Prisnilo sa jednej ženičke, že vošla do malého obchodíka a tam predával samotný Pán Boh. Zmeravela, no on sa jej veľmi vľúdne opýtal, čo si praje.
- A čo vlastne predávate - osmelila sa.
-Všetko možne- usmial sa Stvoriteľ. Máme na sklade zdravie, šťastie, lásku... aj peniaze tu môžete získať. A všetko je zadarmo, potešil ju.
Váhala chvíľu ženička čo si má z ponúknutého sortimentu vybrať, nakoniec sa rozhodla pre peniaze. Ako dobrá gazdinka vedela, že za peniaze si v dnešnej dobe môže kúpiť všetko. Muž jej neutečie, šťastia bude v rodine viacej, aj doktorov si bude môcť zaplatiť. Pán Boh jej podal malú, v novinách zabalenú krabičku, previazanú peknou mašličkou. -
- To je všetko?- spýtala sa prekvapená.
-Áno,-ubezpečil ju Stvoriteľ. Nadelil som ti iba jedno malé semienko, o ktoré sa ty budeš musieť celý život starať. Ak budeš dobrým záhradníkom, budeš ho pravidelne zalievať a opatrovať, budeš mať vždy dostatok peňazí. Vyspala sa ženička zo svojho sna, no vzala si z neho ponaučenie. Začala sa oveľa viac starať o všetky kvety v svojom dome, o všetky plody vo svojej záhrade. Štiepila a rozmnožovala všetko rastlinstvo okolo seba, všade to len tak hýrilo farbami a vôňou. Začala čítať odbornú literatúru, vymýšľala a nezdokonaľoval sa v záhradníčení. Chýr o jej schopnostiach a šikovnosti sa rozletel široko ďaleko, takže bol aj záujem o plody jej práce. A peniažky len sa tak hrnuli pod jej strechu. Na Vianoce a ku koncu roka, vždy si mohla dovoliť aj rozdávať a obdarúvať celú svoju rodinu. Pri svojich návštevách v rôznych semenárskych predajniach a firmách, kam chodievala za odborníkmi poradiť sa, stretávala aj zaujímavých, dokonca i vysoko postavených ľudí. Často krát sa stretla napr. s neprístupným a veľmi dôležitým Miklošom, Večne rozospatým Chmelom, dokonca natrafila aj na ustarostenú premiérku Radičovú a pána Hrušovského, ktorý tak opatrne dbá na hodnotu každého svojho slova. Naposledy to bol veľmi výrečný minister vnútra pán Lipšic, keď vysvetľoval, že jeho ľudia si zaslúžia, aby im zaspievala Lucia Bíla.
-Čo na tom, že je kríza, rozčuľoval sa. My tých 13 tisíc Euro pre ňu máme a ešte aj na odmeny nám ostane, prehlásil.
Vtedy si ženička, ktorej sa prisnil sen o malom obchodíku so semienkami spomenula, že vlastne v tom sne videla aj postavy, ktorým nevenovala pozornosť. Až teraz sa jej vyjavilo, že to vlastne boli ľudia z našej vlády a nášho parlamentu. Aj oni si prišli za našim Stvoriteľom pre semienka o ktoré sa po celý rok starali a opatrovali ich. Ako inak, by v čase krízi prišli k toľkým odmenám, ktoré si porozdávali už pred Vianocami? Vnútro v druhom polroku porozdávalo 7,4 milióna, Obrana 5,2, poľnohospodári 629 tisíc, Doprava 53O tisíc, Vynikajúce zdravotníctvo 275 tisíc, Parlament takmer 3OO tisíc... v čase písania týchto riadkov, to bolo na odmenách vyplatených už takmer 16 miliónov . Samozrejme v novej mene. Vidno, že naši ministri boli dobrými záhradníkmi, dobre zalievali Pánom Bohom im nadelené semienka. Vďaka im záhradníckym schopnostiam, urobili mnohým ľuďom radosť. Oveľa väčšiu, akú nadelili svojim zamestnancom pred Vianocami sklári, železničiari, potravinári... keď ich poprepúšťali. Alebo tým najchudobnejším, keď im od nového roka idú zdražovať zasa plyn, elektriku, vodu, potraviny.
- Ako to, že sa rozdávajú odmeny na vláde, ktorá veľmi dobre vie, že je kríza, že máme takmer 4OO tisíc nezamestnaných, že sa neustále zdražuje, že to nefunguje v školstve, zdravotníctve, justícii... takmer nikde? - kladie si otázku ženička semenárka. Je pevne rozhodnutá, spýtať sa na to samotného Pána Boha, ak sa jej zasa raz prisní. Argumentácie pani premiérky i pánov ministrov o kvalitnej práci a odmeňovaní, sú nepresvedčivé.