Petíciu občanov SR Za zachovanie verejného zdravotníctva a proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti STV odignorovala

Verejná mienka sa vo vyspelých demokraciách ráta za štvrtý pilier moci. Preto je veľmi dôležité, ako k formovaniu verejnej mienky pristupujú médiá. Slovensko nie je vyspelá demokracia, a tak vyzerá aj vytváranie verejnej mienky v médiách. Pre publicistické programy väčšiny slovenských médií je príznačná jednostrannosť a nevyváženosť. Dominuje v nich prudký príklon k pravici, čo pre súkromné noviny, rozhlasy a televízie vari aj je trochu pochopiteľné – ale čo verejnoprávne médiá? Prečo by v nich mal byť dominantný dôraz akurát na hodnoty pravice a nie dôraz na vyváženosť, teda v rovnakej miere na pravicové ako na ľavicové hodnoty? Odpoveď je prostá: tam, kde proces spravodajstva a publicistiky neriadia ľudsky vyzreté a novinársky vyhranené osobnosti, ale politickí exponenti zväčša dosadení do funkcií dramaturgov či šéfov redakcií a programu, a kde do procesu tvorby výrazne zasahujú netalentovaní konjunkturalisti, tam je vytváranie verejnej mienky úplne nepravdivý, nezodpovedný, nevyvážený, jednostranný a neslobodný proces. Tu mám konkrétne na mysli verejnoprávnu Slovenskú televíziu. Ak by som so spomínanými metódami v STV, ale aj v Slovenskom rozhlase nemal svoje skúsenosti, o čom som svojho času referoval na inom podobnom podujatí, nebol by som vari vo svojom úsudku až taký prísny. Lenže dnes hovoríme o manipulácii v médiách. Nuž a v pozadí negramotného zasahovania do procesu tvorby a zámerov tvorcov je vždy prítomná manipulácia. Kto sa jej nepodriadi, musí odísť. Taká je prax. Vo verejnoprávnej televízii vrchovate. Našťastie iné televízie, tie súkromné, a s mnohými som mal dobré, hoci vše tiež aj horšie skúsenosti, lebo tendencia manipulovať je vždy prítomná, sú v porovnaní s verejnoprávnou STV, ak hovoríme o spravodajstve a publicistike, oveľa-oveľa ďalej, pretože sú aspoň zodpovedné – na rozdiel od STV.

Nuž a práve preto, že akurát v spravodajstve a publicistike STV je badateľná nezodpovednosť, a preto aj obraz biedy celej tejto verejnoprávnej inštitúcie, otázka musí znieť – kto a prečo ho vytvára? Kto stojí za manipulatívnymi rozhodnutiami, že:
1. Občan je v publicistike STV masírovaný vysokou mierou negramotnej a jednostrannej ideologizácie a v spravodajstve až takou cielenou ignoranciou k udalostiam, že sa právom pýta – prečo to v STV robia? Prečo sa v iných televíziách dozviem a vo verejnoprávnej nie?
Odpoveď je opäť prostá: v STV sa manipuluje a špekulatívnymi rozhodnutiami jej vedenia jednostaj vytvára priestor na nerešpektovanie reality, čiže nekladie sa dôraz na to podstatné, teda na slušnosť a na úplne obyčajné, kvalitné novinárstvo, ale v širokej miere na neslušné napĺňanie pomýlených ideologických predstáv vedenia STV, v ktorom úspešne fungujú ľudia, čo ešte aj vyše dvadsať rokov po Novembri – robia revolúciu. Ako dôkaz nech poslúži účasť STV na pravidelných tlačových konferenciách občianskej iniciatívy, ktorá zorganizovala Petíciu občanov SR za zachovanie verejného zdravotníctva a proti premene nemocníc na akciové spoločnosti. STV sa rozhodnutím svojho vedenia nezúčastnila ani na jednej. Z ideologických dôvodov, pravdaže. Vedeniu STV jednoducho nehralo do karát, že by mali informovať o občianskej predstave solidárneho modelu zdravotníctva, isteže, úplne odlišného od vládnych a neoliberálnych trhových predstáv, a tak tie „esá“ z Mlynskej Doliny buď zo strachu alebo v lokajskom kŕči, že by možno neposlúžili terajším mocným, zakázali nahrávať a odvysielať tlačové konferencie spomínanej občianskej petície.

Inými slovami, práve tej televízii, ktorá má v nadpise, že je verejnoprávna, nestálo za pozornosť (za reč?) splniť si aspoň raz základnú spravodajskú povinnosť a objektívne informovať verejnosť. Čiže aspoň raz zverejniť fakty o neopodstatnenosti vládnej podoby reformy zdravotníctva a o právnych nedostatkoch vybraných, zato však rozhodujúcich zdravotníckych zákonov, prijatých ako aprílový žart 1.4.2011 Radičovej vládou, a slobodných občanov o zámere slobodných občanov iniciatívne získať v petícii 100-tisíc a viac podpisov na to, aby sa slovenský parlament musel znova zaoberať aprílovou novelizáciou spackanou legislatívou slovenského zdravotníctva. Ako inak nazvať postoj STV, ak nie manipuláciou alebo snahou vedome a zámerne deformovať verejnú mienku?

Našťastie, iné televízie túto informáciu zverejnili, no treba povedať, že najkomplexnejšie, na najväčšej vysielacej ploche a najčastejšie spravodajská televízia TA3, ktorá svoju povinnosť voči občanovi, na rozdiel od STV, brala a berie skutočne vážne. Aj preto je medzi nimi taký kardinálny kvalitatívny rozdiel: TA3 svoj vysoký spravodajský a publicistický kredit potvrdzuje a nadobúda, STV ho stráca.

Pretože:
2. Stalo sa napokon, že okrem divákov STV sa nielen o petícii, ale aj na faktoch dokázanej chabej argumentácii ministra zdravotníctva a legislatívnej negramotnosti rozhodujúcich zdravotníckych zákonov, sa televízni diváci dozvedeli z mnohých iných tv-obrazoviek a internetu, iba z kanála STV nie.
Otázka teda znie – načo je komu takýto ničotou zapáchajúci kanál? Ako sa vraví "vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá", a tak je práve zápach to podstatné, čo spája reformu ministra zdravotníctva s vrcholovým manažmentom STV a jeho dvorných prisluhovačov, čo je nevyhnutné povedať, pretože schopných, talentovaných, objektívnych a tvorivých novinárov nájdeme (je dostatok?) aj v STV. Svoju invenciu a novinárske majstrovstvo však nemôžu prezentovať v plnej miere, pretože v STV sú zastrašovaní, a teda neslobodní. Áno, je to tak. Redaktori spravodajstva STV totiž na spomínanú tlačovku chceli ísť, chceli ju nahrať a odvysielať aspoň rozhodujúce fakty, no šéfovia rozhodli, že – nie! Isteže, rozhodovať, čo sa pôjde nahrať a čo nie, má v každej televízii v rukách vedenie a šéfredaktor, ale vždy to musí byť rozhodnutie uvážené a kompetentné – nie tendenčné. Inými slovami spravodajský štáb STV bol pripravený nahrať už prvú petičnú tlačovku, pretože občianska petícia a jej obsah úplne dokonale korešpondovali s predstavami (aj redaktorov) o slobode slova a petičnom práve občanov, no nie s predstavami šéfov televízie a vedenia jej spravodajstva.

Redaktori STV sa teda zo strachu, nie z nezáujmu nezúčastňovali, hoci chceli, na tlačovkách, ktoré v auguste a septembri týždeň čo týždeň, pravidelne a vždy vo štvrtok predpoludním organizoval Petičný výbor. Podotýkam, že aspoň na jednej tlačovke sa zúčastnili všetky rozhodujúce bratislavské televízie, aspoň na dvoch-troch TV JOJ a regionálne maďarské vysielanie, na viacerých TA3. Záujem o tému teda bol. No isto nie v STV. Škoda. Aj redaktori STV by si určite radi osobne a na svojom kanáli, nie až z vysielania TA3, vypočuli napríklad brilantnú ekonomickú analýzu zdravotníctva doma a v Nemecku od člena Petičného výboru profesora Petra Staněka alebo excelentné eurohonotenie zdravotníctva v Európe a vo svete od medzinárodne uznávaného chirurga Pavla Dráča či ďalších hostí spomínaných tlačových konferencií (odborárski lídri Daniela Žuffová či Anton Szalay, ďalej vydavateľ Roman Michelko, muzikant a záhorácky prezident ZSSR Pavol Nemec-Lelin, sólista opery SND a člen Petičného výboru Ivan Ožvát, rómsky líder Ladislav Richter či kolegovia novinári Dušan Kerný, Emil Polák, Oľga Škorecová, Juraj Tevec, Rudo Pardubský atď.), ktorí všetci dovedna výrazne obohatili petičný proces i diskusiu, a to aj dôkazmi o absurdnosti stále opakovaného argumentu ministra Uhliarika, že poriadok do nemocníc a zdravotníctva vnesú iba akciové spoločnosti. Čo je, pravdaže, holý nezmysel, pretože perpetum mobille neexistuje. Opak je pravdou: akciové spoločnosti vážne ohrozia a možno aj zlikvidujú jednu z vážnych funkcií štátu, a to ústavou garantovanú bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Budú sa totiž správať trhovo. Z pacienta urobia klienta, zo zdravotnej služby sa stane biznis a z nemocnice továreň na zisk. Ako sa však hovorí v Petícii, zdravie nie je tovar ani predmet podnikania, zdravotná starostlivosť je služba občanovi a nie prostriedok na dosahovanie zisku.

Otázka opäť znie: Naozaj STV nestálo za to informovať svojich divákov o tom, čo je obsahom občianskej petície? Bála sa STV zverejniť, čo podpisujú desaťtisíce ľudí? A že petícia končí slovami: „My občania Slovenskej republiky vyhlasujeme, že zdravie a život občana považujeme za najvyššie ľudské hodnoty a akékoľvek formy obchodovania so zdravím občanov odmietame.“?
Čoho ešte sa bála STV? Vari nie aj písma základného zákona štátu, ktorý má najvyššiu právnu silu a je teda nadriadený každej legislatíve, aj tej tváriacej sa reformne, ako je napríklad novelizované aprílové zdravotnícke zákonodarstvo. Bála sa STV toho, že:
3. Článok 40 Ústavy SR hovorí: „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“?
To preto sa STV neodhodlala oboznámiť verejnosť s obsahom Petície a s dôkladným výkladom práve tohto ústavného článku?
Ktovie? O STV totiž všeobecne a už dlho platí, že má ambíciu, no nemá muníciu. A tak sa opäť muselo stať, že namiesto toho, aby vo svojich spravodajských a publicistických reláciách denne strieľala ťažké kalibre argumentov intelektu a poznania, strieľajú si ľudia ťažkým kalibrom irónie práve z nej – z našej verejnoprávnej televízie. Pretože si neplní ani len svoju základnú spravodajskú povinnosť – informovať, o verejnoprávnej funkcii ani nehovoriac. Spravodajská a publicistická tvorba STV je neúplná, a preto nevie upútať divákov a ani ponúknuť zmysluplnú polemiku. Napríklad o tom, prečo petícia kritizuje práve novelizované zákony č. 578/2004 Z.z. (o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti...) a 577/2004 Z. z. (o rozsahu zdravotnej starostlivosti...) či zákon č. 34/2011 Z.z. (o zdravotných poisťovniach...) Dôkladné verejné prevetranie spomínaných zákonov aj za prítomnosti ministra zdravotníctva a odborníkov sa javí ako nevyhnutnosť, a to práve na vlnách STV ako verejnoprávnej televízie. Pretože:

4. Aprílové zdravotnícke zákony sú v niektorých paragrafoch úplne v rozpore s tým, čo mal a má na mysli ústavný zákonodarca, ale STV si to nevšíma. Aj preto toľká kritika práve na ignoranciu STV. Mala príležitosť odkryť mýty a omyly ministra zdravotníctva a jeho zákonov, ale neurobila tak. Prečo?
Odpoveď je jednoduchá. STV je plná zbabelého lokajstva. Bála sa, že by každému občanovi Slovenska, nie iba tým, čo sa podpísali na petičný hárok, bolo aj z kanála STV jasné, že minister Uhliarik nepripravuje transformáciu nemocníc, ale ich privatizáciu. Že nepripravuje reformu zdravotníctva, ale eutanáziu národa. Darmo sa oháňa floskulou, že o žiadnu privatizáciu nejde, lebo nemocnice sa transformujú na štátne akciové spoločnosti, budú teda v rukách štátu, takže aká privatizácia...? Nuž, pán minister, taká uhliarikovská – zbytočná a na čísi príkaz? Ktorý privatizáciu takrečeno „predpripravil“? STV sa, pravdaže, takéto otázky neopováži klásť a ani odvysielať. Mohlo by sa prevaliť, že akciové spoločnosti nemusia byť a ani nie sú jediným riešením. Nemocnice by totiž pokojne a úspešne mohli fungovať aj v podobe príspevkových organizácií, no to by na ich čele museli stáť kvalitní manažéri. Ale ak nevyhovuje táto forma, prečo neurobiť z nemocníc neziskové organizácie?

Otázok je dostatok. Chýbajú odpovede, hoci všetko je čierne na bielom. Napríklad:
5. Už aprílové zdravotnícke zákony, explicitne zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti etc., upravuje premenu nemocníc na štátne akciové spoločnosti a postupnú privatizáciu, a to formuláciami, parafrázujem, že ak sa štátna akciovka dostane do konkurzu, bude sa postupovať podľa zákona o prevode majetku štátu na iné osoby a že akciovky budú fungovať podľa režimu obchodného zákonníka. Božemôj, čo iné môže súdnemu človeku napadnúť, ak nie privatizácia a prechod zdravotníctva na trhové podmienky? A či práve toto nie je zároveň aj jeho úplná premena zo sociálne-solidárneho na neoliberálno-trhový model, čiže z osvedčeného solidárneho európskeho modelu na trhový americký model?
A STV ani o tejto téme, tak pregnantne rozobratej práve na tlačovkách petície – nič!? Isteže, môže sa STV zastierať, že uprednostnila zverejňovanie názorov predstaviteľov Lekárskeho odborového združenia, ale opäť to bude z jej strany iba mlátenie prázdnej slamy, pretože hrozba výpovedí lekárov, ak sa nesplnia ich 4 požiadavky, a petičná iniciatíva občanov sú dve úplne odlišné, hoci aj vzájomne sa podporujúce akcie. Prečo si tento rozdiel neuvedomili v STV?

Nuž, v STV sa vďaka nepripravenosti a neschopnosti vedenia hlboko zahniezdila neprofesionalita. Ak by sa totiž STV správala profesionálne a nie ignorantsky, naduto či veľkopansky, čiže úplne na obraz svojho vedenia, mohla si popri iných klásť aj mnohé odborné otázky, no to by musela hľadať inšpiráciu akurát tam, kde ju je možné nájsť, ak nie práve na petičných tlačovkách, kde by sa už od profesora Petra Staněka dozvedela, že napríklad v štátnom nemeckom zdravotníckom prostredí je zakázané čo i len vysloviť slovo – zisk, a zdravotníctvo funguje, a od lekára Pavla Dráča, že napríklad v Nemecku a Anglicku drží práve štát v rukách 80 percent zdravotníctva, vo Švédsku vyše 90 percent, a zdravotníctvo funguje, no v USA, kde zdravotníctvo ako verejná služba evidentne nefunguje, už ledva okolo 50 percent. Zdá sa, že naši reformátori sa pustili po americkej zdravotníckej ceste, ktorá úspešne lieči iba bohatých, pretože pre chudobných a menej majetných, teda pre väčšinu Američanov, ktorí si nemôžu dovoliť úplné zdravotné poistenie ani drahú lekársku starostlivosť, platí to, čo povedal harvardský profesor a dekan Lekárskej fakulty tejto prestížnej univerzity David Himmelstein, že „ak nie ste Bill Gates, vašu rodinu delí od bankrotu jedna jediná choroba“.

6. Takéto chceme zdravotníctvo?
Nie, nám Slovákom je oveľa bližšia solidárna európska než trhová americká predstava, a aj preto platí ono petičné nie nekompetentným uhliarikovským pokusom. Aspoň tých 90-tisíc podpisov, ktoré sa už podarilo zozbierať, hovorí to rezolútne nie! No mohlo by ich byť oveľa viac, ak by verejnoprávnu slovenskú televíziu, ktorá má z princípu informovať o občianskych témach, neriadili ignoranti. Asi už prišiel čas, aby aj STV riadili profesionáli. Ľudia, ktorí bez problémov dokážu rozlíšiť, kde je sever, a oceniť a využiť mnohé z priehrštia odborných a podložených informácií, ktoré odzneli aj na tlačovkách Petície. No STV, už tušíme prečo, upchala tejto petícii svoj spravodajský kanál, a tak sa národ pospolitý akurát z neho nedozvedel, ako to podľa petície v slovenskom zdravotníctve v skutočnosti je. No isto pochopil, že televízia, ktorá si neplní svoju základnú spravodajskú povinnosť, informovať, naozaj nestojí za nič. Totiž neinformovať znamená manipulovať, a to sa neodpúšťa. Možno by sa STV mohla inšpirovať aspoň slovami filozofa Herberta Marcuseho, mierenými na adresu vari všetkých nekompetentných reformátorov, akým je aj minister Uhliarik a jemu nadbiehajúca a tiež nekompetentná STV: "Žijeme a umierame racionálne a produktívne." To chceme?

x x x

STV (RTVS?) nepochopila mnohé, ale obzvlášť jednu veľmi vážnu vec. Že tvorba a formovanie verejnej mienky bez manipulácie a kompetentné riadenie verejnoprávnej STV (RTVS?) nie je téma pre nedoukov.