Za peniaze môžeš kúpiť miesto v zostave, ale nie výkon, hokejový rešpekt!
Dobré slová sú tie, ktorých je málo a majú zmysel. Toto arabské príslovie môže preletieť človeku mysľou, ak lepšie pochopí zmýšľanie bývalého reprezentanta Československa v ľadovom hokeji, majstra sveta z roku l985 – Igora Libu. Na slovo dosť skúpy hokejista, rodák z centra Šariša v Slovenskej republike – Prešova , nie je človek, ktorý by závidel niečo druhým, hoci mnohí iní mu majú právom čo závidieť. Keď sme sa bavili na tému „hokejovej závisti“ skôr sa usmieval než rozprával, ale na konštatovanie či hral v útoku s legendárnym hráčom NHL Waynem Gretzkym, súčasným spolumajiteľom Phoenix Coyotes, razantne povedal: „Raz v živote. To som obliekal dres Los Angele King a na Silvetra sme hrali s Dynamo Riga. Tí nás riadne vyprášili, prehrali sme 2:6. Kto tvrdí, že som hral spolu v útoku s ním a Pouzarom, nehovorí pravdu. Wayne Gretzky bol profesionál od krvi. Neviem prečo som počas môjho pôsobenia v Los Angeles Kings býval na izbe práve s ním, neviem ani prečo ma tréner nestaval do útoku s Gretzkym počas zápasov o body v NHL “- zauvažoval nahlas čerstvý päťdesiatnik, ktorý do dnešného dňa drží rekod zo slovenských hokejistov za počet štartov v bývalej reprezentácii Československa. Sám presne nevedel, že so štátnym znakom Československa nastúpil v 211 medzištátnych zápasoch. Keď sme sa začali baviť vôkol slávnych mien Slovákov v NHL a ich pôsobnia v bývalej československej či neskôr slovenskej reprezentácii vycítil som, že on sám vníma takú hokejovú slávu a slávu vôbec, skôr ako súhrn nedorozumení, ktoré sa nakopia okolo nejakého mena. Konkrétne mená nespomínal. Nuž, začal som uvádzať mená sám.. Opierajúc sa o bohatú históriu NHL, v ktorej nastúpil ako prvý Slovák Stan Mikita. So slávou slovenského hokeja v NHL sa nedá vynechať napríklad Petra Šťastného, Václava Nedomanského, Petra Bondru Zdena Cháru, Mariána Hossu, Pavla Demitru či Miroslava Šatana. Uvádzaťmožno ďalších. Igor zareagoval znova skromne: „Do dnešného dňa ma bolí, že naša silná a vo svete uznávaná hokejová generácia majstrov sveta z roku 1985 bola po rozpade Českolovenska nepotrebná pre reprezentačné pôsobenie v novovytvorenom hokejovom reprezentačnom mužstve Slovenskej republiky. Prečo, to sa odo mňa nedozviete, lebo to neviem ani ja sám. Pravda je taká, že v reprezentačnom mužstve Slovenskej republiky som nastúpil iba raz ...“ Poslednú vetu nedopovedal, asi mu to smútok srdca nedovolil. „Pán Liba, čítal som, že kým hokejový ( a nielen hokejový) životopis má čo najpresnejšie zobraziť skutočnosť hokejového života ( a nielen hokejového) jednotlivca, mýtus má vystihnúť jeho pravdu.

Podľa mnohých odborníkov ste boli jedným z najvšestrannejších hokejistov sveta v období, kedy ste aktívne špičkový svetový hokej hrávali. Počas pobytu trénerského hokejového mága Viktora Tichonova v Slovenskej republike som osobne počul z jeho úst aj toto: „Ak by som si bol mal možnosť vybrať niekoho z bývalých hokejistov Československa pre naše slávne mužstvo CSKA Moskva rokov minulých, bol by to jeden z najuniverzálnejších hokejistov sveta – Igor Liba. Zaujímavý názor vyslovil Ján Faith, známy predovšetkým v našich zemepisných šírkach: „Igor Liba sa v mladosti úžasne snažil rozvíjať svoj nevšedný hokejový potenciál. Chcel sa stať výborným hokejistom a stal sa ním. Bol v období, kedy hral, možno najuniverzálnejším hokejistom sveta. To nie je fráza. Hral som s ním v čase, keď prišiel do Košíc.Potom so ho trénoval. Nielen on, celá jeho hokejová generácia v Košiciach si dala vtedy poradiť, keď postupne naskakovala do extraligového československého, a neskôr i do svetového hokeja. Igor bol medzi nimi. Dali si poradiť od starších hráčov, trénera. On samotný mal od prírody na korčuliach perfektný sklz, úžasný prehľad v hre, rád prihrával. Škoda, že menej strieľal, lebo mal veľmi tvrdú strelu. Nebol však sebcom. Dobrý, skromný chlapec z nášho Východu. Pripomenúť treba, hral s partiou, ktorá sa vedela pohádať v kabíne, keď sa nezvíťazilo. Igor samotný sa vedel ozvať, vedel povedať svoj názor, ale radšej prenechával slovo „hovorcom“ kabíny.“ Ďalšia legenda košického hokeja, Bedřich Brunclík o Libovi hovorí: „Igor Liba bol fenomenálny hráč. Škoda, že nebol z Bratislavy. To by bolo bývalo ešte aj dnes verejnej chvály, ospevovania, vôkol jeho hokejovej hry. Smelo poviem, napíšte to, komplexnosťou hokejových a ľudských vlastností, sa mu nikto z československých a slovenských hokejistov zatiaľ nevyrovnal. Mám na mysli hru, nie zarobené peniaze. “

„ Uznania ako remeň. Čo vy na to“ – potieram smutnú tóninu Igorovho hlasu kontrou, lebo som bol zvedavý na živú, bezprostrednú reakciu hokejistu, ktorého objavila pre svetový hokej zamrznutá prešovská rieka Torysa. „ No vidíte, a pre našu reprezentáciu hokejovej Slovenskej republiky som bol nepotrebný. Už som povedal, nielen ja, ale celá naša generácia. Spomeniem napríklad Petra Slaninu, alebo Jána Vodilu, mohol by som menovať i ďalších. Na ostatných ZOH v Kanade opierali o „starcov“ a tí hrali dobre. Fandil som im. Vy si myslíte, že mi by sme to boli vtedy nedokázali?!“ Slová pravdy sú vždy jednoduché a bez ozdôb. Platí to ak ich aj v podobe otáznika vyriekne veľká hokejová osobnosť. Osobnosť každého človeka, nielen hokejistu, je závojom zastierajúcim božstvo, ktoré v ňom žije. Čím väčšmi sa človek zrieka svojej osobnosti, tým väčšmi sa v ňom prejavuje toto božstvo. „ Keď som prišiel do hokejových Košíc v mužstve sa doslova hemžilo osobnosťami. Ján Faith, Vincent Lukáč, Pavol Švárny, Marián Brúsil, Vladimír Šandrik, Ján Ščerbák, čo meno, to hokejový pojem. Čakal som pol roka, kým som dostal medzi nimi príležitosť ...“ vyriekol úsečne, pravdivo, pokojne. Slovo zbližuje ľudí. Podobne ako hokej. Preto aj Igor Liba hovorí jednoducho. Hovorí tak, aby mu všetci rozumeli a aby všetko, čo hovorí, bolo pravdou.

„ Dnes peniaze potierajú aj pravdu. Za peniaze dnes môže síce kúpiť bohatý otecko synčekovi miesto v žiackom či dorasteneckom hokejovom družstve, ale hráčsky, hokejový rešpekt sa za peniaze kúpiť nedá“ – povie možno aj vám Igor Liba, ak s ním budete rozprávať o súčasnom mládežníckom hokeji v Slovenskej republike. „ Deti, talentované deti, nepotrebujú v Slovenskej republike trénerov – teoretikov bez „čuchu“ na vrodené hokejové prednosti chlapcov . Robíme chyby, že zväzujeme deti prísnou taktickou hrou a v detskom či dorasteneckom veku im nenechávame hokejovú voľnosť, aby čím viac využívali na ľade vlastnú kreativitu. My sme to tak robili spolu s Jánom Vodilom či Milanom Stašom na Toryse i v hokejovej triede Základnej školy Československej armády v Prešove, kde sme trénovali pod prísnym, ale starostlivým okom trénera Júliusa Šitára...“ „ Máte pravdu, pán Liba, za peniaze môžete kúpiť dom, ale nie domov ! Rovnako, hlavne v slovenských dimenziách sa presviedčame, že človek nemá priateľov. Má ich len jeho úspech. Platí to aj o vás?“ – rušivým konštatovaním videnia hokejovej práce Igora Libu s deťmi, zvedavo očakávam jeho odpoveď . „ Je to tak. Poviete majiteľovi klubu pravdu, máte iný názor na zostavu než on – v momente ste ako tréner voľný. My Slováci sme majstri sveta v závisti “- vyriekne táto hokejová ikona.