V súvislosti s pokračujúcimi politicko-geografickými premenami sveta, vyvstáva otázka, prečo OSN dodnes neprijala Chartu práv národov, pričom máme Chartu práv štátov (Helsinky), ktorú podpísali aj tie krajiny, ktoré dnes neexistujú. Ak by existovala Charta práv národov, mohli by sme sa vyvarovať nezmyselným vojnám, či zbytočným konfliktom, ktoré boli a aj budú. Netreba si zakrývať oči a pchať hlavu do piesku, ale môže rovnako vypuknúť aj v Európe, kde sa dopúšťali štáty dosť veľkým prechmatom voči národom. Európska únia tieto veci nerieši, je to únia štátov a nie národov. Aj preto by mala OSN čím skôr prijať Chartu práv národov . Iniciovať Chartu práv národov by mali európske štáty, kde ešte existuje svedomie a zmysel pre ľudskosť a kde existujú kresťanské základy. Prečo napríklad nemôže Chartu práv národov iniciovať Slovenská republika, štát národa veľmi ťažko skúšaného, ale prežijúceho všetky príkoria so zmyslom pre tolerantnosť a kresťanské hodnoty. Bol by to vynikajúci vklad Slovenska, ako člena EÚ, do svetovej pokladnice hodnôt, lebo ako povedal svojho času V. Mináč: Stať sa Slovákom, úplným Slovákom, znamená stať sa bratom všetkých ľudí. Taký je vznešený odkaz našich dejín.“ Iste nemáme na Slovensku takých vzdelancov ako boli Štúrovci, nemáme ani historikov, čo by boli objektívni. Ale máme dosť slušných a vzdelaných odborníkov na právo, ktorí dokážu sformulovať Chartu práv národov, ako najdôležitejší dokument OSN v treťom tisícročí.