Komédia sa skončila. SaS sa rozhodla zahlasovať za euroval. Prečo sa toľko "štorcovali", si môžeme len domýšľať, hoci Vladimír Mečiar núka priamo argumenty. Sulíkovci mohli v zákulisí v skutočnosti kšeftovať s vlastným vplyvom na viacero finančných tokov, ktoré križujú koalíciu hustejšie, než štvorčekovaná sieť v žiackych zošitoch. A tieto vládne piškvorky sú podstatne dôležitejšie, než zavedenie európskeho socializmu o akom hovorili v SaS doteraz.
Béla Bugár vec komentoval slovami, že v SaS konečne pochopili fungovanie v koalícii. Pekne povedané. Aj keď ide o eufemizmus, lebo ak je to tak, ako predpokladá predseda ĽS-HZDS, v skutočnosti sa mohli v pozadí dohodnúť na novom prerozdelení obchodu, aby kšeft v podobe ďalšieho vládnutia mohol frčať pohodlne ďalej. Zaujímavá je reakcia SNS, ktorá tvrdí, že v SaS klamali od začiatku, keď vraveli, že budú proti eurovalu. A to im nebolo od začiatku jasné? Prípadne je namieste otázka, či SNS len SaS nezávidí, čo všetko mohli za zmenu postoja dostať.

Sulíkovi a jeho partii zjavne nikdy nešlo o žiadne princípy. A to isté možno tvrdiť aj o ich spolusúdruhoch v boji proti eurovalu. Tí ako povestný priskoč Janko kedykoľvek vládnu koalíciu podržia z opozičných lavíc pri hlasovaní v parlamente a ešte sa s tým radi vytŕčajú pred občanmi na televíznych obrazovkách. Raz darmo, žijeme časy politických bezobratlovcov, ktorí kedykoľvek pohodlne podlezú akúkoľvek métu, ktorú si postavili sami. To sú podobné tvrdenia, zmeny a obraty, ako keď Iveta Radičová hovorí o možnom postavení vlastnej politickej strany. Hneď potom to vylúčila, aby mohla dodať, že nič nie je isté a nakoniec to celé odmietnuť. Kto tomu nerozumie, stačí si spomenúť ako sa na začiatku minulého roku vytrácala z politiky, aby sa tam potom rýchlo vrátila. V tomto zmysle pružného prispôsobovania chrbtice majú so Sulíkom k sebe veľmi blízko a teda je namieste predstava, že SaS môže byť v skutočnosti Radičovou záložnou stranou, ak by jej to v SDKÚ nevyšlo. Podobne ako u Sulíka, ktorý čakal na iných, aby nakoniec priznal farbu a pribehol sám val podporiť s návrhom horším, než aký mu ponúkali predtým. Aspoň ľudia neriešili zhoršenú sociálnu úroveň a fakt, že vláda si vládnutie uľahčuje na úkor občanov bez toho, aby sama musela pohnúť rozumom a hľadať z krízy pracné východiská.