Memorandum vlády predložené Ivanom Uhliarikom hovorí o maximálnom navýšení platov o 300 eur. Nie je to hra so slovíčkami, keď predseda Lekárskeho odborového združenia Marián Kollár dokumentoval, že drvivá väčšina lekárov tak nedostane vôbec nič. Nejde im o hranicu zvyšovania, ale o nápravu systému pri dodržiavaní Zákonníka práce. A o zrušení transformácie nemocníc. A to sú najdôležitejšie rámce diskusie. Platy sú len jednou z jej súčastí. Vláda však tvrdí opak, lebo chce občanov pobúriť a postaviť proti lekárom.

Maximálne navýšenie a stanovenie hranice najviac o 300 eur obmedzuje rast platov v budúcnosti, keď bude musieť prísť k náprave stavu, ak sa operácia slepého čreva platí rovnako, ako zložité transplantácie ľudských orgánov. Potom nám odborníci utekajú preč, lebo niečo také neexistuje nikde na svete. A dodržiavanie Zákonníka práce je vážna vec, na čo upozornil Vladimír Mečiar vysvetlením, že niektorí lekári pracujú 32 hodín v kuse za sebou, ak idú z ordinačných hodín do pohotovosti a znova do práce. Pritom Kollár dôvodí, že oni žiadnu hranicu o koľko maximálne má vláda zdvihnúť platy lekárom, nepožadujú. Ak tvrdí predseda ĽS-HZDS, že za Uhliarikom stojí celé KDH, tak Rada KDH to potvrdila pridelením piateho miesta na kandidátke pre ministra zdravotníctva. A to je čudné, ak si uvedomíme, že zastavenie transformácie nemocníc neznamená ich zrušenie. Teda to, o čo protestujúcim lekárom šlo od začiatku, sa len odkladá. Neruší! A lekári chceli, aby sa transformácia nemocníc jednoznačne zrušila. Transformácia na akciové spoločnosti je totiž najlepšia cesta k privatizácii zdravotníckych zariadení. A o to ide vplyvným finančným skupinám, ktoré ako už Uhliarik dokázal viacerými predchádzajúcimi krokmi, nie sú zjavne pre KDH cudzie.

Poverená vláda môže podpísať záväzok zrušenia transformácie nemocníc spolu s prezidentom, čo ako ústavný expert potvrdil aj Mečiar s tým, že taký záväzok bude akceptovaný aj ďalšími vládnymi kabinetmi. Kollár zasa hovorí o parlamente, ktorý ďalej existuje, nie je poverený výkonom ako vláda. A v parlamente sa to dohodnúť dá. Ale zjavne nechce. Lebo zastavenie transformácie je len odloženie tohto scenára. Ak prieskumy vychádzajú tak, ako sú prezentované, potom je toto odloženie len chladná kalkulácia. Súčasné parlamentné strany sa už vidia znova v parlamente. A opäť budú v transformácií nemocníc zjavne pokračovať. Celý lekársky protest potrebujú pred voľbami spacifikovať. A preto je každá lož dobrá. Trebárs aj tá, na ktorej Kollár nachytal premiérku, keď hovorila o platbách za prevozy sanitkou. Pritom odborárom šlo o zneužívaní sanitiek v rýchlej zdravotnej pomoci za istých okolností. A takýchto lží je v celej komunikácii s lekármi viacero. Zásadná je však tá o zastavení transformácie nemocníc. Po transformácii nemocníc sa ich privatizáciou vytvoria podmienky pre sociálnu eutanáziu celých skupín občanov, za ktorých platí štát čoraz nižšie poistné a v komerčnom zdravotníctve nebudú mať takíto poistenci na to, aby dostali rovnakú zdravotnú starostlivosť, na akú majú nárok dnes v existencii štátnych poskytovateľov služieb. Lenže v sociálnom demokratickom štáte je každý život človeka rovnako hodný ochrany. Iba na Slovensku sa chystá liberalizácia zdravotníctva podľa amerických vzorov, ktoré nevyhovujú ani tamojším občanom. Slovensko ako jedna z mála krajín odíde obrazne povedané z Európy a stane sa sociálnym laboratóriom. A o to lekárom ide, aby sa tak nestalo. Nuž ale vplyv finančných skupín je zjavne dosť silný, ak vládni predstavitelia bez začervenania klamú a všetky parlamentné strany v parlamente tlačia na lekárov, aby si svoj protest rozmysleli.