Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148
mail: slovenskyrozhlad@stonline.sk
Kontakty
Vlasť je láska a výhoda pre všetkých
Slovensko za polcestou gréckej cesty * Radičovci sa správajú ako súkromníci nakladajúci so štátnym majetkom podľa ľuobovôle * Šliapu po práve ľudí na život * Prezident hrá proti občanom * Sponzorom je jedno, či je vláda ľavá alebo pravá
* V Grécku už uvažovali o referende o pomoci EÚ pre ich dlhy, čo sa odložilo, ale je to dvihnutý prst v podobe sily slabých. Aký je na tento vývoj váš komentár? Čo si o tom myslíte? Bolo to zbytočné, čo sa všetko robilo?
V. Mečiar: Nie. Ani EÚ, ani vlastná vláda nemôže ľuďom nanútiť to, čo nechcú. Grécko samotné, a to si musia všimnúť všetky štáty, je v permanentnom vare a je tam permanentný nepokoj. A ten nepokoj treba nejako riešiť. Buď sa vyrieši cez voľby, alebo sa vyrieši hlasovaním v referende. Tým viac, že vláda svoje pozície v parlamente stráca. Je pod tlakom. A nie všetkým sa páčia prijaté opatrenia, ktoré sú reštriktívne, aj keď znamenajú záchranu pred väčším zlom. Takže tá požiadavka je demokratická, oprávnená a nebude príčinou ani pádu eura, ani vystúpenia Grécka z eurozóny. Zbytočne zasa pani Merkelová a pán Sarkozy hrozia, pretože musí to byť so súhlasom všetkých štátov. A parlamentov všetkých štátov. Len tak možno vylučovať.
* V čom je teda problém?
V. Mečiar: Problém je Grécka v tom, že je to téma, na ktorej sa odohráva podstatne horšie pozadie, lebo vlastne dnes podmienky eurozóny plnia len tri štáty. Neplní ich ani Francúzsko, ani Nemecko. Všetky ušli od pôvodných zámerov. A vlastne tento deficit všetkých spolu vytvára tlak na menu. Vrátane iných štátov a v najhoršom stave je Taliansko a Španielsko. Takže to sú kroky, ktoré sú základnou príčinou. A ísť cestou slovenskej politiky, ktorá si nájde malilinkú zámienku, aby potom na ňu zvalila vinu, ale neanalyzovať ten stav, by bola veľká chyba. Pokiaľ ide o samotný dlh, zníženie dlhu neodstráni dlh. Zníži mieru zadlženia. Pokiaľ ide o nezrovnalosti medzi dovozom a vývozom a tým vlastne žitie na dlh, kým sa neurobí zmena v celej štruktúre ekonomiky, ktorá trvá niekoľko rokov – najkratšia zatiaľ bola na Slovensku päť rokov – tak dovtedy sa dlhy neodstránia. To je problém pri takom systéme, do akého euro vstúpilo, že sú štáty v nerovnakom stupni vývoja. A nie všade euro nahrádza to, čo bola predtým vlastná mena, vnútornú hodnotu ekonomickej produkcie. Je nad touto hranicou pre veľa štátov. Preto tie sa musia snažiť odtiaľ. Pokiaľ ide o štúdium Grécka, je mimoriadne dôležité pre Slovensko, pretože tak ako sú zámery vládnych aj opozičných strán v parlamente, Slovensko ide gréckou cestou. A už prešlo na tejto ceste takmer polovicu. Ak prekročí túto čiaru prijatím ústavného zákona o výške dlhu SR, ktorá ho ešte natiahne, tak nás vydá na pospas zahraničným kapitálovým skupinám, ktoré sa budú s nami hrať ako mačka s myšou a urobia, čo len chcú. Keď je kríza, treba šetriť a hľadať zisky, nie navyšovať dlhy. To je základná chyba slovenskej politiky na pozadí tej gréckej, že sa neučíme. Všetci kritizujú a vedia, čo majú robiť Gréci. Ani jeden z nich nevie, čo má robiť Slovensko.
* A naháňa to hlasy Sulíkovi? Ten sa stáva v prieskumoch v pravici takmer líder a atakuje už aj pozíciu SDKÚ.
V. Mečiar: Povedal by som to tak, že Sulík tým vystúpením naraz človeka, ktorý išiel s témami homosexualita a marihuana sa stal človek nejakej zásady, ktorý pre tú zásadu aj niečo urobil. Postavili sa proti niečomu. Čiže tí ľudia, ktorí sú euroskeptici, sa začínajú na neho pomaly nabaľovať, ale tak ľahko ako odišiel od predchádzajúcich tém, odíde aj od tejto témy. To nie je otázka, že by šiel do boja s tými, s ktorými bojovať treba. Na to sa bál. Bol odvážny len v NR SR. V zahraničí nikde nevystúpil, nikde nič nepovedal, nikde nič nenamietal. Čiže to je ako akýsi podomový obchodník.
* Bol v rakúskej televízii, aj v nemeckých médiách.
V. Mečiar: Potom, čo už vystúpil v NR SR, tak mu dávali priestor, aby niečo povedal s tým, že euroskeptici aj v iných štátoch, potrebovali niektoré názory počuť. Ale tak ideme opäť riešiť základnú vec, chce byť Slovensko v EÚ? Ak Sulíková téza je nie, tak tí, čo chcú, aby to bolo takto, tak dobre. Lenže potom by zostal veľmi úzky priestor pre tých, čo hovoria, že chcú, aby to bolo inak. Lenže pri vstupe sme mohli povedať, že nejdeme. Vystúpiť je trošku zložitejšie, lebo bude to spôsobovať a doprevádzať mnoho strát.
* Kauzy Radičovej vlády naberajú na obrátkach. Po prenájme budovy v Košiciach pre daniarov je to kauza predaja platinových sitiek zo Štátnych hmotných rezerv. Ako je ich možné riešiť, ak odchádzajúca vláda je stále v úradoch?
V. Mečiar: Prečo vôbec používame pre túto skupinu ľudí termín vláda? Veď vláda je odvolaná.
* Tak potom poverená vláda?
V. Mečiar: Tieto osoby sú poverené výkonom funkcie vlády, ale zasa to je možné len preto, že prezident SR Ivan Gašparovič neplní svoju základnú povinnosť, a to je okamžite po odvolaní vlády poveriť inú osobu zostavením vlády. On chce ťahať toto provizórium osem mesiacov? To znamená až do 10. apríla (kedy sa po voľbách do 30 dní zíde nová NR SR) budúceho roku? Ak si zoberieme pojem vláda, nielen preto, že je odvolaná, ale aj preto, že nemá v mnohých veciach kompetencie. Ale naďalej sa správa, akoby sa nič nestalo. Čiže Ústava SR nič neznamená. Rozhodnutie parlamentu nič neznamená. A vlastne sa to stáva súbor nekontrolovateľných súkromníkov, ktorí nakladajú so štátnymi peniazmi a štátnym majetkom podľa vlastného uváženia. A strany už hrajú svoju úlohu o boj o moc, Radičovú už z tohto zápasu o politickú moc vyčlenili. A, Bohužiaľ, si myslím, že celé tieto voľby majú dva motívy medzi tými dvomi skupinami. Boj o moc a boj o rozdeľovanie štátnych zdrojov posúkromničením štátneho kapitálu. Iný motív tam nie je.
* Takže sú poverení a budú ďalej o tom rozhodovať?
V. Mečiar: Poverení, ale nie v rozsahu kompetencií vlády SR. V čom sú vlastne poverení? Vysvetlenia sú vágne, nejasné. Nemajú poverenia v rozsahu výkonu funkcií vlády. Aký je vzťah prezident a oni? Nie je to vôbec vyriešené. Čo je zásadná otázka? Čo nie je zásadná otázka? Nie je to vyriešené, od koho voľnej úvahy to závisí. Od úvahy poverených, alebo od úvahy prezidenta? Vyvolali taký nedemokratický ústavný zmätok, že sa za to môžu všetci hanbiť a povinnosť je okamžite napraviť. A prvý krok k tomu je poveriť osobu. Nech si vyberú „Janka Hraška“ zostavením vlády. Potom môžu aj meniť, aj brať na zodpovednosť. Veď si zoberte, ako sa ministri správajú bezočivo vo vzťahu k občanom? Ignorujú všetko. KDH a minister zdravotníctva ignorujú absolútne zdravie ľudí, životy a chcú presadiť svoj zámer. A je im jedno za akú cenu. A jedno proti komu, aj keď to postihne väčšinu ľudí. Toto je niečo, čo je tak nehumánne a tak nedemokratické, že to musí preč. Tí ľudia šliapu po právach ľudí na život.
* Podľa novely Ústavy SR má odvolaná vláda počúvať prezidenta až do volieb, lenže už v prípade nemocníc, ktoré odporúčal Gašparovič nereformovať, ho poverená vláda nepočúva. Čo teraz? Môže ju nejako potrestať? Trebárs odobratím poverenia Ivanovi Uhliarikovi viesť rezort ministerstva zdravotníctva?
V. Mečiar: Už nemôže, lebo poveril.
* Takže odobrať sa to už nedá?
V. Mečiar: Prezident vyrobil zmätok. Parlament vyrobil zmätok. Na tento zmätok sú všetci hrdí. Prezident neplní povinnosť poveriť zostavením vlády inú osobu.
* A to by mohol aj teraz? V tejto chvíli?
V. Mečiar: On je to povinný už dávno urobiť. Každý deň, čo prechádza, porušuje svoje ústavné povinnosti. Správa sa nedemokraticky. Správa sa tak ako monarcha.
* Ale ak teraz v parlamente nie je nikto, kto by ho takýmto spôsobom načrel?
V. Mečiar: Práveže tieto mechanizmy sú postavené tak, že sa absolútne vymkli spod vplyvu ľudí, spod kontroly ľudí. Vidím, že protesty, ktoré sú proti činnosti vlády, rozbíjajú. Sestry stavajú proti lekárom. Ostatných zamestnancov proti sestrám.
* Učitelia zrušili štrajk...
V. Mečiar: Učiteľov vytláčajú. Umelci síce protestujú, ale tiež ich vytláčajú z tohto procesu. Živnostníci vyjednávajú individuálne. Vlastne vláda drobí tento odpor proti sebe, ktorý keby spojil sily, tak zatrasie aj prezidentským palácom.
* Pristupujú k tej veci tak, že to už nemá zmysel, lebo vlastne predčasné voľby sú vyhlásené. Takže má to zmysel?
V. Mečiar: Demokracia musí byť každý deň. Tá nemôže byť niektorý deň áno, niektorý deň nie a niektorý deň provizórna demokracia.
* Odložená na 10. marec?
V. Mečiar: Proste pravidlá zaväzujú úradné osoby. Gašparovič zložil sľub na Ústavu SR so záväzkom, že ju bude dodržiavať. Tak nech ju dodržiava. Nech nešpekuľuje a neuniká spod tejto Ústavy SR a z povinností, ktoré ako prezident štátu má. Rozohral hru spolu s piatimi predsedami strán proti občanom SR. Je to špinavá hra o budúcnosť týchto ľudí a nevylučujem, že sa mu to v zlom vráti. Už v tom, že si z neho robia srandu vo vláde, že ho nikto nerešpektuje. Aj pred ľuďmi už vlastne pôsobí ako gašparko.
* Myslíte, že si to vôbec uvedomuje?
V. Mečiar: Nie. On to nevníma v tom, aké je okolie okolo neho „v riť vlezlé“, tak mu to vlastne nemá kto povedať.
* Veď tam má ústavných právnikov. Aj akademika Milana Čiča ako vedúceho kancelárie. To mu nikto nevie vysvetliť, povedať?
V. Mečiar: Nie. Takého videnie sveta ako je moje videnie, je na Slovensku strašne málo.
* Dostávame sa tak do ústavnej anarchie?
V. Mečiar: Áno.
* A tá anarchia nás bude veľa stáť do 10. marca.
V. Mečiar: Strašne veľa nás bude stáť do toho 10. apríla. Ešte raz, do 10. apríla bude stáť tento štát strašne veľa!
* Teraz sa znížili aj prognózy na ekonomický rast na 1,6 percenta.
V. Mečiar: Teraz sa znížili? Vy toto nemôžete povedať, lebo rozhovory robíme spolu a dávno som povedal, že tá hranica rozpočtová pre budúci rok je hranica nula. A čím bude bližšie ku koncu decembra, tak tým viac bude tá nula čitateľná. Už dnes je to 1,2, takže zase to berme, že tí politici sú rôzni. Rôzne to vidia. Rôzne to chápu. A rôzne hovoria. Viem, že niektorým leziem na nervy, čo hovorím, ale vždy sa tak stane. Takže to je otázka medzi mojimi vyjadreniami a tých druhých. Čiže komentujem niečo, čo sa v budúcnosti stane. Navyše, 90 percent sa to vždy stane. Čo potom s tým robiť? Takže keď sa zníži rast, musia sa znížiť výdavky štátu. Je to možné robiť bez postihu ľudí. Musia sa zvýšiť príjmy štátu. Ale z čoho, keď žiadne investície zakladajúce budúce príjmy ani strednodobé, ani krátkodobé, ani dlhodobé nie sú založené? Z čoho to chcú robiť? Táto partia sa zmocnila vlády na štyri roky. Urobili si plán, ako si to všetko poprerozdeľujú. Teraz dochádza k nejakému provizóriu, tak sa snažia to provizórium predlžiť, aby tí ministri predsa len urobili čo najviac toho, čo mali za štyri roky. Dnes to bude škandál za škandálom, ktorý môže prepukať. Ale bez zodpovednosti.
* Strata rastu, ktorú predpovedá ministerstvo financií, prinesie ďalší rast nezamestnanosti. Niektorí hovoria aj ďalších viac ako 30 tisíc podľa prognóz, takže podľa vás by sa to dalo aj bez toho, aby nezamestnanosť rástla?
V. Mečiar: Najlepšia obrana proti nezamestnanosti je program zamestnanosti. Aj keď sa to zdá ako hra so slovami, sú to dve rôzne politiky. Počujete o programe zamestnanosti rozprávať niekoho z tejto vlády za 16 mesiacov? Nikto nikdy. Len štatistiky evidujú, že sa niečo stane. Počujete Fica rozprávať, že má program zamestnanosti?
* On sa s nimi háda o výške nezamestnanosti za jeho vlády.
V. Mečiar: On sa háda o nepodstatné veci, ktoré smerujú k mocenskému usporiadaniu. Na jednej strane sa háda, na druhej úzko kolaboruje. Vývoj a spolupráca na Slovensku zbližuje. Sponzori zbližujú. Nereagujú na tieto veci. To znamená, že ak nevedia ako, tak čo chcú robiť? Zasa to bude len o rozdeľovaní, a o moci a o obviňovaní kto kradne, kto nekradne? To nie je politika. Tieto typy politikov na Slovensku byť nemôžu. Ideme do nejakého volebného zápasu, kde reklama bude pracovať v prospech týchto typov. Veľké firmy, ktoré budú sponzorovať reklamu, budú pracovať na tomto, aby to tak zostalo, aby boli uchované ich pozície. Nakoniec, im je jedno, či je vláda ľavá alebo pravá. Im ide o to, aby ich poslúchala a realizovala ich potreby. Nedávno som počul úvahu z dôb štúrovcov, kde sa povedalo, čo je to vlasť. Vlasť je láska pre všetkých. Ak je to láska a výhoda len pre niektorých, prestáva byť vlasťou pre tých, pre ktorých to láska a výhoda nie je. To je povedané niečo, čo je zmysel aj nášho konania. Štát musí konať pre všetkých. Nemôže iba pre niektorých. Potom to nie je štát všetkých.
* Z vašich slov vyplýva, že keď tie reklamné agentúry budú pracovať pre oboch, lebo im vyhovuje tento neústavný stav v parlamente, tak potom čo môžu predčasné voľby zmeniť? Potom sa to bude konzervovať ďalej, keď zase prejdú tie strany podľa prieskumov, ako sú?
V. Mečiar: Tieto voľby sú mimoriadne dôležité nielen v tom, že sú predčasné. Ale protesty v celom svete ukazujú, že treba usporiadať nový model spoločnosti. Nový model sociálny, nový model ekonomických pravidiel. Tieto terajšie priviedli svet ku kríze, ktorá ešte neskončila a môžu priviesť aj ku katastrofe. Takže treba tento nový model usporiadania. A Slovensko sa oň môže pokúsiť a môže ho dosiahnuť. Ale neurobí to, ak nebudú ľudia voliť ĽS-HZDS. Dnes je len toto pravidlo isté, ktoré môžem povedať, pretože tu sa roky na tom pracovalo. Tu je niečo vytvorené. Tu boli vízie, kedy sme predvídali celý tento krízový vývoj s presnosťou takmer na mesiac ako to pôjde a na roky dopredu. Takže sme hľadali aj liečbu. Niečo už je jasné. A dnes je povedané ľuďom, že je to vlastne výber nie dvoch – ľavá – pravá – ale troch alternatív. To je alternatíva pre Slovensko vybudovať model ľudskej spoločnosti a sociálne spravodlivej. A to nie je ani ľavá, ani pravá. Obidve sú odchylkou. Voľakedy v roku 1968 bolo také pravidlo, keď sa hovorilo, kto je to úchylkár. A odpoveď bola: každý, kto ide rovno, keď strana (komunistická) uhne. Dnes máme tých úchylkárov veľa, lebo strany uhýbajú od svojho verbálneho poslania. A keď vidíte, sú to rečnícke cvičenia bez obsahu, bez hlbšej myšlienky.
* Ak naša Ústava SR stojí na sociálne trhovej ekonomike, ako je možné, že to sociálne sa takto vytráca, keď ľudia nad 60 rokov už nemajú tú zdravotnícku starostlivosť ako mladší?
V. Mečiar: Vráťme sa k Ústave SR. V dobách, keď sa hovorilo, že všetko vyrieši trh, tak ja som vtedy túto formuláciu do Ústavy SR dával. A to, že Ústava SR je na princípe trhovej, sociálne a ekologicky orientovanej spoločnosti. To znamená, že rešpektuje ekonomické pravidlá, ale rešpektuje zásady ľudskej solidarity, čo dnes nerešpektuje. A rešpektuje nutnosť súladu človeka s prírodou a prírody s človekom. Tieto tri harmónie treba obnoviť. Fico sa ich zmocnil v roku 2006 citovaním časti tohto ústavného ustanovenia o tom, že by sa mala robiť tá sociálna politika, ale štyri roky jeho vlády o sociálnej politike nepresvedčili. Je tu niekoľko ďalších tém, ktoré sa dajú rozobrať vo vzťahu k obciam, k vidieku, k poľnohospodárstvu, k lesnému hospodárstvu, teda celá primárna sféra. V sekundárnej sfére zmeny v odvetvovej štruktúre, modernizačné, inovačné centrá a pod. To všetko treba robiť. Tam je strašne veľa priestoru preto, ako Slovensko môže ísť ďalej. A vo vzťahu k vede a výskumu je to pole doteraz neorané, kde v podstate sa vždy robil nejaký ťah na reštrikciu, ale nikdy neboli preferovaní najlepší.
* Nie je to dôsledok aj tých starších procesov, ak vezmeme do úvahy, že v Českej republike dnes kritizujú kupónovú privatizáciu a hovoria o tom, čo všetko mala za následok v dnešnej dobe. U nás o tom vôbec nerozprávame. Vy ste ju zažili, snažili ste sa ju zmeniť, ako by ste ju spätne hodnotili vo vplyvoch na dnešnú slovenskú ekonomiku?
V. Mečiar: Vráťme sa k rokom, kedy myšlienka kupónovej privatizácie vznikala. Bola prezentovaná celou českou vládou. Boli tam dve myšlienky. Celá česko-slovenská vláda žila v kupónke, t. j. v tom, že majetok štátu sa rozdá medzi občanov. Aby to bolo rýchle a spravodlivé, tak sa rozdá anonymne pre tých, čo sa prihlásia. Aké mala niekoľko charakteristických čŕt? Vtedy som hovoril, že je to podvod. O 20 rokov hovoria všetci to isté.
* V Čechách, u nás sa mlčí.
V. Mečiar: Rozdiel medzi nami je iba 20 rokov. Na Slovensku to ešte nikto nepriznal. Za prvé, všetko bolo zadarmo. Ekonomicky to je absolútna strata. Štátu vznikli prevádzkové náklady, ale nič sa nevytvorilo. Za druhé, štát nevytvoril reálneho vlastníka. Vytvoril anonymného. Ak niekto z Bratislavy mal spoločnosť niekde na východe Slovenska, alebo v Čechách, o ktorej nič nevedel, ani aký má program, ako mohol vykonávať vlastnícke právo? To vlastnícke právo nemal garantované ani zákonom. Ekonomický podvod to bol na ľuďoch v tom, že hodnota tej kupónky z hľadiska podielu na majetku mala byť 80 tisíc korún na občana. Bolo pár takých, čo dostalo toľko, väčšinou tam, kde skupovali zahraniční, ale väčšina je podvedených. Bol som s občiankou, ktorá mi hovorila, že nevravím pravdu, lebo ona kúpila za podiel na knižke texasky synovi. Povedal som jej, že mala dostať 80 tisíc korún. V tom ju podviedli. Tá myšlienka mala ďalej pokračovať v tom, že by vznikli veľké investičné spoločnosti, v ktorých by sa títo ľudia nachádzali a ako podieľníci by konali. Ale nikdy neboli prijaté zákony o vzniku týchto spoločností, o regulovaní nakladania s majetkom, o ochrane malého akcionára. Nikdy neboli prijaté zákony, ktoré by tento trh regulovali nejakými reálnymi pravidlami. Tak došlo k tomu, že v rámci vznikajúcich spoločností sa vždy špekulanti zmocnili niekoho vo vedení, začali nabaľovaťna neho, pod cenu sociálne slabších skupovať akcie i za cenu úverov. Taktika bola získať tak 34 percent na ovládnutie spoločnosti, čo proti síce vtedajších 66 percent rozsypaných DIK-ov (vlastníci kupónových knižiek) bola riadiaca väčšina, ale vlastne vysávali tie peniaze od DIK-ov a znehodnocovali ich podiel. Tak vznikli Kožený a iné spoločnosti, ktoré sa nestali veľkými investormi, ale za cenu špekulácie a zbavenia majetku tých DIK-ov, ale aj štátu, sa stali miliardármi. Žijú nad pomery bez toho, aby okrem špekulácií na trhu s akciami, alebo s investičnými kupónmi, robili aj niečo iné, produktívne. To nebolo potrebné, lebo potom, ako sa ich zmocnili, buď predávali ďalej, alebo tunelovali ďalej a ničili firmy. Pokiaľ išlo o vlastné zámery menežérov firiem, vďaka kupónovej privatizácii veľa menežérov cicalo matky tak, že na vstupoch do závodu si urobili svoju eseročku. Na výstupoch tiež eseročku. A matka, ktorá bola vlastníctvom všetkých, vlastne kupovala od týchto eseročiek a predávala týmto eseročkám. Ale ten zisk išiel týmto súkromným osobám. Oslabovali matku, až ju dostali do konkurzu a potom si ju skúpili. Takto bolo organizovaných obrovské množstvo podvodov, na ktoré budeme doplácať mnoho rokov.
* Nekritizuje sa však v Čechách len kupónová, ale aj iná forma privatizácie.
V. Mečiar: Okrem týchto kupónových knižiek bola druhá akcia, ktorú začal rozbiehať Václav Havel, ktorý na porade v Kroměříži povedal, že on to sľúbil nejakému hospodskému a preto odovzdáme zadarmo všetky malé podniky služieb. A štát to rozdá. Vtedy bolo hlasovanie o Havlovom návrhu. Česká vláda a slovenská vláda boli proti, federálna vláda za. Ja som bol proti a môj návrh potom prešiel, že to má byť za odplatu. Ale ani to nebolo dobré. Na Slovensku zákon, ktorý navrhol Mikloš, prikazoval bankám poskytnúť úvery bez obmedzenia a viedol k stratám v tých bankách. Len Slovenská sporiteľňa mala preukázane 28 miliárd korún strát. Kupónka mala ešte jeden zámer. VPN (Verejnosť proti násiliu) cítila, že jej tečie do topánok, že potom, čo na Slovensku podrazili vládu a správali sa horšie ako baróni, aj zradcovia, tak veľké množstvo akcií umiestnili v Českej republike. Šlo o to, že ak budú Česi vlastniť akcie na Slovensku, zachová sa Česko-Slovensko. A dali to tejto federálnej akcie viac majetku ako česká strana. Čistá strata. Kto získal?
* Investičné spoločnosti?
V. Mečiar: Niektoré získali, ale ľudia, ktorým to malo poslúžiť ako majetok, prehrali. Preto, keď sme prišli v roku 1992 do vlády, sme tieto procesy pribrzdili. A keď sme sa vrátili v roku 1994, tak sme nastupovali 13. decembra a 14. decembra sme zastavili kupónovú privatizáciu.
* Tú už čiste slovenskú?
V. Mečiar: Áno, tú slovenskú. A od tej doby tieto fondy sú v nepriateľskej pozícii voči mne, lebo vynaložili peniaze vopred, kde kupovali to, čo ešte DIK-ovia nemali. Pripravovali jeden obrovský kšeft, ktorý nevyšiel. Potom jeden z tých akcionárov kúpil redakciu Sme a celú platil za to, aby bojovala s Mečiarom a mečiarizmom. Tam sme urobili síce dobre pre ľudí, ale politicky vyvolali veľký odpor v týchto skupinách voči sebe. Aj za cenu toho, že sme riskovali, boli to politické straty, ale keby sa bolo zrealizovalo to, čo bolo v zámere, tak sú to obrovské zlodejiny. A teraz ktokoľvek z týchto akcionárov alebo organizátorov kupónky a malej privatizácie, nemá morálne právo komukoľvek vytýkať čokoľvek o akejkoľvek chybe v privatizácii, lebo celé toto bol jeden megapodvod. Národohospodári to vedia. V dobách, v ktorých tam boli, bolo politickou odvahou to povedať, pretože automaticky som sa vyčleňoval proti. A ja som vtedy tú odvahu mal a kade išiel, som to otvorene hovoril do všetkých médií. A hovoril som aj o tých veciach, čo teraz, že k čomu to povedie.
* Ak sa vrátime naspäť k tej politickej situácii, o ktorej sme hovorili, tak dnes tieto skupiny sponzorujú, ako vy hovoríte, že je tam zbližovanie medzi opozíciou a koalíciou, obe skupiny. A váš hlas nezaznie v médiách, lebo proste oni to platia. Je to taký začarovaný kruh ekonomicko – politický.
V. Mečiar: Samozrejme, pozrite sa, čo hovorím od začiatku a v čom som sa nezmenil. Štát musí poznať všetkých svojich občanov. Aj tých bohatých, aj tých chudobných. Bohatstvo má svoje pravidlá a poslanie nielen v tom, že niekto hromadí, ale aj v tom, že plní sociálne funkcie voči svojmu zázemiu. Keď ho odmieta, jeho bohatstvo je samoúčelné. Štát sa musí správať dobre aj k tým, čo nemôžu ako vek, zdravie a pod. Aj ku tým, čo chcú, ale nemajú šancu. Musí im tie šance pomôcť vytvoriť, aby sa uplatnili. A musí plniť túto funkciu, inak to nie je štát. Bohužiaľ, túto hru hrajú tí, čo tento štát nechceli. Okrem SNS nie je v parlamente ani jedna strana, ktorá by k 1. januáru 1993 tento štát chcela. Ani Smer ako nástupca SDĽ. SDĽ bola proti. A to viedlo potom ako jedno z východísk ku kríze v roku 1994.
* V Grécku už uvažovali o referende o pomoci EÚ pre ich dlhy, čo sa odložilo, ale je to dvihnutý prst v podobe sily slabých. Aký je na tento vývoj váš komentár? Čo si o tom myslíte? Bolo to zbytočné, čo sa všetko robilo?
V. Mečiar: Nie. Ani EÚ, ani vlastná vláda nemôže ľuďom nanútiť to, čo nechcú. Grécko samotné, a to si musia všimnúť všetky štáty, je v permanentnom vare a je tam permanentný nepokoj. A ten nepokoj treba nejako riešiť. Buď sa vyrieši cez voľby, alebo sa vyrieši hlasovaním v referende. Tým viac, že vláda svoje pozície v parlamente stráca. Je pod tlakom. A nie všetkým sa páčia prijaté opatrenia, ktoré sú reštriktívne, aj keď znamenajú záchranu pred väčším zlom. Takže tá požiadavka je demokratická, oprávnená a nebude príčinou ani pádu eura, ani vystúpenia Grécka z eurozóny. Zbytočne zasa pani Merkelová a pán Sarkozy hrozia, pretože musí to byť so súhlasom všetkých štátov. A parlamentov všetkých štátov. Len tak možno vylučovať.
* V čom je teda problém?
V. Mečiar: Problém je Grécka v tom, že je to téma, na ktorej sa odohráva podstatne horšie pozadie, lebo vlastne dnes podmienky eurozóny plnia len tri štáty. Neplní ich ani Francúzsko, ani Nemecko. Všetky ušli od pôvodných zámerov. A vlastne tento deficit všetkých spolu vytvára tlak na menu. Vrátane iných štátov a v najhoršom stave je Taliansko a Španielsko. Takže to sú kroky, ktoré sú základnou príčinou. A ísť cestou slovenskej politiky, ktorá si nájde malilinkú zámienku, aby potom na ňu zvalila vinu, ale neanalyzovať ten stav, by bola veľká chyba. Pokiaľ ide o samotný dlh, zníženie dlhu neodstráni dlh. Zníži mieru zadlženia. Pokiaľ ide o nezrovnalosti medzi dovozom a vývozom a tým vlastne žitie na dlh, kým sa neurobí zmena v celej štruktúre ekonomiky, ktorá trvá niekoľko rokov – najkratšia zatiaľ bola na Slovensku päť rokov – tak dovtedy sa dlhy neodstránia. To je problém pri takom systéme, do akého euro vstúpilo, že sú štáty v nerovnakom stupni vývoja. A nie všade euro nahrádza to, čo bola predtým vlastná mena, vnútornú hodnotu ekonomickej produkcie. Je nad touto hranicou pre veľa štátov. Preto tie sa musia snažiť odtiaľ. Pokiaľ ide o štúdium Grécka, je mimoriadne dôležité pre Slovensko, pretože tak ako sú zámery vládnych aj opozičných strán v parlamente, Slovensko ide gréckou cestou. A už prešlo na tejto ceste takmer polovicu. Ak prekročí túto čiaru prijatím ústavného zákona o výške dlhu SR, ktorá ho ešte natiahne, tak nás vydá na pospas zahraničným kapitálovým skupinám, ktoré sa budú s nami hrať ako mačka s myšou a urobia, čo len chcú. Keď je kríza, treba šetriť a hľadať zisky, nie navyšovať dlhy. To je základná chyba slovenskej politiky na pozadí tej gréckej, že sa neučíme. Všetci kritizujú a vedia, čo majú robiť Gréci. Ani jeden z nich nevie, čo má robiť Slovensko.
* A naháňa to hlasy Sulíkovi? Ten sa stáva v prieskumoch v pravici takmer líder a atakuje už aj pozíciu SDKÚ.
V. Mečiar: Povedal by som to tak, že Sulík tým vystúpením naraz človeka, ktorý išiel s témami homosexualita a marihuana sa stal človek nejakej zásady, ktorý pre tú zásadu aj niečo urobil. Postavili sa proti niečomu. Čiže tí ľudia, ktorí sú euroskeptici, sa začínajú na neho pomaly nabaľovať, ale tak ľahko ako odišiel od predchádzajúcich tém, odíde aj od tejto témy. To nie je otázka, že by šiel do boja s tými, s ktorými bojovať treba. Na to sa bál. Bol odvážny len v NR SR. V zahraničí nikde nevystúpil, nikde nič nepovedal, nikde nič nenamietal. Čiže to je ako akýsi podomový obchodník.
* Bol v rakúskej televízii, aj v nemeckých médiách.
V. Mečiar: Potom, čo už vystúpil v NR SR, tak mu dávali priestor, aby niečo povedal s tým, že euroskeptici aj v iných štátoch, potrebovali niektoré názory počuť. Ale tak ideme opäť riešiť základnú vec, chce byť Slovensko v EÚ? Ak Sulíková téza je nie, tak tí, čo chcú, aby to bolo takto, tak dobre. Lenže potom by zostal veľmi úzky priestor pre tých, čo hovoria, že chcú, aby to bolo inak. Lenže pri vstupe sme mohli povedať, že nejdeme. Vystúpiť je trošku zložitejšie, lebo bude to spôsobovať a doprevádzať mnoho strát.
* Kauzy Radičovej vlády naberajú na obrátkach. Po prenájme budovy v Košiciach pre daniarov je to kauza predaja platinových sitiek zo Štátnych hmotných rezerv. Ako je ich možné riešiť, ak odchádzajúca vláda je stále v úradoch?
V. Mečiar: Prečo vôbec používame pre túto skupinu ľudí termín vláda? Veď vláda je odvolaná.
* Tak potom poverená vláda?
V. Mečiar: Tieto osoby sú poverené výkonom funkcie vlády, ale zasa to je možné len preto, že prezident SR Ivan Gašparovič neplní svoju základnú povinnosť, a to je okamžite po odvolaní vlády poveriť inú osobu zostavením vlády. On chce ťahať toto provizórium osem mesiacov? To znamená až do 10. apríla (kedy sa po voľbách do 30 dní zíde nová NR SR) budúceho roku? Ak si zoberieme pojem vláda, nielen preto, že je odvolaná, ale aj preto, že nemá v mnohých veciach kompetencie. Ale naďalej sa správa, akoby sa nič nestalo. Čiže Ústava SR nič neznamená. Rozhodnutie parlamentu nič neznamená. A vlastne sa to stáva súbor nekontrolovateľných súkromníkov, ktorí nakladajú so štátnymi peniazmi a štátnym majetkom podľa vlastného uváženia. A strany už hrajú svoju úlohu o boj o moc, Radičovú už z tohto zápasu o politickú moc vyčlenili. A, Bohužiaľ, si myslím, že celé tieto voľby majú dva motívy medzi tými dvomi skupinami. Boj o moc a boj o rozdeľovanie štátnych zdrojov posúkromničením štátneho kapitálu. Iný motív tam nie je.
* Takže sú poverení a budú ďalej o tom rozhodovať?
V. Mečiar: Poverení, ale nie v rozsahu kompetencií vlády SR. V čom sú vlastne poverení? Vysvetlenia sú vágne, nejasné. Nemajú poverenia v rozsahu výkonu funkcií vlády. Aký je vzťah prezident a oni? Nie je to vôbec vyriešené. Čo je zásadná otázka? Čo nie je zásadná otázka? Nie je to vyriešené, od koho voľnej úvahy to závisí. Od úvahy poverených, alebo od úvahy prezidenta? Vyvolali taký nedemokratický ústavný zmätok, že sa za to môžu všetci hanbiť a povinnosť je okamžite napraviť. A prvý krok k tomu je poveriť osobu. Nech si vyberú „Janka Hraška“ zostavením vlády. Potom môžu aj meniť, aj brať na zodpovednosť. Veď si zoberte, ako sa ministri správajú bezočivo vo vzťahu k občanom? Ignorujú všetko. KDH a minister zdravotníctva ignorujú absolútne zdravie ľudí, životy a chcú presadiť svoj zámer. A je im jedno za akú cenu. A jedno proti komu, aj keď to postihne väčšinu ľudí. Toto je niečo, čo je tak nehumánne a tak nedemokratické, že to musí preč. Tí ľudia šliapu po právach ľudí na život.
* Podľa novely Ústavy SR má odvolaná vláda počúvať prezidenta až do volieb, lenže už v prípade nemocníc, ktoré odporúčal Gašparovič nereformovať, ho poverená vláda nepočúva. Čo teraz? Môže ju nejako potrestať? Trebárs odobratím poverenia Ivanovi Uhliarikovi viesť rezort ministerstva zdravotníctva?
V. Mečiar: Už nemôže, lebo poveril.
* Takže odobrať sa to už nedá?
V. Mečiar: Prezident vyrobil zmätok. Parlament vyrobil zmätok. Na tento zmätok sú všetci hrdí. Prezident neplní povinnosť poveriť zostavením vlády inú osobu.
* A to by mohol aj teraz? V tejto chvíli?
V. Mečiar: On je to povinný už dávno urobiť. Každý deň, čo prechádza, porušuje svoje ústavné povinnosti. Správa sa nedemokraticky. Správa sa tak ako monarcha.
* Ale ak teraz v parlamente nie je nikto, kto by ho takýmto spôsobom načrel?
V. Mečiar: Práveže tieto mechanizmy sú postavené tak, že sa absolútne vymkli spod vplyvu ľudí, spod kontroly ľudí. Vidím, že protesty, ktoré sú proti činnosti vlády, rozbíjajú. Sestry stavajú proti lekárom. Ostatných zamestnancov proti sestrám.
* Učitelia zrušili štrajk...
V. Mečiar: Učiteľov vytláčajú. Umelci síce protestujú, ale tiež ich vytláčajú z tohto procesu. Živnostníci vyjednávajú individuálne. Vlastne vláda drobí tento odpor proti sebe, ktorý keby spojil sily, tak zatrasie aj prezidentským palácom.
* Pristupujú k tej veci tak, že to už nemá zmysel, lebo vlastne predčasné voľby sú vyhlásené. Takže má to zmysel?
V. Mečiar: Demokracia musí byť každý deň. Tá nemôže byť niektorý deň áno, niektorý deň nie a niektorý deň provizórna demokracia.
* Odložená na 10. marec?
V. Mečiar: Proste pravidlá zaväzujú úradné osoby. Gašparovič zložil sľub na Ústavu SR so záväzkom, že ju bude dodržiavať. Tak nech ju dodržiava. Nech nešpekuľuje a neuniká spod tejto Ústavy SR a z povinností, ktoré ako prezident štátu má. Rozohral hru spolu s piatimi predsedami strán proti občanom SR. Je to špinavá hra o budúcnosť týchto ľudí a nevylučujem, že sa mu to v zlom vráti. Už v tom, že si z neho robia srandu vo vláde, že ho nikto nerešpektuje. Aj pred ľuďmi už vlastne pôsobí ako gašparko.
* Myslíte, že si to vôbec uvedomuje?
V. Mečiar: Nie. On to nevníma v tom, aké je okolie okolo neho „v riť vlezlé“, tak mu to vlastne nemá kto povedať.
* Veď tam má ústavných právnikov. Aj akademika Milana Čiča ako vedúceho kancelárie. To mu nikto nevie vysvetliť, povedať?
V. Mečiar: Nie. Takého videnie sveta ako je moje videnie, je na Slovensku strašne málo.
* Dostávame sa tak do ústavnej anarchie?
V. Mečiar: Áno.
* A tá anarchia nás bude veľa stáť do 10. marca.
V. Mečiar: Strašne veľa nás bude stáť do toho 10. apríla. Ešte raz, do 10. apríla bude stáť tento štát strašne veľa!
* Teraz sa znížili aj prognózy na ekonomický rast na 1,6 percenta.
V. Mečiar: Teraz sa znížili? Vy toto nemôžete povedať, lebo rozhovory robíme spolu a dávno som povedal, že tá hranica rozpočtová pre budúci rok je hranica nula. A čím bude bližšie ku koncu decembra, tak tým viac bude tá nula čitateľná. Už dnes je to 1,2, takže zase to berme, že tí politici sú rôzni. Rôzne to vidia. Rôzne to chápu. A rôzne hovoria. Viem, že niektorým leziem na nervy, čo hovorím, ale vždy sa tak stane. Takže to je otázka medzi mojimi vyjadreniami a tých druhých. Čiže komentujem niečo, čo sa v budúcnosti stane. Navyše, 90 percent sa to vždy stane. Čo potom s tým robiť? Takže keď sa zníži rast, musia sa znížiť výdavky štátu. Je to možné robiť bez postihu ľudí. Musia sa zvýšiť príjmy štátu. Ale z čoho, keď žiadne investície zakladajúce budúce príjmy ani strednodobé, ani krátkodobé, ani dlhodobé nie sú založené? Z čoho to chcú robiť? Táto partia sa zmocnila vlády na štyri roky. Urobili si plán, ako si to všetko poprerozdeľujú. Teraz dochádza k nejakému provizóriu, tak sa snažia to provizórium predlžiť, aby tí ministri predsa len urobili čo najviac toho, čo mali za štyri roky. Dnes to bude škandál za škandálom, ktorý môže prepukať. Ale bez zodpovednosti.
* Strata rastu, ktorú predpovedá ministerstvo financií, prinesie ďalší rast nezamestnanosti. Niektorí hovoria aj ďalších viac ako 30 tisíc podľa prognóz, takže podľa vás by sa to dalo aj bez toho, aby nezamestnanosť rástla?
V. Mečiar: Najlepšia obrana proti nezamestnanosti je program zamestnanosti. Aj keď sa to zdá ako hra so slovami, sú to dve rôzne politiky. Počujete o programe zamestnanosti rozprávať niekoho z tejto vlády za 16 mesiacov? Nikto nikdy. Len štatistiky evidujú, že sa niečo stane. Počujete Fica rozprávať, že má program zamestnanosti?
* On sa s nimi háda o výške nezamestnanosti za jeho vlády.
V. Mečiar: On sa háda o nepodstatné veci, ktoré smerujú k mocenskému usporiadaniu. Na jednej strane sa háda, na druhej úzko kolaboruje. Vývoj a spolupráca na Slovensku zbližuje. Sponzori zbližujú. Nereagujú na tieto veci. To znamená, že ak nevedia ako, tak čo chcú robiť? Zasa to bude len o rozdeľovaní, a o moci a o obviňovaní kto kradne, kto nekradne? To nie je politika. Tieto typy politikov na Slovensku byť nemôžu. Ideme do nejakého volebného zápasu, kde reklama bude pracovať v prospech týchto typov. Veľké firmy, ktoré budú sponzorovať reklamu, budú pracovať na tomto, aby to tak zostalo, aby boli uchované ich pozície. Nakoniec, im je jedno, či je vláda ľavá alebo pravá. Im ide o to, aby ich poslúchala a realizovala ich potreby. Nedávno som počul úvahu z dôb štúrovcov, kde sa povedalo, čo je to vlasť. Vlasť je láska pre všetkých. Ak je to láska a výhoda len pre niektorých, prestáva byť vlasťou pre tých, pre ktorých to láska a výhoda nie je. To je povedané niečo, čo je zmysel aj nášho konania. Štát musí konať pre všetkých. Nemôže iba pre niektorých. Potom to nie je štát všetkých.
* Z vašich slov vyplýva, že keď tie reklamné agentúry budú pracovať pre oboch, lebo im vyhovuje tento neústavný stav v parlamente, tak potom čo môžu predčasné voľby zmeniť? Potom sa to bude konzervovať ďalej, keď zase prejdú tie strany podľa prieskumov, ako sú?
V. Mečiar: Tieto voľby sú mimoriadne dôležité nielen v tom, že sú predčasné. Ale protesty v celom svete ukazujú, že treba usporiadať nový model spoločnosti. Nový model sociálny, nový model ekonomických pravidiel. Tieto terajšie priviedli svet ku kríze, ktorá ešte neskončila a môžu priviesť aj ku katastrofe. Takže treba tento nový model usporiadania. A Slovensko sa oň môže pokúsiť a môže ho dosiahnuť. Ale neurobí to, ak nebudú ľudia voliť ĽS-HZDS. Dnes je len toto pravidlo isté, ktoré môžem povedať, pretože tu sa roky na tom pracovalo. Tu je niečo vytvorené. Tu boli vízie, kedy sme predvídali celý tento krízový vývoj s presnosťou takmer na mesiac ako to pôjde a na roky dopredu. Takže sme hľadali aj liečbu. Niečo už je jasné. A dnes je povedané ľuďom, že je to vlastne výber nie dvoch – ľavá – pravá – ale troch alternatív. To je alternatíva pre Slovensko vybudovať model ľudskej spoločnosti a sociálne spravodlivej. A to nie je ani ľavá, ani pravá. Obidve sú odchylkou. Voľakedy v roku 1968 bolo také pravidlo, keď sa hovorilo, kto je to úchylkár. A odpoveď bola: každý, kto ide rovno, keď strana (komunistická) uhne. Dnes máme tých úchylkárov veľa, lebo strany uhýbajú od svojho verbálneho poslania. A keď vidíte, sú to rečnícke cvičenia bez obsahu, bez hlbšej myšlienky.
* Ak naša Ústava SR stojí na sociálne trhovej ekonomike, ako je možné, že to sociálne sa takto vytráca, keď ľudia nad 60 rokov už nemajú tú zdravotnícku starostlivosť ako mladší?
V. Mečiar: Vráťme sa k Ústave SR. V dobách, keď sa hovorilo, že všetko vyrieši trh, tak ja som vtedy túto formuláciu do Ústavy SR dával. A to, že Ústava SR je na princípe trhovej, sociálne a ekologicky orientovanej spoločnosti. To znamená, že rešpektuje ekonomické pravidlá, ale rešpektuje zásady ľudskej solidarity, čo dnes nerešpektuje. A rešpektuje nutnosť súladu človeka s prírodou a prírody s človekom. Tieto tri harmónie treba obnoviť. Fico sa ich zmocnil v roku 2006 citovaním časti tohto ústavného ustanovenia o tom, že by sa mala robiť tá sociálna politika, ale štyri roky jeho vlády o sociálnej politike nepresvedčili. Je tu niekoľko ďalších tém, ktoré sa dajú rozobrať vo vzťahu k obciam, k vidieku, k poľnohospodárstvu, k lesnému hospodárstvu, teda celá primárna sféra. V sekundárnej sfére zmeny v odvetvovej štruktúre, modernizačné, inovačné centrá a pod. To všetko treba robiť. Tam je strašne veľa priestoru preto, ako Slovensko môže ísť ďalej. A vo vzťahu k vede a výskumu je to pole doteraz neorané, kde v podstate sa vždy robil nejaký ťah na reštrikciu, ale nikdy neboli preferovaní najlepší.
* Nie je to dôsledok aj tých starších procesov, ak vezmeme do úvahy, že v Českej republike dnes kritizujú kupónovú privatizáciu a hovoria o tom, čo všetko mala za následok v dnešnej dobe. U nás o tom vôbec nerozprávame. Vy ste ju zažili, snažili ste sa ju zmeniť, ako by ste ju spätne hodnotili vo vplyvoch na dnešnú slovenskú ekonomiku?
V. Mečiar: Vráťme sa k rokom, kedy myšlienka kupónovej privatizácie vznikala. Bola prezentovaná celou českou vládou. Boli tam dve myšlienky. Celá česko-slovenská vláda žila v kupónke, t. j. v tom, že majetok štátu sa rozdá medzi občanov. Aby to bolo rýchle a spravodlivé, tak sa rozdá anonymne pre tých, čo sa prihlásia. Aké mala niekoľko charakteristických čŕt? Vtedy som hovoril, že je to podvod. O 20 rokov hovoria všetci to isté.
* V Čechách, u nás sa mlčí.
V. Mečiar: Rozdiel medzi nami je iba 20 rokov. Na Slovensku to ešte nikto nepriznal. Za prvé, všetko bolo zadarmo. Ekonomicky to je absolútna strata. Štátu vznikli prevádzkové náklady, ale nič sa nevytvorilo. Za druhé, štát nevytvoril reálneho vlastníka. Vytvoril anonymného. Ak niekto z Bratislavy mal spoločnosť niekde na východe Slovenska, alebo v Čechách, o ktorej nič nevedel, ani aký má program, ako mohol vykonávať vlastnícke právo? To vlastnícke právo nemal garantované ani zákonom. Ekonomický podvod to bol na ľuďoch v tom, že hodnota tej kupónky z hľadiska podielu na majetku mala byť 80 tisíc korún na občana. Bolo pár takých, čo dostalo toľko, väčšinou tam, kde skupovali zahraniční, ale väčšina je podvedených. Bol som s občiankou, ktorá mi hovorila, že nevravím pravdu, lebo ona kúpila za podiel na knižke texasky synovi. Povedal som jej, že mala dostať 80 tisíc korún. V tom ju podviedli. Tá myšlienka mala ďalej pokračovať v tom, že by vznikli veľké investičné spoločnosti, v ktorých by sa títo ľudia nachádzali a ako podieľníci by konali. Ale nikdy neboli prijaté zákony o vzniku týchto spoločností, o regulovaní nakladania s majetkom, o ochrane malého akcionára. Nikdy neboli prijaté zákony, ktoré by tento trh regulovali nejakými reálnymi pravidlami. Tak došlo k tomu, že v rámci vznikajúcich spoločností sa vždy špekulanti zmocnili niekoho vo vedení, začali nabaľovaťna neho, pod cenu sociálne slabších skupovať akcie i za cenu úverov. Taktika bola získať tak 34 percent na ovládnutie spoločnosti, čo proti síce vtedajších 66 percent rozsypaných DIK-ov (vlastníci kupónových knižiek) bola riadiaca väčšina, ale vlastne vysávali tie peniaze od DIK-ov a znehodnocovali ich podiel. Tak vznikli Kožený a iné spoločnosti, ktoré sa nestali veľkými investormi, ale za cenu špekulácie a zbavenia majetku tých DIK-ov, ale aj štátu, sa stali miliardármi. Žijú nad pomery bez toho, aby okrem špekulácií na trhu s akciami, alebo s investičnými kupónmi, robili aj niečo iné, produktívne. To nebolo potrebné, lebo potom, ako sa ich zmocnili, buď predávali ďalej, alebo tunelovali ďalej a ničili firmy. Pokiaľ išlo o vlastné zámery menežérov firiem, vďaka kupónovej privatizácii veľa menežérov cicalo matky tak, že na vstupoch do závodu si urobili svoju eseročku. Na výstupoch tiež eseročku. A matka, ktorá bola vlastníctvom všetkých, vlastne kupovala od týchto eseročiek a predávala týmto eseročkám. Ale ten zisk išiel týmto súkromným osobám. Oslabovali matku, až ju dostali do konkurzu a potom si ju skúpili. Takto bolo organizovaných obrovské množstvo podvodov, na ktoré budeme doplácať mnoho rokov.
* Nekritizuje sa však v Čechách len kupónová, ale aj iná forma privatizácie.
V. Mečiar: Okrem týchto kupónových knižiek bola druhá akcia, ktorú začal rozbiehať Václav Havel, ktorý na porade v Kroměříži povedal, že on to sľúbil nejakému hospodskému a preto odovzdáme zadarmo všetky malé podniky služieb. A štát to rozdá. Vtedy bolo hlasovanie o Havlovom návrhu. Česká vláda a slovenská vláda boli proti, federálna vláda za. Ja som bol proti a môj návrh potom prešiel, že to má byť za odplatu. Ale ani to nebolo dobré. Na Slovensku zákon, ktorý navrhol Mikloš, prikazoval bankám poskytnúť úvery bez obmedzenia a viedol k stratám v tých bankách. Len Slovenská sporiteľňa mala preukázane 28 miliárd korún strát. Kupónka mala ešte jeden zámer. VPN (Verejnosť proti násiliu) cítila, že jej tečie do topánok, že potom, čo na Slovensku podrazili vládu a správali sa horšie ako baróni, aj zradcovia, tak veľké množstvo akcií umiestnili v Českej republike. Šlo o to, že ak budú Česi vlastniť akcie na Slovensku, zachová sa Česko-Slovensko. A dali to tejto federálnej akcie viac majetku ako česká strana. Čistá strata. Kto získal?
* Investičné spoločnosti?
V. Mečiar: Niektoré získali, ale ľudia, ktorým to malo poslúžiť ako majetok, prehrali. Preto, keď sme prišli v roku 1992 do vlády, sme tieto procesy pribrzdili. A keď sme sa vrátili v roku 1994, tak sme nastupovali 13. decembra a 14. decembra sme zastavili kupónovú privatizáciu.
* Tú už čiste slovenskú?
V. Mečiar: Áno, tú slovenskú. A od tej doby tieto fondy sú v nepriateľskej pozícii voči mne, lebo vynaložili peniaze vopred, kde kupovali to, čo ešte DIK-ovia nemali. Pripravovali jeden obrovský kšeft, ktorý nevyšiel. Potom jeden z tých akcionárov kúpil redakciu Sme a celú platil za to, aby bojovala s Mečiarom a mečiarizmom. Tam sme urobili síce dobre pre ľudí, ale politicky vyvolali veľký odpor v týchto skupinách voči sebe. Aj za cenu toho, že sme riskovali, boli to politické straty, ale keby sa bolo zrealizovalo to, čo bolo v zámere, tak sú to obrovské zlodejiny. A teraz ktokoľvek z týchto akcionárov alebo organizátorov kupónky a malej privatizácie, nemá morálne právo komukoľvek vytýkať čokoľvek o akejkoľvek chybe v privatizácii, lebo celé toto bol jeden megapodvod. Národohospodári to vedia. V dobách, v ktorých tam boli, bolo politickou odvahou to povedať, pretože automaticky som sa vyčleňoval proti. A ja som vtedy tú odvahu mal a kade išiel, som to otvorene hovoril do všetkých médií. A hovoril som aj o tých veciach, čo teraz, že k čomu to povedie.
* Ak sa vrátime naspäť k tej politickej situácii, o ktorej sme hovorili, tak dnes tieto skupiny sponzorujú, ako vy hovoríte, že je tam zbližovanie medzi opozíciou a koalíciou, obe skupiny. A váš hlas nezaznie v médiách, lebo proste oni to platia. Je to taký začarovaný kruh ekonomicko – politický.
V. Mečiar: Samozrejme, pozrite sa, čo hovorím od začiatku a v čom som sa nezmenil. Štát musí poznať všetkých svojich občanov. Aj tých bohatých, aj tých chudobných. Bohatstvo má svoje pravidlá a poslanie nielen v tom, že niekto hromadí, ale aj v tom, že plní sociálne funkcie voči svojmu zázemiu. Keď ho odmieta, jeho bohatstvo je samoúčelné. Štát sa musí správať dobre aj k tým, čo nemôžu ako vek, zdravie a pod. Aj ku tým, čo chcú, ale nemajú šancu. Musí im tie šance pomôcť vytvoriť, aby sa uplatnili. A musí plniť túto funkciu, inak to nie je štát. Bohužiaľ, túto hru hrajú tí, čo tento štát nechceli. Okrem SNS nie je v parlamente ani jedna strana, ktorá by k 1. januáru 1993 tento štát chcela. Ani Smer ako nástupca SDĽ. SDĽ bola proti. A to viedlo potom ako jedno z východísk ku kríze v roku 1994.
Stanislav Háber
Powered by Quick.Cms