Ak hlasovanie o eurovale môže zapríčiniť odstúpenie vlády, potom taká vláda nestála za to, aby existovala. Koaliční lídri, ktorí chcú, aby sa tak stalo, to presadzujú však z iných dôvodov. Nádejajú sa, že prinútia hlasovať SaS za, ak Sulík tvrdí, že stojí pevne za Radičovou. Tým by ho aj znemožnili pred voličmi, čo predseda SaS vie rovnako dobre. Ak by aj Iveta Radičová nechcela spojiť hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery, riešenie existuje ďalej. Ktorýkoľvek minister môže na vláde požiadať, aby sa o tom hlasovalo. Ak sú za hlasovanie o eurovale spojené s vyslovením dôvere vláde politici KDH, SDKÚ a aj Most-Hídu, potom je jasné, ako také hlasovanie na vláde musí dopadnúť. Najnovšie je za hlasovanie o eurovale v spojení s vyslovením dôvery vláde aj Ivan Mikloš. Nič už tak nestojí takémuto postupu v ceste.

Jasné, že SaS s tým súhlasiť nemôže, veď by boli označení za rozbíjača vládnej koalície, keď za euroval odmietajú hlasovať. V tejto čudnej strane, o ktorej Vladimír Mečiar hovorí, že je len marketingovým produktom, zjavne nevedia, čo je dobrá výchova. Jednoducho najnovšie veľkohubo vyhlasujú, že pravdu majú len oni a nik iný. Vraj iba Sulík má rozum. Ťažko je niekedy s Miklošom súhlasiť, ale zrejme bude mať minister financií pravdu, keď vraví, že Sulíková brožúra o eurovale má jednu zásadnú chybu. Nehovorí o tom, čo sa stane, ak euroval nebude schválený. Hovoria však o tom všetci zodpovední politici z Európy. Hovoria o stratách, ktoré sú dokonca už aj vyčíslené a sú niekoľkonásobne vyššie než tie, koľko stojí euroval. Ak má kríza trvať ďalších desať rokov, ako prorokujú mnohí analytici, iná cesta teda nie je. Priam sa sem žiada Štúrov citát: Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí. A v tejto vete je celý zmysel aj terajšieho európskeho pohybu. Máme sa všetci vrátiť k národným menám? Máme sa vrátiť k národným štátom nespojených úniou? To je cesta späť. Cesta spiatočníkov.

Títo spiatočníci zo SaS však kritizujú celú politickú scénu, ktorá má iný názor. V KDH vraj nemajú ekonómov, okrem Antona Marcinčina a aj ten je vraj zo starej školy. V SDKÚ sú zasa vraj pod tlakom Bruselu. A z KDH útok vracajú, lebo vraj majú dosť odborníkov. Nakoniec Sulíkovi naložil aj Mikloš, ktorý je tiež za spojené hlasovanie, ktoré musí prebehnúť do 11. októbra. Zákopy sú vykopané a žiadnych mierových emisárov nevidieť. SaS ako marketingová strana nevyhovuje teda zjavne ani tým, ktorí ju pomáhali vyrobiť a vzali si ju do vládneho spolku. Nuž majú len to, čo si sami vytvorili. Sulík je ich vlastný produkt, a keď im dnes podkladá nohu, o ktorú by sa nechceli potknúť, majú ďalšie riešenie – predčasné voľby. Na tie existuje všeobecná zhoda. Veď aj Sulíkove snaženia sú len a len reklamnou predvolebnou aktivitou. Ako to, že to ostatné vládne politické strany nevidia?