Keby sa voľby do Národnej rady SR uskutočnili v týždni od 5. do 11. januára, podľa prieskumu voličských preferencií, ktorý uskutočnila Agentúra MVK, zvíťazila by strana Smer-SD so ziskom 40,1 percent hlasov. Nasledovali by ju Kresťanskí demokrati, ktorých by volilo 9,6 percenta respondentov a až tretia priečka by patrila SDKÚ-DS s 9,3 percentami. Aktuálne by sa do poslaneckých ľavíc NR SR ešte dostali aj Most-híd (7,7 percenta preferencií), Sloboda a Solidarita (7,1 percenta preferencií) a Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (6,3 percenta preferencií). Strana Roberta Fica by obsadila v parlamente 75 kresiel, čiže plnú polovicu. Nastala by patová situácia. Podľa tohto prieskumu Agentúry MVK jednoznačné rozhodnutie prísť k volebnej urne vyjadrilo 37,3 percenta potenciálnych voličov, ďalšia tretina respondentov s účasťou váha. Podľa informácie Pavla Haulíka z Agentúry MVK, na základe modelu, ktorý vychádza z porovnania prieskumných údajov a reálnej účasti pri minulých voľbách, ich agentúra odhaduje, že celková účasť voličov sa bude pohybovať v rozmedzí 43 až 48 percent. Keby sa naplnil aj tento viac ako pesimistický odhad voličskej účasti, stále zostáva v hre boj o získanie dôvery 10 percent voličov. Čo nie je tak málo. Aj preto, s blížiacim sa termínom volieb, môžeme očakávať tvrdý až neľútostný boj o každého voliča. Veľmi dôležitým prvkom bude preto pamäť občanov. Aj vzhľadom na krátku dobu, ktorá uplynula od posledných parlamentných volieb dá sa predpokladať, že slovenskí občania neuveria nekresťanským sľubom KDH Jána Fígeľa, SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, SaS Richarda Sulíka, Mostu-híd Bélu Bugára, ani kvázi novým politikom reprezentovaných Igorom Matovičom. Takže je tu reálna nádej na zmenu k lepšiemu, na opätovný návrat ľavicovej politiky Roberta Fica a jeho strany Smer-SD. Dôležitá preto bude dôsledná mobilizácia ľavicových voličov, ktorí zatiaľ zvažujú nad svojou účasťou vo voľbách. Domnievam sa, že bude veľmi dôležité ako sa strane Smer-SD podarí presvedčiť najmä tých potenciálnych voličov, ktorí sú sklamaní z ich spoločného vládnutia s HZDS-ĽS a s národniarmi. Či už pre prešľapy vládnych partnerov strany, alebo aj z omnoho prozaických dôvodov. Mnohí z tých, ktorých po nástupe Dzurindovej vlády vyliali zo zamestnania, bez ohľadu na ich odbornosť, márne čakali na svoje opätovné uplatnenie počas vlády R. Fica. Túto ich šľachetnosť, ale zamestnanci dosadení ešte Dzurindovcami vôbec neocenili. Zrejme v parlamentných voľbách opäť volili pravicové strany a prispeli tak k vzniku súčasného, rozhádaného pravicového zlepenca. Mnohí ľavicoví voliči oprávnene očakávajú od strany Smer-SD, že v prípade volebného úspechu na svojich voličov nezabudne a nebude, tak ako v minulosti, uprednostňovať tých, ktorí jej robili len medvediu službu. Ľavicoví voliči by určite privítali takýto prísľub. Predpokladám, že by sa to odrazilo aj na ich účasti vo voľbách.