Keď Gogoľ vdychoval život svojmu Čičikovovi vo svojich "Mŕtvych dušiach", netušil, že jeho literárna postava prežije toľko desaťročí a že prekročí aj hranice ríše v ktorej sa zrodila. Ak však niekto dokáže vydolovať peniaze aj z mŕtvych duší, tak chýr o jeho schopnostiach prekračuje veľmi rýchlo všetky vzdialenosti i hranice. Hlavne dnes, keď zo všetkých Kristových zázrakov si najviac ctíme ten o rozmnožovaní chleba, vína a rýb. Čičikova by dnes brala všetkými desiatimi každá politická strana a koalícia, zložená z ľudí podobnej krvnej skupiny. A nielen politická strana a koalícia, ale aj každá inštitúcia a každý spolok využívajúci akékoľvek možnosti pri vydolovaní zisku, z tohto ťažko skúšaného národa. Peniaze sú dnes totiž zo všetkého najdôležitejšie, čo potrebuje človek ku svojmu prežitiu, šťastiu a spokojnosti. A Čičikov poznal medzery v zákonoch a vedel ako ich využiť. Okrem toho si vzal k srdcu aj ponaučenia svojho otca, ktorý mu radil", - "Peniaze opatruj a zhŕňaj. Priateľ ťa v nešťastí zradí, žena ťa opustí, rodina sa na teba vykašle, ale peniaze ťa nezradia, peniazmi všetko prekonáš a prebiješ". Platí to i dnes.

Mohol by som však uviesť celú radu príkladov, koľko nešťastia, utrpenia vojen a tragédií už spôsobil nedostatok peňazí, zabralo by to však príliš veľa miesta. Aby som zdôraznil ich dôležitosť, myslím že postačí, ak spomeniem závislosť každého z nás na ich množstve, pri neustálom zdražovaní, ktoré nás oberá o radosť zo života. Mali sme možnosť v týchto dňoch pozorovať, ako tvrdo a razantne presadzujú svoje finančné požiadavky naši lekári a o slovo sa rovnako ostro už hlásia aj učitelia. A to poznáme z literatúry toľko nádherných prípadov, keď lekár alebo učiteľ ani pod hrozbou smrti neopúšťali svojich pacientov alebo žiakov. Ako vidno literatúra je čosi iné ako je život a podobné príbehy o ich nezištnosti a obetavosti sa píšu iba pre veľmi naivných čitateľov. Inak tomu však nie je ani s politikmi. Aj oni ako prví opúšťajú svoj národ v najhoršom a ako prví sa sťahujú do bezpečia, ak zavetria nebezpečenstvo. To iba Kaddáfi v poslednom čase ostal aj so svojou revolúciou až do konca a videli sme ako to dopadlo. Predsa však, akoby sa v tých našich politikov v posledných dňoch aj čosi pohlo. Oni sa dokázali dokonca dohodnúť aj na zmrazení svojich platov, napriek tomu, že im to nenariadila a nedoporučila Únia. Naši politici si siahli na svoje platy a urobili v týchto ťažkých časoch gesto voči svojmu národu. Hovorí sa však, že to bolo falošné gesto z predvolebných dôvodov. Možno sa tak hovorí preto, lebo ľudia sú už zúfalí z neustáleho zdražovania. Hneď po tomto vyhlásení nasledovalo iné, že od nového roku sa znova zdražuje voda, elektrina, plyn, potraviny...Ľudia si už právom myslia, že takéto gesto urobili aj kvôli ponovembrovému zlyhaniu všetkých našich vlád a koalícii, ktoré nedokázali a nevedia zabezpečiť tomuto národu dôstojný život. V každom prípade aj toto súvisí s témou o peniazoch. Na niečo a niekoho sa však v tomto predvolebnom období predsa len zabúda. Zabúda sa na našich milých a nenahraditeľných nominantov, ktorých platy, odmeny a odstupné ľudí poburujú zo všetkého najviac.

Nominanti sú považovaní a to právom za zvláštnu, privilegovanú sortu ľudí, pretože do ich najlukratívnejších funkcií ich dosadzujú politické strany. Oni síce veľmi neradi hovoria s novinármi o svojich platoch, odmenách a odstupnom, akoby to bola v dnešných časoch iba okrajová téma ktorá nikoho nezaujíma. Ak by však skutočne niekto spočítal výšku odmien, odstupného a platov naviac, boli by sme veľmi prekvapení , ale ešte viac pobúrení, obrovskou sumou, ktorá by z toho vznikla. Dokonca i pán Hrušovský, ktorý oznámil verejnosti, že politici zmrazením platov ušetria milión euro, by si to uvedomil a možno by týmto pánom sediacim v najlepšie platených funkciách, navrhol aj trocha skromnosti a požiadal ich o podobné gesto. Veď aj oni sú politici a dokonca sú piliermi politických strán, ktoré ich do týchto korýt nominovali. Škoda, že sme sa nedozvedeli, na koľko nás vyjde prípadná výmena týchto pánov po voľbách. Natíska sa však v tejto súvislosti aj otázka, prečo aj nový Zákonník práce pripúšťa naďalej takéto plytvanie. Vo svete, v ktorom však 90% všetkého bohatstva na zemi vlastní iba 10% obyvateľstva, takéto prípady nie sú zriedkavosťou. Je to síce nenormálne, ale zákony sú už také. Dokonca by týchto 1O% obyvateľstva považovalo za ich porušenie , ak by štát na úkor ich prepychu a blahobytu doprial o čosi viac tým najchudobnejším. No a Čičikov, ktorého som spomenul na začiatku a ktorý sa tak dobre vyznal v zákonoch a v ich medzerách, ten ešte z tohto sveta nezmizol. Je medzi nami stále, má iba iný kabát. To iba mi si myslíme, že ak sa niekto ukáže v inom kabáte, je z neho aj iný človek.