Stojíme za učiteľmi a lekármi * V deň, keď bude rozpočet schválený, bude neplatný * Nulový rast je s takouto vládou viac reálny * Krízový režim likviduje strednú triedu * V druhej vlne už žijeme

* V súvislosti s absurdným rozhodnutím Ústavného súdu SR, ktorý potrestal predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina ste spomínali v minulých hovoroch prípad sudcu Orosza, ktorý bol zjavne v konflikte záujmov, keď rozhodoval. Ale takým boli aj ďalší dvaja sudcovia. O Sergejovi Kohútovi ste už tiež hovorili, ale ako je to so sudcom Jurajom Horváthom? Veď o tom Harabin tvrdil, že nemôže byť sudcom ústavného súdu, lebo zamlčal fakt, že bol trestne stíhaný.
V. Mečiar: - Spravodlivosť buď je, alebo nie je. To nie je o tom, aby sme robili advokáta Harabinovi.

* Ale spomínali ste to.
V. Mečiar: - Lebo chceme, aby pravidlá spravodlivosti platili voči každému. Každý občan, ktorý si myslí, že spravodlivosť nebola dodržaná, má právo vyjadriť svoj názor. A nech ide o akúkoľvek inštitúciu.

* V prípade Harabina rozhodoval Ústavný súd SR.
V. Mečiar: - A Ústavný súd SR sa nezaoberal rozhodnutím Najvyššieho súdu SR.

* Myslíte situáciu, že podľa Najvyššieho súdu SR nesmie štátny orgán v podobe ministerstva kontrolovať nezávislý Najvyšší súd SR, čo vzniklo potom, ako Harabin chcel kontrolovať vtedajšieho predsedu Najvyššieho súdu SR Milana Karabina?
V. Mečiar: - Podľa Najvyššieho súdu SR takáto kontrola na súd nemôže prísť. A Ústavný súd SR sa nedostatočne zaoberal otázkou vylúčenia svojich sudcov pre konfikt, ktorý mali s dotyčným pánom. Minule som spomínal sudcu Orosza, ktorý vyvolal škandál, ktorý si vymyslel a oklamal celú spoločnosť. V Pravde sa predtým vyjadroval, že Harabin by mal z funkcie odísť. Preto nemôže povedať, že je vo veci nezaujatý.

* Nuž a ako je to potom u sudcu Horvátha?
V. Mečiar: - U sudcu Horvátha je situácia ešte jasnejšia.

* Lenže ten bol do funkcie sudcu vymenovaný už 4. júla 2002.
V. Mečiar: - A jedenásť rokov predtým ho Krajský súd v Bratislave odsúdil za to, že ako spoločník a riaditeľ firmy Autokomm neodviedol daň z obratu. Firma doviezla zo zahraničia osem áut, ktoré mali v tom čase hodnotu 65 tisíc mariek. Sedem áut Horváth predal záujemcom a jedno si nechal ako firemné, neskôr ho previedol na seba. Z predaja nepodával hlásenie o dani z obratu príslušnému daňovému úradu. Po skončení kalendárneho roku do 31. januára 1993 nepriložil ani ročné zúčtovanie dane z obratu. A daň v sume viac ako dvestotisíc korún neuhradil. Súd neuznal jeho obranu. Odsúdil ho na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní pol roka s podmienečným odkladom na jeden rok.

* Na to sa neprihliadalo pri jeho voľbe?
V. Mečiar: - Lebo tento trest mu bol zahladený. Horváth sa napriek tomu stal sudcom Ústavného súdu SR. Prvé to zverejnili média. Mediálny tlak pri takomto škandále je obrovský. Súdy majú byť vždy dôveryhodné. Ak nedôveryhodní sudcovia rozhodujú, dá sa spochybniť celé ich konanie.

* Ako to, že keď kandidoval za sudcu Ústavného súdu SR, sa na to neprišlo?
V. Mečiar: - Horváth predložil výpis z registra trestov.

* Tam to nebolo uvedené?
V. Mečiar: - Nebolo, lebo po uplynutí skúšobnej lehoty mu bol trest zahladený. To sa vo výpise neuvádza. Každý sudca musí predložiť odpis z registra trestov, kde sa uvádzajú všetky odsúdenia, rozhodnutia, aj tie, ktoré sú zahladené. Ak by v životopise bolo čokoľvek, čo spochybňuje kandidáta, nesmie túto funkciu vykonávať. Čiže na sudcov všeobecných súdov je požiadavka nulovej tolerancie. Na sudcu Ústavného súdu SR bola uplatnená zásada tolerancie trestného skutku napriek tomu, že Ústava SR sa musí správať ku všetkým rovnako.

* To je dosť nespravodlivé. To sa s tým nič nerobilo?
V. Mečiar: - Samozrejme, že takýto škandál si vyžiadal aj stanoviská. Veľmi často vystupoval Štefan Harabin ako minister spravodlivosti, ktorý chcel rovnakú zásadu pre všetkých.

* Ale Harabin nebol ministrom v roku 2002.
V. Mečiar: - Horváth sa stal sudcom Ústavného súdu SR v roku 2002 a škandál vypukol odhalením jeho minulosti až v roku 2007. Harabin preto chcel, aby pre sudcov platili rovnaké pravidlá ako pre sudcov okresných, krajských súdov a Najvyššieho súdu SR, tak aj pre Ústavný súd SR. Žiadal rovnosť pred Ústavou SR. A vyjadroval sa aj expresívne.

* Aké vyjadrenia Harabina máte na mysli na Horvátha?
V. Mečiar: - Vravel, že s takouto kvalifikáciou by nemohol riadiť križovatku. Alebo, že kriminálnik sedí na Ústavnom súde SR. Tie vyjadrenia boli takéto ostré. A nevyjadroval sa len Štefan Harabin. Sudcovia pléna Ústavného súdu SR vyzvali sudcu Horvátha, aby odstúpil, lebo súd sa stáva nedôveryhodným ako celok. K odstúpeniu ho vyzvala Národná rada SR, rokoval s ním prezident, vyzval ho predseda vlády, ba vyzvali ho aj niektorí vtedy opoziční poslanci. Napriek tomu vo funkcii bol a je ďalej.

* Je možné, aby to dokázal odvôvodniť?
V. Mečiar: - Sám sudca Horváth to charakterizoval pre média tak, že: prípadné rozhodnutie o mojom pôsobení vo funkcii sudcu Ústavného súdu SR, prijímem po vysporiadaní všetkých profesijných záležitostí súvisiacich s mojím povolaním až vtedy, keď takéto rozhodnutie budem môcť urobiť slobodne, t. j. bez nátlaku, v pozadí ktorého sú podľa môjho úsudku, žiaľ, prítomné politické a mocenské hry. To znamená, že obviňuje aj Harabina z politických a mocenských hier, aj všetkých ostatných? Ďalej je tam náznak v jednom, že je to aj preto, lebo rozhodoval aj v kauze disciplinárneho konania voči sudcovi Karabinovi, kde navrhovateľ bol Harabin. Čiže ten jeho konflikt s Harabinom, ktorý prešiel cez média, je zrejmý. Nedá sa poprieť.

* Čiže ide o viacero káuz.
Mečiar: - Viacero skutkov, viacero vyhlásení, či to boli tie spomínané, alebo ďalšie v súvislosti s výbušninou a podobne. Nielenže všetky výzvy, morálka a zákon zostali v koši, ale rozhoduje na súde ďalej. A má pocit krivdy. A o tejto krivde hovorí.

* Lenže sudca Horváth rozhodoval proti Harabinovi, kde Ústavný súd rozhodol inak, ako predtým Najvyšší súd, čo je zmätočné.
V. Mečiar: - Pokiaľ ide o Horváthove postavenie sudcu v tejto kauze, nemal tam čo robiť a nemal rozhodovať. Bol tu predsa konflikt, ktorý prebiehal verejne. Ako je možné, že sa prešmykol a že sú štyri roky odvtedy a súdi ďalej? Je to nedôslednosť všetkých. Urobili sme aj my chybu, keď sme dávali návrh Ústavnému súdu, aby prezident výkladom odvolal. Mali sme ísť do inej konštrukcie. Prečo je diskriminácia sudcov a sudcovského stavu na Slovensku vo vzťahu k Ústavnému súdu. Ústavný súd má nadpráva a potom to treba zrušiť. Alebo je diskriminácia ostatných sudcov, ak nemajú také právne postavenie, aké majú sudcovia Ústavného súdu, ak sa vyžaduje bezúhonnosť a dôveryhodnosť. Tento právny rozpor zostal nevyriešený. Odsúdila to celá politická scéna, ale teraz táto scéna mlčí, keď jednej polovici vyhovuje, že tento sudca svojím hlasom pomohol dať Harabinovi trest. Ale kde je spravodlivosť? Kde je čestnosť? Kde je morálka a dôveryhodnosť Ústavného súdu, po ktorom to plénum volalo, aby odišiel a tá dôveryhodnosť sa uplatnila? Nie je tam. Mlčia všetci. A teraz im vďačne poslúžil.

* Takže v pléne Ústavného súdu, ktoré rozhodovalo v prípade nezmyselného potrestania Harabina, boli verejne známi zaujatí sudcovia, ktorí rozhodovali.
V. Mečiar: - Horváth je tretí sudca Ústavného súdu po Kohútovi a Oroszovi, ktorý je v zjavnom verejnom, mediálnom, politickom a osobnom konflikte so Štefanom Harabinom. Všetci traja rozhodovali v kárnom opatrení a o treste proti nemu. Dá sa potom pochybovať, že to rozhodnutie nezodpovedá zákonu a zásadám spravodlivosti, či spravodlivého konania? Je to nad slnko jasné. Keď pominieme, že aj vláda sa snažila rozhodnutie ovplyvniť. Takže takto spravodlivosť nemôže byť, ani na Ústavnom súde. Takto sa robiť nedá. Je zbytočné apelovať na sudcov Ústavného súdu, lebo tí svoju prácu urobili. Ale politici – parlament, svoju prácu nedokončili. Ich práca mala byť taká, že by bola určila buď v spore Ústavného súdu, alebo zmenou zákona nulovú toleranciu aj pre sudcov a pracovníkov Ústavného súdu. Potom logicky by takíto sudcovia museli ísť preč. V histórii nepamätám a hľadám analógie, okrem Fouchého v Paríži, že by bol niekto prešiel z porušovateľa zákona za sudcu. S takým prípadom sa ani v histórii nestretávam. Preto bolo rozhodnutie v Harabinovom prípade nesprávne, nespravodlivé. Rozhodovali zaujatí sudcovia bez vysporiadania sa s predchádzajúcimi rozhodnutiami všeobecných súdov. Tak ho aj chápem a preto sa v tejto veci ozývam.

* Ministerstvo financií nakoniec uznalo svoju chybu v návrhu štátneho rozpočtu a zmenilo výhľad rastu zo 4,4 percenta na budúci rok na 3,4 percent, čo tiež považujú analytici za príliš optimistický predpoklad. Vy ste medzi prvými upozorňovali, že zabrzdenie rozvoja v Nemecku bude mať za následok zníženie nášho rastu, ale napriek vašej predpovedi vyše mesiaca dopredu, Ivan Mikloš prezentoval nereálny návrh. Nemení sa vláda viac na propagandistický útvar, než odborný, aký by mal byť?
V. Mečiar: - Ak je príjem rozpočtu plnený tak ako je naplánovaný, tak sa rozpočet aj naplní, čo je samozrejmé. Ak príjem nie je, tak sa v priebehu roka robia operatívne škrty do rozpočtu. A tieto škrty znamenajú sťahovanie niektorých aktivít vlády.

* Aké vidíte škrty tejto vlády?
V. Mečiar: - Pre túto vládu je typické, že prvé, na čo siaha, sú sociálne istoty ľudí. Reálne, keď zoberieme vývoj ekonomiky, môžeme povedať, že vývoj inflácie bude väčší, ako predpokladajú rast miezd. Reálne môžeme dnes povedať, že v deň, keď bude rozpočet schválený, bude neplatný. Reálny život pôjde inde. Rast inflácie pre budúci rok je predpovedaný a aj najopatrnejšími prognostikmi za veľmi veľmi veľký. Keby boli dali rast nula a na tomto raste nula stavali schodky a rozdiely v rozpočte, boli by urobili lepšie. Ak by totiž bolo v skutočnosti lepšie, mali by z čoho rozdeliť. Ak by nebolo, boli by pripravení na negatívny vývoj vopred sociálne dohodnutý a môžu ho robiť.

* Ako to, že to nevidia?
V. Mečiar: - Vláda sa príliš zahľadela sama do seba a nepozerá na základné rozpory. V uliciach má lekárov, v uliciach má učiteľov. Sme solidárni s lekármi aj s učiteľmi. V každej protestnej akcii ich podporujeme, lebo vedú zápas o budúcnosť Slovenska. Podporujeme ich celou našou základňou v mene našich 29 tisíc členov ĽS-HZDS. Nie sú totiž len o nich, ale aj o budúcnosti celej Slovenskej republiky. Podporujeme rovnako aj ďalšie sociálne vrstvy ako živnostníkov, či nespokojných umelcov. Všetkým ide o našu budúcnosť.

* V čom to je, že vláda stavia proti sebe celé vrstvy spoločnosti?
V. Mečiar: - Lebo proletarizujú strednú triedu. Ničia pracovné príležitosti, ničia im mzdy. Nevedia im zachovať postavenie. Tí ľudia nemajú inú možnosť ako sa brániť. K nim sa potencionálne môžu pridať ďalšie skupiny. Sú tu štátni zamestnanci, živnostníci, strední technickí pracovníci, ktorí tvoria potenciál tohto protestu. Vláda veľmi rýchlo siahla na dôchodky a v podstate sumy nenavyšuje, len prelieva pre jednotlivé skupiny sem – tam symbolicky niečo naviac, niečo uberie. Ale tým, že navýšila ceny a dane, vlastne štyristo eur ročne už berie, čo pociťujú najmä dôchodci. V dôsledku rastu inflácie to bude ešte viac. Čo potom vlastne vláda dáva? Vedie ľudí do krízového režimu. A ak je pochybnosť, či už zasa prišla druhá vlna krízy, tak áno, toto sú jej prejavy. Vždy sa to prejavuje v sociálnej sfére ako v prvej.

* Vláda teda nemá takmer žiadne sociálne cítenie?
V. Mečiar: - Dokonca robí kroky, že ešte aj tá najzraniteľnejšia skupina, teda ľudia bez práce, telesne a inak zdravotne postihnutí, budú mať znížený životný štandard. Také sú dopady ich rozhodnutí, ktoré dnes zakladajú. Úsporné programy robia veľmi zle, lebo je ich možné robiť tak, že sa zníži cena výkonu štátnej správy v zjednodušení, odbyrokratizovaní, kde sú obrovské rezervy. A môžu to robiť aj zakladaním aktivít, ktoré točením štátnych peňazí v investíciách budú štátu prinášať ďalšie peniaze. Ani to nerobia. Z čoho chcú mať budúci zisk? Čakať, že súkromný kapitál, ktorý má sám problémy na všetkých miestach Európy ich na Slovensku špeciálne mať nebude? Na to, aby sa rozbehli investície, je vláda slepá a nerokuje s tými, ktorí zdroje majú. Odmietajú Rusov a odmietajú aj Čínu. Z ideologických dôvodov. Železná opona dávno padla. Obchodujú všetci. Kedysi Slováci, keď bol Sovietsky zväz a bolo sucho, tak pozerali na praskliny v zemi, či sa už netrháme od Sovietskeho zväzu. A teraz, keď príde investícia z východu na západ, tak sa pozeráme, či sa netrháme od západu. Hlúposť, ktorá kvitne nad týmto územím, má iba iných nositeľov.

* To všetko vidíte v štátnom rozpočte?
V. Mečiar: - Pokiaľ ide o štátny rozpočet a jeho konštrukciu, vnímam ho negatívne. Je nadhodnotený s tým, že rok 2012 bude mať iné parametre vývoja. Nie sú v rozpočte zadané pravdivo. A nedefinuje ani základné priority a potreby Slovenska. Vládu nevolilo 75 percent ľudí. Vláda nevie spojiť ľudí na podporu za sebou. Vláda robí hrubé chyby. Rok sa tvári, že vládne. Čia je to chyba? Ich, že sú takí, akí sú? Alebo občanov, že ich nechajú vládnuť? A je im jedno – občanom, čo im robí vláda a je im horšie? To už nie je otázka pre vládu, pre Radičovú, ale otázka pre východniara, pre stredoslováka, pre západoslováka, necháte ich, aby vám ubližovali?

* Superhrubú mzdu v Čechách už zrušili, my sa k jej zavedeniu čoraz viac blížime. Budeme ju nakoniec tiež takto rýchlo meniť a rušiť? Na čo sú nám takéto reformy?
V. Mečiar: Tu by som hádam ani nemusel nič hovoriť, veď v nedeľu v STV bola relácia, v ktorej poslanec za KDH trištvrtiny mojich pripomienok povedal, v čom to bude zlé. Prečo sa ponáhľajú? Prečo nenechajú veci dozrieť? Prečo nepovedia ľuďom pravdu, aké to bude mať dopady? Ale aj kampaň okolo toho, aj celé menežovanie mediálnej politiky o tom prináša čiastočné kusé správy, ktoré nedávajú ľuďom pravdivé správy, čo to bude znamenať. Čo pre koho koľko prinesie a čo komu koľko zoberie. Tam je ten moment, prečo je tá superhrubá mzda na Slovensku zavádzaná zle. Takto sa to nerobí.

* V Českej republike ju zasa idú riešiť opačne.
V. Mečiar: V prípade Českej republiky je tam v konštrukcii superhrubej mzdy malý rozdiel. Česká politika však skonštatovala, že touto cestou nie. Už sa aj uškŕňajú nad tým, že Slováci sa do tejto chyby ženú vtedy, keď už v Čechách bolo preukázané, že táto konštrukcia ďalej nie je udržateľná. Veľmi múdri ľudia chyby nerobia. Spravidla, ak ich aj urobia, tak sa z nich poučia. Vždy sa snažia poučiť z chýb druhých. Iba hlupák sa nepoučí ani z chýb druhých, ani z vlastných.