"Vážení priatelia, za dvadsať rokov vtesnali nám do hláv, že 14. marec je sviatok zaľúbených na počesť svätého Valentína. Tento svätec zomrel mučeníckou smrťou 14. februára 269. Nie, v nijakom prípade netreba znižovať význam spomienky na neho, treba si len uvedomiť, že importovaná podoba slávenia toho sviatku zaľúbených na jeho počesť nemá nič spoločné s jeho charizmou. On na lásku totiž zomrel. Podľa mojej mienky je prejavom slepého preberania cudzích vzorov. V podstate komerčných tradícií. Nielen v tomto prípade. Som totiž presvedčený, že už čoskoro budú naše výklady plné čokoládových zajacov, ako keby už zajtra mal byť Veľkonočný pondelok. Kritiku sviatku zaľúbených vraj radi robia tí, ktorí zaľúbení nie sú. To nie je môj prípad. Len sa mi vidí, ako keby niekto chcel prekryť naše tradície. Lebo v rovnaký deň, ale o 600 rokov neskôr ako zomrel svätý Valentín, zomrel aj svätý Cyril v Ríme. A svätý Cyril, ako dobre vieme, spolu so svojím bratom Metodom významne zasiahli do nášho národného života. Svätý Cyril bol vlastne tvorcom prvej, povedzme spisovnej slovenčiny. A tak si myslím, že aj tento, aj tento aspekt 14. februára si zasluhuje našu pozornosť. A Matica tak urobila. Jednak tým, že sme vypísali verejnú súťaž na sochu svätého Cyrila, Metoda a Gorazda pre naše hlavné mesto Bratislavu a chcem vás informovať, že prišlo až 24 návrhov, ktoré zváži porota, ktorú sme určili, a veríme a dúfame, že jeden z týchto návrhov bude osadený na HURBANOVOM námestí v Bratislave v roku 2013. Význam 14. februára v našich dejinách však potvrdzuje aj jeden fakt, ktorý veľmi nepoznáme. Ten deň v roku 1843 sa v ŠTÚROVOM byte v Bratislave na Panenskej ulici stretli Ľudovít a Samko ŠTÚR, FRANCISCI, Samo VOZÁR, KALINČIAK a iní, a dohodli sa, že budú písať po slovensky. Teda vlastne 14. február, ak berieme do úvahy Cyrila, ak berieme do úvahy akt štúrovcov, je vlastne dňom slovenčiny, o ktorej sa GALLIOTTI Macia ešte v 15. storočí vyjadril takto o našej spisovnej slovenčine. Slovenčina je jazyk uznávaný za matku všetkých ostatných slovanských jazykov. Tento učenec pôsobil na dvore Mateja KORVÍNA v 15. storočí. A bol teda dôvodov na to, aby sme sa, matičiari, stretli pri ŠTÚROVOM pomníku v Bratislave, ale aj inde na Slovensku, a vzdal hold aj solúnskym bratom, aj štúrovcom, ale aj prvému kodifikátorovi spisovnej slovenčiny Antonovi BERNOLÁKOVI, ktorého 250. výročie narodenia si pripomenieme 3. októbra toho roku. Teda zišli sme sa, vzdali sme hold a jeden z prívržencov mi v tejto súvislosti napísal mail, že je nadšený našimi matičnými vlasteneckými aktivitami a udržiavaním národných symbolov, čo ma potešilo, no on dodal, že sa obáva, že len velebenie sôch, citujem, našich predkov nám nepomôže. Skúsme sa pozrieť, čo sa deje s naším štátom, Európou a svetom. Nedobrovoľne sa stávame poslušnými ovečkami zavretými v ohrade. To stále citujem. Sem tam nejaká demonštrácia financovaná z politických kruhov v sile smiešnych niekoľkých stoviek ľudí. Zožerú nás zaživa. Som skeptický, čo s tým vieme ako národ urobiť? Ja som tomuto mladému človeku, ktorý zaiste má pravdu, odpovedal takto; Máte pravdu, niekde však treba začať a získať silu. A tým, ktorí verejne hovoria, že istou pre ľudí je len smrť a dane, odkazujem, že sú aj iné istoty, že je aj istota vlastenectva a keďže žijeme v predvolebnom čase, moja výzva pre všetkých je jasná. Neverte prieskumom. Verte vlastným srdciam a príďte voliť. Voľte vlastencov, aj Matica slovenská je vlastenecká ustanovizeň.