Bývalý vedúci redakcie New York Times, John Swinton predniesol pred newyorským tlačovým klubom, na človeka ktorý sa živí perom, dosť odvážne, hlavne však pravdivé a pamätihodné slová: - Viete to vy a viem to ja. Nie je medzi nami jediný človek, ktorý by sa odvážil poctivo napísať svoj názor. Pokiaľ tak urobí, vie dopredu, že to nedostane do tlače. Som platený každý týždeň za to, že sa môj počestný názor nedostane do novín v ktorých som zamestnaný. Keby som svoj počestný názor zverejnil v niektorom vydaní svojich novín, behom 24 hodín by som bol bez práce. Klamať bez obalu, zapierať, bozkávať nohy mamonu a predávať sa za každodenný chlieb, takéto je zamestnanie novinára. Viete to vy, viem to ja- sme nástrojmi a vazalmi bohatých mužov za scénou. My sme "pajduláci", oni ťahajú za povrázky a my tancujeme. Náš talent, naše schopnosti a celý náš život je majetkom iných ľudí. Sme intelektuálnymi prostitútkami. Takto si zauvažoval o svojej práci a o novinároch všeobecne John Swinton, takto jeho slova boli zverejnené aj v nezávislom mesačníku "Naše interné informácie č. 143 v júni 2OO9. Viac o jeho novinárskom pôsobení vo významných svetových médiách neviem. Zaujímavé informácie, tento krát však z domáceho prostredia, nám v 13 čísle Slovenského rozhľadu, ponúkol Milan Blaha, vo svojom článku - "Verejná mienka a tvrdé média". Ako vidno, s tou slobodou tlače je to všade rovnako. Predsa však na túto tému ešte pár riadkov.

Neživím sa, ani si neprilepšujem písaním do novín, no som rád, ak mi niekde zverejnia môj názor. Priveľa sa toho deje doma i vo svete, čo nám odoberá radosť zo života. Vtedy človeku dobre padne, ak mu je umožnené aj touto cestou sa pridať k tým, ktorých toto dianie tiež znepokojuje. Slovenský rozhľad nám takúto možnosť dáva a ja by som mu veľmi doprial, aby niekedy v budúcnosti nám znova zašuchotal v rukách aj na papieri. Stretávame sa tu totiž s ľuďmi i názormi, ktoré sú nám bližšie ako tie, ktorými nás zaplavujú pravicové média. Myslím si, že to bol veľmi dobrý nápad, keď ste tieto internetové noviny osviežili v poslednom čísle o "Výber z Ruskej tlače". Cez naše média sa nám totiž dostávajú iba protiputinovské informácie, alebo nám humoristi kazia náladu znevažovaním národa, od ktorého sa nechávali v minulosti hostiť a opíjať, pri svojich častých výjazdoch. O kultúre, politike i ekonomike sa dozvedáme iba skreslene a od takých novinárov, o ktorých objektivite a dobrom úmysle, sa vôbec nedá hovoriť. Práve títo ľudia však majú v médiách priestor a pravde podobne aj nariadené , aby tak písali ako píšu. Pritom však už aj v Západnej tlači, ak je nejaká zaujímavá alebo dôležitá téma, redakcia vyšle svojho človeka aj na Ruské, dokonca i Čínske veľvyslanectvo, pohovoriť si s niekým kompetentným, vypočuje si a dokonca i zverejní odpovede na mnohé otázky. Stáva sa aj u nás niečo podobné? Ešte, že je tu internet, vďaka ktorému si môžeme prečítať desiatky ruských novín a dokonca i najväčšie čínske Ľudové noviny, ktoré vychádzajú aj v ruštine, angličtine, španielčine i arabčine. Myslím si, že väčšina ľudí už vie, ako je to s mienkotvornými médiami a opatrne prijíma informácie a názory, ktorými nás tieto média zásobujú a každodenne aj kŕmia. Viete to vy, viem to ja, vedia to aj páni v médiách, ktoré si každodenne vpúšťame do svojich príbytkov. Chovajú sa ako skúsení, veľmi dobre vyškolení podomoví obchodníci, ktorým sa vždy podarí niekoho dobehnúť a oblafnúť. Preto to aj tak u nás doma i vo svete vyzerá.