloš sa zrieka zodpovednosti za rozpočet. Hovorí, že tieto zmeny ovplyvňujú rozpočet a očakávania negatívne. Kto potom bude za to zodpovedať? Bezmocná Iveta Radičová, ktorá nechá so sebou manipulovať za tých pár šestákov platu predsedu vlády? Za to nechá spojiť meno Radičová s tými ťažkosťami, ktoré už sú a budú sa prehlbovať?

* Ako sa to odrazí na spoločnosti, ak sa príjme napr. takýto rozpočet?
V. Mečiar: Na spoločnosti sa to odrazí negatívne už v pocitoch ľudí, že tí tam hore si robia, čo chcú a ľudí potrebujú, len keď hádžu lístky do urny. Čiže sa zvýši spoločenská apatia. Nestabilita vlády spôsobuje nestabilitu celej štruktúry výkonnej moci. Ono sa to neprejavuje len tým, či ministri majú dôveru. Ale v tom, či ten úradník verejnej správy si plní povinnosti, alebo nie. A keď panstvo začne hru na vojnu, na radnici prestávajú robiť. Čakajú na to, ako to dopadne. Prečo by riskovali svoju kožu? Budú sa angažovať za Radičovú, keď potom príde niekto iný? Veď je už isté, že Radičová to nebude. Automaticky tie nižšie stránky prestávajú pracovať. Nastupuje vonkajší tlak na prerozdeľovanie zdrojov podľa straníckych záujmov a potrieb. Aj preferovanie zákonov podľa týchto záujmov a nie podľa programu. Strany si robia každá cez svojich ministrov čo potrebujú, aby sa zapáčili. To znamená, že jedni nastupujú do volieb z parlamentnej moci, druhí z výkonnej moci so všetkým, čo to so sebou prináša.

* Nehrozí zneužitie rozpočtu na ciele tých strán, ktoré o rozpočte budú rozhodovať?
V. Mečiar: Keď hovoríme, že sme politici všetci rovnakí, zoberte si, kedy som hovoril pri štruktúre rozpočtu, že najoptimálnejšia predpoveď je rast na úrovni nuly. Je odvtedy niekoľko mesiacov a prví teoretici sa dostávajú k tomu, že asi to tá nula mala byť. Lenže schopnosť predvídať znamená získavať čas na prevenciu. A tá tu žiadna nie je. Slovensko sa nekryté, nechránené kamsi rúti. V prípade tejto koalície je ústavnosť, či rozpočet a Ústava SR jedna politická hra. Tá druhá hra, ktorú rozohrali medzi sebou je rovnako špinavá a hovorí o pripravovanom návrh ústavného zákona, podľa ktorého by deficit štátneho rozpočtu mohol byť ešte o 20 percent vyšší ako je teraz.

* Máte na mysli tzv. dlhovú brzdu?
V. Mečiar: To je brzda? To je o tretinu zaťaženie v situácii, keď budú drahšie úvery a môžu poklesnúť rating. Keď budú menej dostupné zdroje na investície. To znamená, že to ten štát zaťaží ešte viac. A ten štát čo urobí? Začne uťahovať. Na kom? Na všetkých sociálnych skupinách. Na učiteľoch, na lekároch, začnú uťahovať na sociálne odkázaných, na všetkých štruktúrach štátnej správy. Koho potom vlastne budeme kritizovať, keď toto tých 60 percent, čo robia, je v skutočnosti grécka cesta. Všetci pred ňou varujú, ale pritom ju realizujú. SR začala kráčať gréckou cestou na základe dohody predsedov piatich strán. Nedá sa inak, len kričať: ľudia, nedajte sa! Veď to je váš život! Vaše peniaze! Vaša budúcnosť! A nezabudnite ešte na jednu poznámku, ktorú Radičová predniesla, že v tejto kríze budú zanikať nielen systémy, ale aj štáty. Vedú nás toutu cestou!

* A aký to bude mať vývoj?
V. Mečiar: Tento ústavný chaos bude pokračovať nielen do 10. marca, ale po voľbách do jedného mesiaca sa ustanovuje NR SR. Na ustanovujúcej schôdzi musí vláda SR podľa Ústavy SR podať demisiu. A túto demisiu podať nemôže, lebo už nie je podľa Ústavy vládou. Takže vlastne vznikne ďalší problém ako ukončiť činnosť tej vlády. Potom znovu odvolaním? Veď už aj odvolaná bola. Zrušenie poverenia? Veď to nepoznáme. Bude musieť byť menovanie novej vlády skôr, aby toto bolo možné? Aj tá musí ísť do parlamentu na vyslovenie dôvery. Založili problémy, ktoré nie sú len na dnes, ale na celú dobu existencie, kým sa nevrátime k normálnemu právnemu stavu, to bude Slovensko doprevádzať.

* Do Bruselu na rokovaniach o eurovale šla už odvolaná premiérka Iveta Radičová. Nebola to chyba, že sme tam poslali takúto reprezentáciu?
V. Mečiar: Zoberte to inak, že tam šla ako hrdinka, ktorá obetovala svoju funkciu pre Európu. Takto ju tam prijímajú. Je to úplne naopak, čo si myslia. My ju vnímame inak a zvonku ju chápu inak.

* Ani to im neprekáža, že nemala mandát?
V. Mečiar: Ani keď nemala mandát, to im vôbec neprekáža, lebo na to, že predsedovia padajú a odchádzajú, je západná Európa zvyknutá. Mnohí z nich padli a odišli. Ale je tu iná vec, čo môže Iveta Radičová na tejto porade urobiť? Nie je globálny hráč. Nie je tak intelektuálne vybavená, aby sa mohla k ekonomickým veciam vyjadrovať, alebo k veciam európskeho rozmeru. Sme v situácii, nech bude rozhodnutie akékoľvek – rozhovor robím v dobe, keď ho nepoznám – nie je zásadným riešením problému, ktorý nie je dnes definovaný. Všetci hovoria, že Európa je v kríze. Európe hrozia z krízy katastrofálne dopady, ak sa neurobí niečo. Ale robí sa niečo neurčité, nepresné a niecielené. Aby sa mohlo presne robiť, musí byť stanovená diagnóza. A tá diagnóza je, kde sú všade dlhy. Veď dlhy majú štáty. Dlhy majú banky. A aký je stav v bankách, nik nehovorí. Každý štát si chráni nielen seba, ale aj svoje banky. Všimnite si, že je tam veľký tlak smerom k týmto bankám. Európa je postavená na dvoch rýchlostiach. Rýchlosti menovej únie a rýchlosti vonkajšieho kruhu sa dostáva do istých treníc, ktoré sa prejavujú aj v tom, že niektorí uvažujú, či tam vôbec zostať v EÚ, alebo či zostať v menovej únii. Napríklad je známe stanovisko predsedu vlády Maďarska, ktorý hovorí, že sa veľmi na európsku úniu spoliehať nedá. Litva uvažuje, či má zostať v európskej menovej únii, či to vôbec utiahne. Ďalšie kandidátske štáty vstup odložili na neurčito a dnes nechcú vôbec o týchto otázkach rozprávať. Stanoviská amerických globalizačných vplyvov a ázijských smerom v tlaku na Európu, ktoré sú veľké, ale málokto si ich uvedomuje, že má nejaké riešenie pre Európu. Sme fakt v situácii, keď toto, čo bude rozhodnuté, nebude konečné. Bude to medzi krok, ktorý zase niečo odloží, ale nevyrieši. Odhadované škody Európy zahraničnými odborníkmi sú tri bilióny eur. Ochrana sieť je 700 miliard eur.

* Ako je to potom s Gréckom?
V. Mečiar: Grécko je konfrontované sociálnym odporom obyvateľstva proti vláde, zčasti aj proti EÚ. Ale tento odpor hrozí, že sa prevalí celým juhom Európy. A tie vlády, trebárs v Taliansku, nie sú ochotné ísť do tejto konfrontácie. Chcú sa nejako udržať aj za cenu, že tí ostatní budú na to reagovať inak. Tým zasa dostávajú tých ostatných do väčších ťažkostí. V bankovej sústave nepoznáme poruchy, lebo ich banky kryjú jedna pred druhou z konkurenčných dôvodov. Nepovedia, koľko majú zlých úverov, koľko majú bezcenných papierov, koľko majú iných pasív, ktoré musia nejakým spôsobom nahradiť. Ale dnes je už jasné, že keď zvýšia základné imanie tak ako? Dotáciou? Alebo budú tie podiely poštátnené, čo je jedná spravodlivá cesta. Ak má do toho štát vstúpiť a niečo do toho dať, tak chce za to podiel. Ak nedostane nič, tak banka zostáva vo vzduchu bez vplyvu štátu. Banky sa oddelili od štátu. Je tu veľa nezodpovedaných otázok, ktoré nútia niektorých k veľkému tresku. Buď k vzniku spojených štátov európskych, alebo potom k veľkému bum naopak, k rozpadu celej sústavy. A v týchto extrémnych názoroch existuje silná skupina, ktorá chce niečo udržať, ale nemá presne definované ciele.