Takej moci sa každý občan môže postaviť na odpor * Vláda likviduje demokratické zriadenie * Rozhodli zaujatí sudcovia * Vláda šíri právnické nezmysly * Proces na ústavnom súde nebol spravodlivý * Bol to podvod * Hanba ministerky

* Po sedemsto sudcoch, ktorí sa domáhajú žalobou zrovnoprávnenia so špeciálnymi a dnes už špecializovanými sudcami v otázke platov sa rozhoduje podať žalobu aj predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. Ten zvažuje žalovať SR za dva rozdielne nálezy Ústavného súdu SR. Myslíte, že má šancu uspieť, keďže sa už našli kritické hlasy, že neuspel so žalobou v Štrasburgu ani v minulosti?
V. Mečiar: Sú dve naprosto rozdielne otázky. Prvá, žaloby sudcov smerujú proti platovej diskriminácii, že nie sú zaplatení za prácu, ale sú zaplatení za to, v akej inštitúcii sú. V tomto prípade, kto je vinný?

* Vinný je ten, kto diskrimináciu založil?
V. Mečiar: Ak áno, tak je to potom KDH. Osobne Daniel Lipšic. Je to SDKÚ. Ľudia, ktorí zodpovedajú za to, že spôsobili diskrimináciu sudcov niekoľko rokov.

* Vinu teraz hľadá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská u Harabina, že sa neodvolal proti rozhodnutiu Okresného súdu v Bratislave vyplatiť sumy za diskrimináciu sudcom Najvyššieho súdu. Čo mal vraj povinnosť urobiť.
V. Mečiar: Ak sa sudcovia domáhajú svojich ľudských a občianskych práv a tieto práva boli uznané súdmi, nemá predseda Najvyššieho súdu povinnosť podať odvolanie. Má právo podať odvolanie. Ak sa s tým nestotožňuje, ministerka spravodlivosti má takisto právo podať návrh na Ústavný súd. Lebo ide o veci dotýkajúce sa ľudských a občianskych práv. Ale namiesto toho, aby pozametali pred vlastným prahom a urobili nápravu, tak ministerka spravodlivosti chce dnes obviniť predsedu Najvyššieho súdu SR, že vlastne toto zavinil on. Toto však on neriešil. V celom reťazci je daná zodpovednosť na terajšej vládnej koalícii. Na členov terajšej vlády SR. Pred verejnosťou sa chcú takto tejto zodpovednosti zbaviť na úkor predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina. Je to právnický nezmysel. Preto aj túto situáciu štylizujú pred verejnosťou tak, že ho chcú pripraviť o talár sudcu.

* A čo jeho podanie na ochranu osobnosti?
V. Mečiar: Ak hovorí o podaní na ochranu osobnosti aj Štefan Harabin, ide o naprosto rozdielne veci. Tie súvisia s nepochopiteľným rozhodnutím Ústavného súdu SR o kárnom opatrení proti nemu.

* Máte na mysli zníženie jeho platu o 70 percent?
V. Mečiar: Áno. Zníženie platu o 70 percent je samo o sebe prekvapujúce pre všetkých. Právne to nie je v poriadku.

* Môžete to vysvetliť, prečo to nie je právne v poriadku?
V. Mečiar: Ak sa urobí akékoľvek rozhodnutie o treste, najprv sa rieši otázka, či sa stal skutok, z ktorého vyplýva trest. A túto otázku Ústavný súd SR neriešil. Základné právo, ktoré sa malo posúdiť, je právo ministerstva financií v súlade s Ústavou SR článkom 2, odseku 2, že štátny orgán môže konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak nikde v zákone nie je vyložene uvedené, že ministerstvo financií má právo vykonávať kontrolu na Najvyššom súde SR, tak toto právo nemá. Čiže nebolo možné Štefana Harabina stíhať za to, že vyžadoval, aby sa dodržiavala Ústava SR a ministerstvo financií preukázalo podľa akého zákona má právo túto kontrolu vykonávať. Právo tvoria Ústava SR, zákony, ale tvoria ho aj rozhodnutia súdov. A keď ideme k tejto veci, prichádzame ešte k väčšiemu paradoxu. Ústavný súd už skutkový stav, či má právo ministerstvo vykonávať kontrolu na Najvyššom súde SR, posudzoval a povedal, že nie.

* Ale to bolo v prípade, keď bol ministrom spravodlivosti Harabin a on sa snažil skontrolovať vtedajšieho predsedu Najvyššieho súdu SR Milana Karabína?
V. Mečiar: Áno.

* Takže išlo o právo ministerstva spravodlivosti, či má právo kontrolovať, a tu ide o ministerstvo financií?
V. Mečiar: To je rovnaký ústredný orgán štátnej správy. A bolo povedané, že orgán štátnej správy nemôže túto kontrolu Najvyššieho súdu robiť. To znamená, že ak orgán štátnej správy nemôže a Ústavný súd SR nemá právo meniť Ústavu SR, tak nemôže takéto právo založiť. Ústavný súd nemôže tvoriť zákony a ani Ústavu SR. Takže to je jeden moment, o ktorý sa Harabin opieral. Potom je tu druhý moment, existujú rozhodnutia Krajského i Najvyššieho súdu SR, ktoré sú právoplatné a vykonateľné. A tieto hovoria, že minister financií nemá právo kontroly na Najvyššom súde SR. Ale tieto rozhodnutia Ústavný súd SR nezrušil. Takže vec je prejudikovaná Ústavným súdom SR. Je právoplatné súdne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré Harabin dodržiava. Toto rozhodnutie nebolo Ústavným súdom SR preskúmané, zrušené a nie je preskúmateľné. Takže za to, že Harabin drží a podriaďuje sa súdnemu rozhodnutiu, mu bolo zobratých 70 percent z platu. To je vec, ktorá je nezmyselná a právne neospravedlniteľná.

* Ako je možné, že Ústavný súd SR tak hlúpo rozhodol?
V. Mečiar: Je to jednoduché. Po prvé, vopred som už kedysi avizoval, že Ústavný súd SR bude prvý z bodov, v ktorom táto politická moc chce získať a mať v ňom svoj vplyv.

* Ako sa to stalo?
V. Mečiar: Návrh na konanie proti Harabinovi podala ministerka spravodlivosti. Vláda SR nie je správnym orgánom, ale je výkonným, mocenským orgánom. Nemá právo vstupovať do správneho konania. A vláda potom dala podnet, v ktorom žiadala, aby na jednej strane boli vylúčení z konania všetci sudcovia, ktorých nominovala ĽS-HZDS. Je to protiústavnosť v tom, že vláda SR nemá takéto oprávnenie. Po zmene Ústavy SR, vláda SR nie je správny orgán. Po druhé, ide o politický nátlak na Ústavný súd SR. Vláda politicky tlačila na nezávislú súdnu moc. Po tretie, je to diskriminácia politického subjektu, lebo právo navrhovať sudcov má každý subjekt. Ale schvaľuje Národná rada SR a rozhoduje hlasovanie v Národnej rade SR, v ktorej po voľbe je sudca platne zvolený platným hlasom. Po štvrté, je to historická hlúposť. Ak chce vláda posudzovať sudcov podľa toho, kto ich navrhoval, tak potom pri každej zmene politickej moci sa musí meniť všetko. Tak prejdime na americký ústavný systém a dňom nástupu nového šéfa odchádza z funkcií všetko. A bude sa tvoriť úplne nový aparát. I to sa dá, ale nemožno sa správať tak, ako by to bolo a pritom to nie je platné.

* Došlo aj k ďalším procesným chybám?
V. Mečiar: Došlo. Proces má byť spravodlivý. A po tejto stránke spravodlivý nebol. Bol politický. Aby sme ďalej mohli považovať proces za spravodlivý, musia v ňom vystupovať nezaujaté osoby. Nakoniec hlasovali všetci sudcovia Ústavného súdu SR, čiže ani jeden sa nepovažoval za zaujatého. Zaujatosť znamená pochybnosť o nestrannosti rozhodovania vo vzťahu k osobe, alebo k veci.

* Tak sú dôvody na pochybnosti, alebo nie?
V. Mečiar: Nech si urobí názor každý, kto to číta, sám. Ja hovorím, že to bol podvod. A hovorím, prečo to bol podvod. Po prvé, je tu sudca Ústavného súdu SR Sergej Kohút. Kedysi bol protikandidátom Štefana Harabina na funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR. Kohút podával návrh Ústavnému súdu SR na nesprávnosť voľby Štefana Harabina. Možno teda pochybovať, či bol jeho vzťah k Harabinovi čistý. Veď Kohút bol porazený a za druhé, robil právne kroky proti Harabinovi. Čiže vystupoval proti Harabinovi v súboji o funkciu a písal naňho žalobu. Preto nemôžu byť pochybnosti o nezaujatosti. A predsa rozhodoval ako ústavný sudca v Harabinovej veci. Potom je tam sudca Ústavného súdu SR Juraj Horváth. U Horvátha predsa Harabin niekoľkokrát vystúpil ako minister spravodlivosti a Horváth aj uznal, že odstúpi, lebo ako sudca Ústavného súdu SR bol súdne trestaný a výklad ministra spravodlivosti bol taký, že sudca, ktorý bol trestaný z akéhokoľvek dôvodu, aj keď mu bol trest zahladený, a zamlčal tieto skutočnosti, nespĺňa podmienky bezúhonnosti na výkon sudcu Ústavného súdu SR. Tento politický, názorový a právny konflikt prebiehal medzi Horváthom a Harabinom dlhší čas. Aj na pôde Národnej rady SR, aj v médiach. Možno povedať, že sudca Horváth je nezaujatý a možno mať pochybnosti o nezaujatosti pri jeho hlasovaní? To je druhý prípad. Bolo to verejne známe. Každý to videl a pozná to. Ďalším sudcom je Ladislav Orosz, ktorý takisto hlasoval v tomto konaní. Predsa sudca Orosz dal vyhlásenie, ako je vydieraný v súvislosti s hlasovaním na Ústavnom súde SR. A dal vyhlásenie o tom, ako bola napadnutá jeho manželka. Takže nejakým spôsobom bola vydieraná celá rodina. Sudca Orosz verejne klamal. Proti tomuto klamstvu sa verejne postavil aj predseda Najvyššieho súdu SR Harabin a postavil som sa aj ja. Takže to sudcu nielen spochybňuje, ale tento sudca pochybil. A minister spravodlivosti vtedy Harabin to za pochybenie aj označil. Možno teda pri takto vyhrotenej osobnej situácii mať pochybnosti o nezaujatosti?

* Čo to v praxi znamená v terajšom prípade Harabina?
V. Mečiar: Ak vezmeme do úvahy potrebnú zásadu spravodlivosti pri rozhodovaní, tak títo traja sudcovia pred začiatkom pojednávania sa mali čestne postaviť a povedať, prepáčte, môže vzniknúť pochybnosť vo verejnosti o našej nezaujatosti. Lenže vláda to zahrala tak, aby títo traja nemohli byť vylúčení z pojednávania. Preto navrhla vláda vylúčiť sudcov nominovaných ĽS-HZDS. Potom sa na pôde Ústavného súdu SR zohrala šachová partia, že tak nevylúčili nikoho. A tak dosiahla vláda SR väčšinu jedného hlasu v pléne sudcov a rozhodla o potrestaní predsedu Najvyššieho súdu SR za skutok, ktorý nie je porušením práva.

* Môže byť teraz tým arbitrom Štrasburg, teda Európsky súd pre ľudské práva?
V. Mečiar: Mal občan Harabin garantovaný spravodlivý proces? Podľa mňa nemal. Bola občanovi Harabinovi dokázaná protiprávnosť konania? Nebola. Príslušné súdy potvrdili Harabinovu pravdu? Potvrdili.

* Čiže ide o porušenie občianskych práv?
V. Mečiar: Áno, ide tu o porušenie ľudských a občianskych práv. Každý má, aj keď sa volá Harabin a je predsedom Najvyššieho súdu SR, ba celá vláda SR ho nenávidí, ľudské a občianske práva. Je občanom tohto štátu. A jeho práva treba tiež chrániť. Môžem pre budúcnosť uviesť ešte ďalšie pikantnosti a podrobnosti z tohto konania, ktoré viedli k tomu, že toto rozhodnutie je hanba Ústavného súdu SR a hanba práva. Ale hanba aj ministerky spravodlivosti, ktorá sa na to prepožičiava. Môžem jej poradiť, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Aj jej iné návrhy som už komentoval. Čiže rozsah porušení práv občana Harabina je neobyčajne široký. Toto a takto nie. Moc, ktorá takto slúži a takto koná, si nezaslúži, aby bola rešpektovaná. Ústava SR pozná aj článok, ktorý hovorí o tom, že takejto moci sa môže každý občan postaviť na odpor, lebo likviduje demokratické zriadenie a ľudské práva občanov tohto štátu.