* Ministerka spravodlivosti tvrdí, že návrh zákona o prokuratúre posilňuje procesnú nezávislosť prokurátora, hoci samotní prokurátori ho chcú napadnúť na Ústavnom súde SR, lebo aj podľa vášho rozboru budú do ich činnosti zasahovať politici. Prečo sa Žitňanská tvári, že podporuje prokurátorov, keď ich politicky chce ovládnuť?
V. Mečiar: Nie je to len o ovládnutí, ale i o likvidácii ústavného postavenia prokuratúry. Vraj chce činnosť prokuratúry otvoriť, ale pre koho? Veď sa likvidujú hranice medzi výkonnou mocou a justíciou, keď z prokuratúry chce urobiť jednu z kancelárii ministerky spravodlivosti. V praxi ministerka nechce, aby nadriadený prokurátor dal podriadenému negatívny pokyn. Bude to jediná organizácia, ktorá tak nebude môcť urobiť a pritom nevie dokázať, že by sa to aspoň raz v praxi zneužilo. Takže likviduje tým poistku proti zneužitiu zákona. V personálnej oblasti bude rozhodovať päťčlenná komisia, v ktorej budú dvaja prokurátori, ale dvaja zástupcovia ministerstva spravodlivosti a jeden z parlamentu z ústavnoprávneho výboru. Teda výber osôb bude podriadený aj parlamentu. Prokurátorovi odoberá disciplinárnu právomoc a dáva ju komisii, kde zasa budú dvaja prokurátori, dvaja zástupcovia ministerstva a jeden z ústavnoprávneho výboru znovu nominovaný koalíciou. Záväzný výklad chce robiť ministerka, síce po dohode s generálnym prokurátorom, ale ak nepríde k dohode, platí stanovisko ministerky. Berie tak generálnemu prokurátorovi právo dávať pokyny a usmerňovať v konaní. Doteraz to nerobí prokurátor v osobnom záujme, ale v záujme zákonnosti, ktorý je záväzný aj pre štát, lebo prokuratúre patrí aj kontrola výkonu štátnej správy. Teraz sa to mení naopak, že štátna správa bude kontrolovať prokurátora. Ako môže potom prokurátor kontrolovať ministerku, ak bude ministerka kontrolovať a riadiť prokurátora? Vstupuje do rozpočtu, do personálneho výberu a do výkonu funkcie.

* Môžeme hovoriť o neobmedzenej moci ministerky spravodlivosti?
V. Mečiar: Je to tvorba nekontrolovateľnej moci. Už len na súde bude možné od začiatku stíhania zastaviť porušovanie zákonov a zabezpečiť ochranu práv občanov. Ministerstvo spravodlivosti by malo podliehať na čele s ministerkou kontrole prokuratúry. Namiesto toho sa tento stav mení a prokuratúra bude v postavení podriadených úradníčkov. Celá zmena nastala hlúpymi aférami okolo Trnku. Končí likvidáciou celého systému nezávislosti prokuratúry.

* Blíži sa sčítanie ľudu a vy ste doteraz opakovane v našich hovoroch upozorňovali na nezrovnalosti v slovensko – maďarských vzťahoch. Môžete vaše výhrady vysvetliť dnes bližšie?
V. Mečiar: Nie je mojím poslaním, ani cieľom týchto hovorov „M“ zaoberať sa len slovensko – maďarskými vzťahmi, či už medzištátnych, alebo slovensko – maďarskými menšinovými vzťahmi. Núti nás k tomu však intenzita, ako sa tieto otázky cez vládu dostávajú do parlamentu a cez tlak maďarského štátu vplývajú na celú slovenskú verejnosť. Je to reakcia, nie je to vyvolávanie pocitov. V súvislosti s tým, že sa pripravuje sčítanie ľudu, sa začínajú vyvolávať aktivity, o ktorých verejnosť nie je dostatočne informovaná. A sú za hranicou Ústavy SR. V jej článku 12, odseku 3 sa hovorí, že každý má právo slobodne (sic!) rozhodovať o svojej národnosti a zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodnutia a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. Musím o tomto ústavnom článku hovoriť, lebo je realizované masové porušovanie tohto práva občanov.

* Môžete byť konkrétnejší, o čo ide?
V. Mečiar: V súvislosti s poklesom pôrodnosti v populácii maďarskej menšiny na Slovensku sa narodilo približne o 36 tisíc ľudí menej ako zomrelo. V súvislosti s migráciou došlo k veľkému rozptylu ľudí z tejto menšiny. Preto reálne treba počítať, že pri sčítaní ľudí ich bude menej asi o 20 percent menej ako v roku 1990. A tak sa preventívne robia kroky v rôznych smeroch. Napr. v zákonoch o jazyku, o názve obcí a podobne. Všetci počítajú s tým, že o tých 20 percent bude menej. Preto posúvajú hranicu na 15 percent občanov národnostnej menšiny v obciach, aby zostal zachovaný regionálny vplyv menšiny. Aj toto sa dá ešte pochopiť. Ale nedá sa pochopiť, že v prípade sčítania ľudu došlo k dohode medzi stranami Most-Hídu, SMK a organizáciami tretieho sektoru, ktoré sa zaoberajú maďarskou menšinou, že začnú organizovať kampaň, aby sa občania hlásili k maďarskej národnosti. Táto kampaň nebude zameraná len na občanov maďarskej národnosti, ale aj na Slovákov žijúcich v zmiešaných manželstvách. A čo je nadovšetko negatívne, táto kampaň bude zameraná na Rómov, aby sa v čo najväčšom merítku vyhlásili za Maďarov a naplnili tak počet maďarskej menšiny.

* Prečo im na tom tak záleží?
V. Mečiar: To je jasné. Chcú meniť demografickú kartu Slovenska. Chcú tak deformovať slovenskú národnostnú politiku. Pre Slovákov zostanú Rómovia ako sociálny problém, ale ak sa prihlásia k maďarskej menšine, tak peniaze pôjdu na maďarskú kultúru a na vzdelávania do maďarských škôl. No a na sociálnu politiku pôjdu v prospech maďarskej menšiny. A tak sa zmení prerozdeľovací systém.

* Aké máte o tom dôkazy?
V. Mečiar: Reálne. Existuje skutočné podozrenie, že vláda SR túto kampaň zálohuje a už vydala stranám peniaze na to, aby takúto protiústavnú činnosť mohli robiť. Ide to z úseku podpredsedu vlády. Aj keď sa rodom hlási k Slovákom, tak v našej histórii poznáme pojem Maďarón. Úrad podpredsedu vlády tieto peniaze grupuje pod seba a distribuuje von. Takéto kroky sú v rozpore s Ústavou SR. Preto je to dôvod na to, aby sa tým zaoberal parlament a je to dôvod na okamžitý pád vlády. Ide o porušovanie Ústavy SR v spomínanom článku 12. Lenže ak vláda SR nerešpektuje Ústavu SR, prestáva byť vládou legitímnou a potom pre všetkých občanov SR nastupuje ustanovenie z článku 32 Ústavy, ktoré hovorí: občania majú právo postaviť sa na odpor voči každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok, základy ľudských práv a slobôd uverejnených v tejto Ústave. To znamená, že každý občan má právo na protest, nemôže byť za to nijako stíhaný, či trestaný, lebo občania, už viac niet sa na koho odvolať. Preto sa občania musia postaviť proti tomuto porušovaniu Ústavy SR v situácii, keď sa parlament zaoberá nepodstatnými vecami a politické strany nezmyselným bojom medzi sebou o súperenie, o korisť a nie o prospech ľudí.