Ak strana Smer-SD nezíska, čo i len o jeden poslanecký mandát viac, ako ostatné strany, zostane opäť len v opozícii. Síce súčasné vládne strany sú akoby rozhádané, no v prípade možnosti vybrať si partnera by sa určite veľmi rýchlo zmierili. Len ťažko sa dá predstaviť, že niektorá zo strán, ktoré spĺňajú 5 percentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu, by sa rozhodla pre úlohu malého trpaslíka pri veľkej strane Smer-SD. S takmer 100 percentnou pravdepodobnosťou by zabudli aj na príčiny pádu vlády Ivety Radičovej. Kresťanskodemokratickému hnutiu, SDKÚ-DS a Mostu-híd by zrazu neprekážal ani odmietavý postoj SaS k našim medzinárodným záväzkom, ktoré máme vo vzťahu k Európskej únii. Dobrý by bol pre nich aj politický dobrodruh Igor Matovič, ktorý sa zrejme rozhodol zvýšiť svoj volebný potenciál rozchodom s kompromitovanými politikmi z KDS a OKS. V prípade, že by sa dostala do parlamentu i niektorá z ďalších populistických strán, ani tou by Ján Figeľ, Mikuláš Dzurinda, Béla Bugár a Richard Sulík nepohrdli. Účel svätí prostriedok. Upevňovanie moci kapitálu nadovšetko. Svorne vyhlasujú, že im ide o občana, že chcú zlepšiť zamestnanosť a tým aj sociálne podmienky. Opätovne sa pritom spoliehajú, že táto ich obohratá pesnička zase zaberie na voličov, pre ktorých je každý prísľub aspoň nádejou na lepší život. Možno je to práve tento moment, ktorý akoby naša najsilnejšia parlamentná strana Smer-SD podceňuje. Namiesto prísľubov lepších zajtrajškov jej predseda Robert Fico nič nezakrýva, otvorene hovorí o súčasnej ekonomickej situácii na Slovensku, predstavuje neľahkú, ale zato reálnu cestu Slovenska po parlamentných voľbách. Síce preferencie Smeru-SD stranu Roberta Fica vysoko favorizujú, môže sa ešte stať všetko. Podceňovanie politických protivníkov sa môže strane Smer-SD vypomstiť. Nemôžeme očakávať, že volič bude mať chuť dôsledne si preštudovať podrobné volebné programy kandidujúcich politických strán. Bude preto dôležité, ktorej strane, či hnutiu sa podarí pri oslovovaní občanov čo najviac priblížiť k ich konkrétnym problémom. Pri rozhodovaní dá volič svoju dôveru strane, ktorá mu ponúkne predovšetkým lepšiu budúcnosť, perspektívu sociálnych istôt a aspoň vidinu trvalejšieho zamestnania, od ktorej sa bude odvíjať spokojnosť jeho i jeho rodiny. Najmä ľavicový volič očakáva konkrétne, jednoduché záväzné prísľuby, ktorým porozumie. Samozrejme bude pritom veľmi dôležité ako sa strane Smer-SD podarí zmobilizovať nie len členskú základňu a sympatizantov, ale najmä tých váhavých, nerozhodnutých. Nie len podľa prieskumov verejnej mienky, ale najmä podľa výsledkov svojho vládnutia, pred nástupom súčasného pravicového zlepenca, má veľmi reálnu šancu na zostavovanie vlády práve strana Smer-SD. Síce je to strana s dominujúcim postavením predsedu strany Roberta Fica, dôležité však bude tiež ako sa jej podarí zmobilizovať členskú základňu v zápase o nerozhodnutých voličov.