Nová politická kultúra, rast životnej úrovne, zvyšovanie zamestnanosti, sociálna spravodlivosť, transparentnosť, boj proti korupcii, klientelizmu, starostlivosť o rodinu i mladú generáciu, to boli najčastejšie slová politikov z radov KDH, SDKÚ DS, MOST HÍD a SaS pred voľbami v roku 2010.

Žiaľ, po vyše jeden a pol roku rozporuplného vládnutia pravicového zoskupenia sa z proklamovaných predsavzatí, zámerov a cieľov v rôznych oblastiach života v spoločnosti len veľmi málo splnilo. Slová a činy sú stále v ostrom protiklade s každodennou politickou, ekonomickou a spoločenskou realitou v našej krajine. Jednoznačne sa potvrdilo, že pravicoví politici svojich voličov podviedli, keď úmyselne sľubovali nesplniteľné. Navyše nedokázali riadiť štát a úspešnejšie riešiť zložité problémy na domácej aj zahraničnej scéne. Nespokojnosť občanov, štrajky odborárov, protesty učiteľov, zdravotných sestier a výpovede lekárov vytvorili v štáte napätú atmosféru. Vláde v septembri nedôverovalo už takmer 75 percent občanov. Zo zložitej ekonomickej a politickej situácie koaličníkov vyslobodil pád vlády, ktorý si vlastnou neschopnosťou alebo zámerne pripravili. Postarali sa o predčasné voľby s nádejou, že sa zbavia zodpovednosti za marazmus, ktorý v krajine spôsobili a znovu sa dostanú k moci, bez ktorej nedokážu pohodlne žiť.

Na celkovej mizérii sa mierou vrchovatou podieľa aj premiérka. Z pozície svojej funkcie nedokázala odvážne a rozvážnejšie riešiť vnútorné rozpory v koaličnej rade. Tie sa takmer pravidelne premietali aj do činnosti vlády, jednotlivých ministerstiev a najmä parlamentu. Ustupovala od vlastných hodnotových a morálnych kritérií, aké si sama nastavila. Často menila názory aj osobné presvedčenie o správnosti, užitočnosti a potrebnosti rôznych rozhodnutí. Okrem iného tvrdila, že nikdy nebude premiérkou menšinovej vlády a čuduj sa svete dnes je premiérkou takej vlády, ktorá stratila dôveru a má obmedzené kompetencie. K osobnej autorite pani Radičovej určite neprispelo odkladanie riešenia rôznych káuz. Hneď na začiatku vládnutia v kauze tunelovania Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania povedala: „Stačí jeden list z ministerstva hospodárstva a celý problém bude vyriešený.“. Lenže list nestačil, problém nikto nevyriešil. Agentúra stále existuje. Premiérka nevládala presadiť svoje jasné stanovisko v kauze prenájmu budovy pre košických daniarov. Vyhral minister Mikloš. Podobne neuspela ani v kauze hayekovci.

Aj stranícke nominácie v štátnej správe prebiehali v rozpore s jej predstavami. Osobitnou kapitolou bola voľba generálneho prokurátora, do ktorej sa celkom zbytočne zaplietla, keď pohrozila svojou demisiou. Nezvládla výmenu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a veľmi jej poškodila kauza Osrblie. Vrcholom bolo, keď napriek hrozbám aj prosbám nevedela presvedčiť SaS, aby jej poslanci podporili euroval. Celkom zákonite prišiel definitívny a zaslúžený pád. Zdalo sa, že ju až príliš prekvapil. Bezprostredne po vyslovení nedôvery vláde v parlamente bola príliš emotívna, priam zničená, nedokázala skryť svoj hnev a povedala: „To vážne chceme povedať, že sedemnásť vlád eurozóny sú hlupáci?“. Vyzvala predsedu NR SR R. Sulíka, aby bol chlap a aby aj jeho ministri odstúpili. Sulík želanie premiérky nesplnil. Odvolali ho poslanci a ministri za SaS naďalej sedia vo vláde spolu s pani Radičovou.

Mnohí kompetentní majú pocit, že premiérka počas svojho prvého vládnutia úmyselne nechcela vnímať svoje okolie, pôsobenie poradcov, analytikov aj niektorých členov vlády. Nechcela vidieť, že v jej blízkosti sú aj takí, čo doslova trpia velikášstvom, neomylnosťou, patričnou dávkou bezohľadnosti a arogancie. Už dávno nadobudli presvedčenie, že vstupom do vysokej politiky ich osvietil lúč nenahraditeľnosti a právo rozhodovať o všetkých a o všetkom.