Zdá sa, že vláda I.Radičovej nám už akosi dovládne, aj to skôr len symbolický. Napriek predvolebným sľubom terajších koaličných strán a programovému vyhláseniu vlády sa jej veľa toho nepodarilo. Iba vyvolanie niekoľkých búrok v pohári vody, napríklad s výberom budovy pre košické daňové úrady. V každom prípade ministri i štátni tajomníci si aspoň do konca marca budúceho roka posedia vo svojich pohodlných kreslách ešte pohodlnejšie ako doteraz. Ved o ničom dôležitom už nebudú rozhodovať a tak sa zrejme vynasnažia čo najvhodnejšie využiť čas, ktorý im ostáva na pôsobenie na ministerstvách, na rozkošný život s komplexným servisom.

V súťaži – ktorý člen vlády má najpohodlnejší život? – by asi jednoznačne vyhral podpredseda Vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel. O tom, že je v súčasnosti vicepremiérom väčšina občanov Slovenska ani nevie. Možno jeho meno zaregistrovali pri predstavovaní vlády I. Radičovej a potom už im vypadlo z pamäti. Nie náhodou, ved v médiách sa jeho meno neskloňuje, žiadna z významnejších redakcií nemá záujem o rozhovor s nim, jednoducho ho nikto nepotrebuje, resp. nepovažuje za potrebné ho osloviť. Prečo aj. Akurát niektorí jeho kolegovia vo vláde si občas neodpustia uštipačnú poznámku o Chmelovej schopnosti zaspať kdekoľvek – napríklad aj priamo na zasadnutí vlády. Nakoniec, túto schopnosť prejavil už v druhej Dzurindovej vláde, v ktorej pôsobil už v roku 2002 ako minister kultúry za stranu ANO. Niektorí jeho schopnosť zaspať hocikde a hocikedy dávajú do súvislosti s Chmelovým vekom /72 rokov/, ale nemožno s nimi súhlasiť. Mnohí európski i svetoví politici boli nadmieru vitálni aj v osemdesiatke.

Tento vicepremiér však predsa len dokáže byť celé roky aktívny aspoň v niečom – v striedaní straníckych tričiek. Od KSČ, v ktorej patril medzi významné nomenklatúrne osoby, sa cez VPN a ďalšie strany prepracoval až do jednej z najmladších na slovenskej politickej scéne – do strany MOST – HÍD.
Pán podpredseda vlády asi nerád cestuje. Neobjavil sa nikde, kde sa „za horúca“ museli riešiť aktuálne problémy. Či už to bolo na východnom Slovensku, alebo v Malackách. Možno ani nezaregistroval, že v ukrajinskom Užhorode otvorili v septembri zrekonštruovanú I. ukrajinsko-slovenskú strednú školu. Prečo by sa aj mal, ved toto zariadenie sa zrodilo predovšetkým zásluhou jeho predchodcu Dušana Čaploviča i Ministerstva zahraničných vecí SR a samozrejme za pomoci ukrajinských štátnych orgánov. Ale – prečo by vicepremiéra Chmela mali zaujímať problémy slovenskej menšiny v susedných krajinách, ked ho nezaujímajú ani problémy menšín, žijúcich na Slovensku? Samozrejme, okrem jednej – madarskej. Na druhej strane nečudo, že výhrady voči práci vicepremiéra majú nielen Romovia, ale aj Rusíni i Ukrajinci. Ľudová múdrosť síce hovorí, že nemaľuj čerta na stenu, ale pán Chmel nepovažuje za nutné poučiť sa ani z protiromskych nepokojov a demonštrácií v dvoch susedných krajinách – v Česku a Madarsku a najmä v dalšom členskom štáte EÚ – v Bulharsku. Pritom romske etnikum má najväčšiu koncentráciu na svete práve na Slovensku!

Nie tak dávno sa na pôde Prešovskej univerzity uskutočnila významná konferencia o hľadaní východísk zo súčasnej ekonomickej a spoločenskej situácie Rómov na Slovensku. Boli tam štátni úradníci, primátori a starostovia, rómisti, zástupcovia rôznych občianskych združení, niekoľko cudzincov, ktorí sa u nás dlhodobo venujú problematike Rómov... Chýbal iba ten najpovolanejší – pán vicepremiér. Ale predsa len niečo urobil: v máji jeho úrad, v ktorom pracuje 37 zamestnancov, zorganizoval medzinárodný seminár na tému Ľudskoprávne aspekty života párov rovnakého pohlavia v Európe a na Slovensku...

Rudolf Chmel si ešte niekoľko mesiacov bude užívať pekný život vicepremiéra, ktorému určite do volieb dajú všetci pokoj. Ved republika má teraz iné problémy a ked sa náhodou nezúčastní na zasadnutí vlády tak si to z kolegov ministrov asi nikto nevšimne. Zostane tým „neviditeľným mužom“ vo vláde – aspoň tak ho charakterizujú niektorí politologovia. Iní tvrdia, že je to azda najlepšie „dotovaný dôchodca“ na Slovensku. Niečo mu len predsa treba uznať: vedel si obliecť vždy ten správny stranícky kabát, či už to bolo pred Novembrom 1989, alebo po ňom. Preto mohol pôsobiť ako veľvyslanec, či člen Vlády SR. Verme, že po marcových voľbách 2012 už definitívne odíde do /ne/zaslúženého dôchodku...