To čo sa deje v zdravotníctve je eutanázia celého národa. Minimalizovaním verejného zdravotníctva sa zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov a bude sa šetriť na zamestnancoch zdravotníckych zariadení. Najlepší občan podľa tejto vlády je ten, ktorý zomrie v deň nástupu na dôchodok. To sú len niektoré z alarmujúcich vyhlásení, ktoré odzneli na tlačovej konferencii občianskej iniciatívy za zachovanie verejného zdravotníctva. Je to naozaj tak, alebo môžeme veriť ministrovi zdravotníctva, ktorý síce nepredkladá fakty o budúcnosti, ale nás ubezpečuje, že sa netreba obávať.

Podfinancovanie zdravotníctva nezachráni zmena vlastníckej štruktúry – ale táto zmena vytvorí priestor pre zmenu zdravia na tovar. Ani akciové spoločnosti nemôžu fungovať bez dostatočného kapitálu. Keď nezvýši vláda platby za svojich poistencov a nezabezpečí tak dostatok financií v systéme, budú musieť platiť pacienti. Vláda nás presviedča, že verejne zdravotníctvo nefunguje a preto ho treba zmeniť. Ale vo vyspelých krajinách Európy v Nemecku, Anglicku, Švédsku je 80 – 90 percent verejných zdravotníckych zariadení. Aj v ostatných európskych krajinách prevažujú verejné zdravotné zariadenia.
Naša vláda však prijíma opatrenia, ktoré smerujú k americkému modelu, kde je pomer obrátený. Len asi desať percent zdravotníckych zariadení je v rukách štátu. Každý kto mal možnosť zažiť verejné zdravotníctvo v tejto krajine potvrdí, že možnosti ošetrenia a liečenia pre toho, kto si to nemôže zaplatiť, sú na minimálnej úrovni. Nie je to náhoda, že jedna z dôležitých tém súčasného amerického prezidenta je práve reforma celého systému zdravotnej starostlivosti. A naša vláda robí naopak všetko pre to, aby sme sa dostali do situácie, ktorá je už aj pre Američanov neúnosná.

Paradoxom súčasnosti u nás je to, že o dostupnosti a kvalite zdravotnej starostlivosti rozhodujú úradníci najväčšej zdravotnej poisťovne. Keď vieme kto z finančných kruhov za touto poisťovňou stojí, môžeme si veľmi presne predstaviť prečo sa rušia oddelenia a celé nemocnice. Cieľom je dostať sistém do neúnosného stavu a potom ho zachraňovať privatizáciou. Súkromný kapitál príde ako spasiteľ.
Nemal by o sieti a dostupnosti zdravotnej starostlivosti rozhodovať štát na podklade odbornej analýzy a pri zohľadnení potrieb, namiesto laického rozhodovania úradníkov poisťovne?
Ministerstvo zdravotníctva nezobudili petičné akcie občanov, ani hromadné výpovede lekárov, teda tých, ktorí najviac cítia kam sa rúti chaoticky vedený systém zdravotnej starostlivosti. Postoj ministerstva pri vyjednávaní svedčí len o jednom. Minister chce za každú cenu (bojím sa že aj za cenu životov pacientov) obhájiť svoj postup na ktorý nemá adekvátne argumenty, okrem neustále opakovanej mantry, že akciové spoločnosti všetko vyriešia. Druhé tvrdenie ale bez argumentov opakuje jeho hovorkyňa, ktorá občanov ubezpečuje, že za tejto vlády sa nemocnice privatizovať nebudú. Dá sa tomu veriť asi tak ako predvolebným sľubom o tom, že sa nebudú zvyšovať dane a že sa nebude privatizovať. Spotrebná daň sa už zvýšila a štátne teplárne sú v procese privatizácie.