Nemám rád Vianočné nakupovanie v preplnených obchodoch a prenechávam to na svoju manželku. Samozrejme okrem Vianočného kapra. Aj tak ma však využíva na tlačenie nákupného vozíka a na uloženie tovaru do auta. Počas vykládky si pravidelne ešte na niečo spomenie a vracia sa medzi regále, ktoré ju priam magnetizujú. Aj tento krát som svoju povinnosť úspešne zvládol, disciplinovane som odstavil vozík a čakám na jej príchod. Pristupuje ku mne vychudnutý a uzimený mládenček s množstvom všelijakých časopisov v náručí.
Ujo, kúpte si niečo na čítanie, - žobroní a ponúka mi svoj tovar. Kupujem si "Plus 7dní", no keď len tak mimochodom poznamená, že chce kúpiť nejaký darček pre svoju maminku, priberiem si aj Život. Chlapec môže mať asi tak dvanásť-trinásť rokov, všade už cítiť čaro Vianoc a mládenček mi pripomenie moje detstvo. Ak som ja potreboval na darček pre maminku, stačilo, keď som bol v jeho rokoch, zájsť za otcom a dohodli sme sa. Nikdy by nedovolil takto si zarábať peniaze. Ešte aj tringeltom som mládenčeka obdaroval. S úsmevom sa mi pekne poďakoval a vzdialil sa za svojim biznisom. Bol som spokojný sám so sebou, že som urobil komusi, tesne pred Vianocami radosť. Nestáva sa často, aby som si kupoval obrázkové časopisy, dávam prednosť knihám. Kvôli tomuto chlapcovi som však urobil výnimku, uľútostnilo sa mi ho. Manželka sa ešte nevracia a tak si z dlhej chvíle sadám do auta a začínam v časopisoch listovať. Listujem a čosi sa mi začína nepozdávať, samé staré informácie. Keď som narazil, na takmer vyplnenú krížovku, vtedy som už pochopil, že som sa stal obeťou maloletého podvodníka.
...Tak toto ti nedarujem, -rozčúlil som sa nad vlastnou nepozornosťou, ale aj drzosťou mladučkého podnikateľa. Vystúpil som z auta a rozhliadol sa po okolí čí ho niekde neuvidím. Netrvalo dlho a zbadal som ho pri jednom odpadkovom koši, medzi malou skupinkou ľudí. Pristúpil som bližšie a videl som, ako mu nad hlavou máva svojou obrovskou päsťou akýsi chlapina. - Na budúce to bude aj s bitkou,- vyhráža sa mu. Pochopil som, že aj on sa stal obeťou mladučkého podvodníka. Mládenček ma nespozoroval a začal zo zeme zbierať svoje časopisy a vyťahovať ich z odpadkového koša, kam mu ich tiež hodili. Pozoroval som, ako sa v koši prehrabuje a videl som i to, že pravde podobne o niečo ostrého zavadil a z dlane mu odpadlo zopár kvapiek krvi na zem. Vtedy som si znova spomenul na svoje detstvo, i na to, že sú Vianoce. Prešla ma zlosť i vôľa porátať sa s ním. Vrátil som sa k autu, časopisy som prehodil na zadné sedadlo a to sa už vrátila aj manželka. Pripútali sme sa a chystali sa opustiť priestory pod Tescom. Vtedy zaklopal na okienko môj mládenček.
- Teta, kúpte si niečo na čítanie- žobronil na opačnej strane od volantu. Zarábam na darček pre maminku.
... Manželka nič nepovedala, kúpila si "Plus 7 dní" "Život" a obdarovala ho aj slušným tringeltom. Usmiali sa na seba navzájom a rozišli sme sa každý svojou cestou, v ústrety vianočným dňom. Okrem vianočného nákupu, sme si odvážali na zadnom sedadle, po dvoch rovnako starých obrázkových časopisov, s rovnakým obsahom. Schválne som ju neupozornil na praktiky malého podvodníka. Urobil som tak v minulom roku pred Vianocami, keď štedro odmenila jednu podozrivo vyzerajúcu ženičku, ktorá ju poprosila o milodar pre svoje dieťa. Nutne vraj potrebovala peniaze pre jeho onkologickú operáciu. Upozornil som ju, že je to alkoholička a že má dve svoje deti v Detskom domove.
- Aj v Detskom domove sú deti s nádormi a čo keď takto naháňa peniaze ? - spýtala sa. A ty sa už konečne prestaň chovať ako starý Ebenerer Scrooge. - Pre Boha živého, kto je to Ebenerer Scrooge, - spytujem sa. Vysvetlila mi, že to bol jeden starý večne mrzutý lakomec v Dickensovej poviedke Vianočná koleda. Aj ten sa zmenil, keď ho navštívil "Duch Vianoc". To iba teba tento Duch akoby obchádzal, dodala ešte. Od vtedy sa už do jej charitatívnych aktivít nepletiem. Čo keď má pravdu?