Vládna koalícia nie je o morálke ani o politike, ale je o obchode * Pre euroval sa kšeftu nevzdajú * Vždy im išlo a ide len o zisk, nie o ľudí * Ako KDH dobehli SaS * Všetci bojujú za pacienta, ktorý sa má horšie

* Za zásahy do súdnej moci kritizuje ministerku spravodlivosti Európska asociácia sudcov a hoci Lucia Žitňanská sa bráni, neodpovedala na kritiku európskych sudcov, že na Slovensku dochádza k neoprávnenej kritike súdnej moci v prípade diskriminačných žalôb sudcov, ktorí sa sťažujú na nerovnosť v prípade existencie špeciálnej justície. Nastal už čas, aby ministerka buď stíchla, alebo odstúpila?
V. Mečiar: Vyjadrenie Európskej asociácie sudcov sú totožné a podporné s mojimi vyjadreniami. To, čo sme hovorili ako prví, podporila teraz aj EÚ a pridáva sa k tomu aj Robert Fico.

* Takže by mala odstúpiť?
V. Mečiar: Tu nejde o to, že by mala odstúpiť. Ministerka, ktorá hromadne obviňuje sudcov z korupcie, ale ani jeden prípad nevie dokázať, ministerka, ktorá porušuje Ústavu SR a ústavný princíp nezávislosti sudcov, ktorej povinnosť je ho chrániť, ministerka, ktorá sa vybíja v osobných útokoch na predsedov súdov a chce urobiť zmenu, dosadením ľudí podľa lojálnosti k terajšej vládnej koalícii a vymýšľa si preto dôvody – nemá čo vo funkcii robiť. Preto nie je otázka, či by mala odísť, prezrel čas, kedy mala vo funkcii skončiť. Alebo, kedy mala skončiť vo funkcii celá vláda. Tak ako ona porušuje Ústavu SR, porušujú mnohé ustanovenia Ústavy SR aj mnohí predstavitelia vlády.

* Je to teda otázka pre celú koalíciu, ktorá porušuje nezávislosť sudcov?
V. Mečiar: V prípade otázky nezávislosti súdnej moci, dochádza k zmene systému v prípade vstupovania výkonnej moci.

* Vraj však ide o otváranie sa súdnej moci pre ľudí, nezdá sa vám to?
V. Mečiar: To hovorí ministerka, že ide o otváranie súdnej moci sa verejnosti. Pre koho? Pre občanov? Vôbec nie. Otvára ju pre seba ako pre ministerku a pre svojich podriadených úradníkov. To znamená, že aparát vlády vstupuje do riadenia justície s väčšími právomocami, ako majú justičné orgány. To je nezmysel a koniec samostatného nezávislého rozhodovania súdov.

* Myslíte, že vplyv nátlaku zo strany ministerky má odraz pri rozhodovaní súdov?
V. Mečiar: Vidíme, že tieto praktiky viedli k tomu, že nakoniec aj Ústavný súd vo veci Harabin rozhodol tak, že medializovaní zaujatí sudcovia, ktorí predtým dávali svoje stanoviská proti harabinské, rozhodovali vo veci. Čiže zaujatí sudcovia len preto, aby vyhoveli výkonnej moci? Tak to už celý systém dostáva rakovinu. A tá rakovina sa rozlieza. S rakovinou sa nedá robiť nič iné, rakovina sa dá len vyrezať. K tomu, čo robí ministerka spravodlivosti, vyžaduje zaujať postoj. K tomu, čo robí vo vzťahu k súdnictvu a k prokuratúre. A treba zaujať postoj aj k celej vláde, ktorá to sama propaguje a ospravedlňuje. Veď totožné názory má pred verejnosťou aj predsedkyňa vlády. Takže vlastne politické strany cez osobu ministerky a poslušných úradníkov začínajú riadiť a usmerňovať chod súdov. To je červená pre nich a obrovská výstraha pre verejnosť, lebo pred zaujatým sudcom môže stáť každý. Ale potom tam už niet kde sa odvolať a niet kde hľadať pravdu.

* Zmeny v dôchodkovom sporení hovoria, že správcovské spoločnosti budú môcť viac riskovať a budúcim dôchodcom nebudú garantovať výnosy. Znamená to, že minister Jozef Mihál podporuje špekulantov s dôchodkovými sporeniami? Veď už dnes je jasné, že penzie budú aj tak nižšie, lebo chce meniť aj spôsob ich výpočtu.
V. Mečiar: S Robertom Ficom sme mali na dôchodkove spoločnosti rozdielny názor. Ja som chcel ich väčšie obmedzovanie a Robert Fico iba obmedzenie rizikových operácií.

* Čo to znamená dnes?
V. Mečiar: V podstate sľubujú ľuďom, že ak sa zrušia obmedzenia rizikových operácií, tak dôchodcovské správcovské spoločnosti môžu peniaze dôchodcov použiť na zahraničných trhoch, kde môžu použiť dve tretiny peňazí, robiť finančné operácie s inými vládami, alebo s inými bankami, alebo v oblasti cenných papierov kapitálového trhu. To súčasne znamená, že ľuďom hovoria, že môžu mať väčšie zisky, ale nehovoria druhú pravdu, že môže byť aj krach týchto spoločností. Nehovoria ľuďom pravdu, že v dobe, keď je hospodárska kríza, kríza v bankách, kríza na kapitálových trhoch, kríza vlád. A s týmito vládami sa podniká s cennými papiermi. Je to stopercentná záruka strát týchto peňazí. To znamená, že môžu na kapitálových fondoch dávať peniaze do obehu, ale s veľkým rizikom, že za to získajú bezcenné papiere. Takže toto riziko pri dnešnej situácii je tak veľké, že to, čo robia, je hazard s peniazmi dôchodcov. Ak tieto fondy skrachujú, vedia tí ľudia, že nič nedostanú? Lebo štát už negarantuje, záruky sú zobraté preč. Potom sa dostávame do situácie, že aký je rozdiel medzi odkladaním peňazí do dôchodcovských správcovských spoločností a do peňažných ústavov? Do sporiteľní, do sociálnych poisťovní a do bánk. Výnos v sporitelniach a v bankách je predsa vyšší, ako v DSS-kách. Prečo dávať do rizikových operácií peniaze a nie sem?

* Takže po roku 1989 sme sa teda vzdali všetkých sociálnych vymožeností a už sme na nich zabudli?
V. Mečiar: To je nepochopiteľné, lebo zmyslom roku 1989 bolo zaviesť občianske slobody a odmietnuť donútenie štátu. Lenže tu štát núti mladých ľudí, aby povinne po dobu najmenej dvoch rokov, ako začnú byť ekonomicki samostatní, odvádzali svoje peniaze do dôchodcovských správcovských spoločností. To donútenie podľa môjho chápania ústavnosti je protiústavné. Takto nemožno konať. Čiže dôchodky sú cez spoločností privatizované. Obchod, ktorý sa s nimi rozbieha, je obchodom vysoko rizikovým bez zodpovednej ochrany a bez záruk.

* Ako by sa to dalo napraviť?
V. Mečiar: Jediná možnosť je zriadiť štátny dôchodkový fond, ktorý bude krytý aktívami a majetkom štátu. Pravda, aby sa toto mohlo udiať, musí dovtedy štát nejaký majetok mať. Pokiaľ ide o výnosy dôchodcovských správcovských spoločností, o tom predsa nikto nič ľuďom nehovorí. Koľko budú mať z prvého piliera, koľko budú mať z druhého piliera. Takže tento omyl, ktorý sa na slovenskej politickej scéne stal aj v tej podobe, že štát kričí, že nemá peniaze na priebežné financovanie dôchodkov, ale polovicu peňazí odkladá na výplatu po desiatich až pätnástich rokoch pre dôchodcovské správcovské spoločnosti, ktoré neinvestujú na Slovensku, tak potom aký to má zmysel? Podporiť medzinárodné rizikové operácie na kapitálových a medzibankových trhoch. Dnes každá operácia je riziková.

* Myslíte si, že Mihál si je toho vedomý?
V. Mečiar: Myslím, že Mihál vie, čo robí. A všetci vo vláde vedia, čo robia. Chcú to urobiť a chcú to tam dostať. Otázka je, že im to ľudia umožňujú, aby to s ich peniazmi urobili. Nechránia si svoje peniaze.

* Má vládna koalícia šancu existovať ďalej, ak jeden jej člen oznámi, že vládu nepodporuje v takej vážnej veci, akou je euroval? Nestalo sa náhodou to, že SaS už vyslovila nedôveru vláde Ivety Radičovej? Nemal by potom Sulík odstúpiť z postu predsedu NR SR?
V. Mečiar: Vaša otázka sa pohybuje v oblasti politiky a morálky. Ale táto vládna koalícia nie je ani o politike, ani o morálke. Táto vládna koalícia je o obchode. Strany, ktoré utvorili vládu, obsadili všetky štátne a európske fondy, obsadili všetky štátne podniky a distribučné siete, všetky investičné programy. A teraz pre nejaký euroval sa toho majú vzdať? Keď rozmiestnili ľudí, poprijímali rozpočty a začína tento obrat potichu bežať? Veď preto do vlády vstúpili. Investovali množstvo peňazí do volieb preto, aby pomohli ľuďom, alebo sebe? To je základná otázka. Preto nejde o politiku a morálku, vždy išlo a ide o otázku zisku. Ak sa pamätáte, prvý s touto tézou otvorene vystúpil Pavol Rusko na moju tézu, že vládnutie nie je rehola, ale že vládnutie je kšeft. A tak sa aj títo teraz správajú. Ako pre koho. Pre nás to bola rehola. Spor okolo eurovalu má skryté podhubie medzi stranami vládnej koalície a je to aj verejné. Môže byť SaS nespokojná? Odpovedám: môže. Môže byť verejná konfrontácia medzi SaS a KDH? Dokonca nie, že môže, ale je nevyhnutná. Veď kresťanskí demokrati zobrali z ministerstva hospodárstva nástroje a objemy peňazí na cestovný ruch. To bolo zobratie peňazí tým, ktorým chcú rozdávať. Prešlo to na KDH a zobrali to SaS. Zobrali regionálny rozvoj, ale tým aj regionálne fondy. To všetko ide na dopravu pod Figeľa. A potom v SaS musia hodnotiť, čo im vlastne zostalo z tých predpokladaných veľkých obratov a ziskov.

* Čiže si myslíte, že to sa skrýva za eurovalom?
V. Mečiar: Toto je základ sporu. A situácia sa len náhodou opakuje, keď spor medzi KDH a Ruskom bol o podiely v Slovenských elektrárňach a potom to zvalili na Svätú stolicu. Teraz medzi SaS a KDH je spor o to, že KDH neúmerne veľa fondov, vrátane eurofondov, sústredilo na seba. Vlastne SaS, ktorá si myslí, že má viac hlasov a tiež si prišla zarobiť, zisťuje, že až toľko si zarobiť nemôže. Že ich v niečom dobehli.

* Takže preto SaS vydiera eurovalom?
V. Mečiar: Vydierajú sa navzájom v rôznych zákonoch, robia si schválnosti, ale nechcú odísť z vlády. Aby odišli z vlády, potrebujú tlak občanov z vonku. Náhodilé, nekoordinované údery vedú k tomu, že ich vláda stačí po jednom odvracať. Nestačila by odvracať všetky a skoncentrované v rovnakom čase, na rovnakom mieste a trvajúci dlhší proces ako iba niekoľko hodín. Vtedy vláda padne. Dovtedy tento kšeft prevládne nad všetkým, čo sa dá a musí urobiť v prospech ľudí. V dobe krízy vláda nevie ako krízu pribrzdiť, spomaliť, alebo ako z nej získať. Každá kríza prináša niekomu zisk. A veľké banky, koncentrovaný kapitál, sa tešia, ako im narastú zisky z krízy. Preto aj vlády musia rozmýšľať podľa svojej intelektuálnej zdatnosti, čo v tejto kríze urobia, aby aj ľuďom, v mene ktorých vládnu, a ktorým majú slúžiť, tiež boli minimálne garantované ich príjmy tak, aby buď nemali veľké straty, alebo žiadne straty. To sa dá urobiť. Ale môžu to urobiť iba ľudia, ktorí to vedia. V tejto vláde toto robiť nevedia a vedieť nebudú. Ich výbava je strašne slabá.

* Lekári podali hromadné výpovede. Minister Uhliarik však vraví, že je na to pripravený s viacerými scénarmi, teda že po jednom majú s každým rokovať. Môže štát túto aktivitu lekárov zvrátiť, alebo musí ustúpiť a napraviť nezmyselnú zdravotnú reformu? Veď i niektorí lekári sťahujú výpoveď.
V. Mečiar: Čo hovorí minister? Ide mi o pacienta. Čo hovoria poisťovne? Ide nám o pacienta. Čo hovoria lekári? Ide nám o pacienta. Čo hovorí pacient? Mám sa horšie. Kto vlastne reálne pomáha pacientovi? Veď má menej dostupnú zdravotnú starostlivosť. Čaká sa a vyvíja sa väčší tlak, aby si doplácal nielen na lieky, ale postupne aj na úkony. Keď štát kričí, že mu ide o pacienta, dáva menej na pacienta ako v minulosti. Poisťovne redistribuujú náklady tak, že vyberajú si nemocnice, ktoré peniaze dostanú a ktoré nie. Chcú vyčistiť tie nemocnice, ktoré pripravujú na privatizáciu. Pre koho? Pre pacienta? Pacient nebude privatizovať. A privatizovaná nemocnica je predsa taká, v ktorej ide predovšetkým o ekonomiku. V privatizovanej nemocnici poskytnú kvalitné služby, ale prvá otázka je – máš poisťovňu? Ak nemáš, zaplatíš si? Ak nemáš jedno, ani druhé, choď inde. Tam nejde o pacienta.

* Nuž ako je to potom s protestom lekárov?
V. Mečiar: Ich protest má dve stránky. Jedna sa týka stredného stavu, ktorý je na Slovensku pernamentne ničený. Do toho patria lekári, učitelia, strední technickí pracovníci, malí strední podnikatelia, umelci a ďalšie skupiny. Vláda je s nimi v súboji. Zatiaľ ten boj vyhráva metódou biča a ústupku. Pohrozí veľmi zlým a potom urobí niečo menej zlé. Tí sú radi, že to veľmi zlé nenastalo. Ale aj to menšie zlo je zlo. A tak vlastne bojujú o svoj sociálny status. A po druhé, všetci chcú pracovať v dôstojných pracovných podmienkach. Dnes vidia obrovský rozpor medzi tým, čo počujú, ako sa všetko zlepšuje a tým, čo vidia v každodennej práci, ako sa to zhoršuje. Sťažujú sa podmienky práce, aj pracovné miesta, aj výkon práce, aj ostatné. Ak bude vláda k zdravotníkom pristupovať tak, že ich proces sa rozhodne najprv rozkúskovať a potom potlačiť, vypustí na chvíľu paru z kotla, ale takto potlačení ľudia nikdy nebudú spokojní. Chcem pripomenúť rok 1968, kedy potom museli všetci podpísať lojalitu voči Sovietskemu zväzu. A boli lojálni? S o to väčšou silou ten tlak o pár rokov explodoval. To isté čaká túto vládu. Vypúšťa tlak po troške, ale podstata, z ktorej nespokojnosť hraničí, sa nemení vo všetkých vrstvách a vo všetkých skupinách. Stretávanie s ľuďmi od východu na západ a od severu na juh je také, že je priveľa nespokojných. Nestretol som spokojných. A nestretávam ľudí, ktorí by sa hlásili k tomu, že túto vládu volili. To znamená, že ak tri štvrtiny ľudí ju nevolilo, tak ešte aj z tej štvrtiny nemajú záujem túto vládu obhajovať a postaviť sa ďalej za jej existenciu. Tie nálady sa vyvíjajú a niekde prídu. Rastúca kríza prehĺbi protiklady a protirečenia ešte viac. A objektívne pripravuje pôdu na masové prejavy nespokojnosti s touto vládou. Čím skôr bude preč, tým bude na Slovensku lepšie. Čím skôr sa prečistí atmosféra v politike, tým bude na Slovensku lepšie. Čím viac bude vláda slúžiť ľuďom a menej veľkým spoločnostiam, veľkému kapitálu, tým bude humánnejšia a ľudskejšia. Slovensko musí urobiť ešte jeden veľký zvrat. Už nie o zvrchovanosť, ale teraz o dôstojný a plnohodnotný život človeka. To musí byť základná myšlienka, prečo bude potrebné poslať vládu a tento druh politiky preč.