Na Slovensku poberá dôchodok takmer milión ľudí a jeho priemerná výška je 361 eur. Títo ľudia majú triezvi názor na svet bez ružových, či naopak, depresívnych okuliarov mladosti. A najmä sú v tomto štáte vlastne uväznení, lebo ťažko predpokladať, že by sa odtiaľto chceli vysťahovať. Dnes viacerí z nich s nostalgiou spomínajú na dôchodky zavedené za čias vlád Vladimíra Mečiara. Dnešná inflácia a rôzne balíčky opatrení vlády im vyťahujú z vreciek peniaze rýchlejšie, než im nabehnú na účet.

Vlády, v ktorých bola ĽS-HZDS, nepristupovali k dôchodcom len s pochopením ich potrieb v sociálnom a zdravotnom systéme. Najmä vytvárali predpoklady pre rast spoločnosti tak, aby sa to sociálne odkázanej vrstvy dotklo čo najmenej. Systémové zmeny dokázal Mečiar vybavovať takpovediec za pochodu a dnes zo skúseností tvrdí, že kým sa zavedú do praxe, prejde minimálne rok. Čiže ak by došlo pri voľbách k zmene a Slováci by pochopili, že hlas pre stranu zakladateľov štátu má väčší zmysel, než opakovať doterajšie zloženie parlamentu, máme do roka na stole obrat kurzu od krízy smerom k vytváraniu nových prorastových príležitostí. O tom sú v podstate budúcoročné voľby, ktoré prichádzajú síce predčasne, ale vzhľadom na postup devastačných zmien, meškajú hádam vyše roka. Pravicový zlepenec nedokázal od začiatku svojho jestvovania generovať naše systémy tak, aby spolu ladili a prinášali pre ľudí pocit bezpečia. Naopak, vo všetkých rezortoch došlo k rozvratu, ktorý likviduje sociálny status celých sociálnych tried občanov.

Liberálne teórie, na ktorých sú postavené pseudoreformy vlády riešia každú krízu v systémoch štátu na úkor občanov. A potom ako upozornil Mečiar, sa zo života ľudí vytráca jeho ľudská podstata, ale hodnotu majú len peniaze, nie ľudský život. Preto má šancu uspieť strieborná revolúcia, ak mladí dnes nemajú záujem riešiť veci verejné vo svoj prospech zrejme z nedostatku skúseností. Ide o to, či nositelia striebornej zrelosti nájdu dostatok síl sa opäť volieb zúčastniť a pokúsiť sa terajší devastačný trend zastaviť.