Spolupráca Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a Ukrajinskej obchodnej a priemyselnej komory je intenzívna a mnohostranná. Napomáha tomu nielen medzikomorová zmluvná základňa, ale aj neformálne osobné vzťahy predstaviteľov komôr ako na národnej, tak i na regionálnej úrovni. Viac v rozhovore s predsedom SOPK Doc. Ing. Petrom Mihókom, CSc.

Ako hodnotíte úroveň vzájomných vzťahov obchodných komôr?
- Rámcovou zmluvou, ktorá dala impulz ďalšiemu rozvoju, je Dohoda o spolupráci medzi SOPK a UOPK, podpísaná v roku 1995. Na jej základe bola v roku 2000 podpísaná dohoda o vytvorení Spoločnej pracovnej rady medzi SOPK a UOPK, ktorej siedme zasadnutie sa uskutočnilo v júni 2011 v Bratislave. Ďalej boli podpísané viaceré dohody o spolupráci na úrovni našich regionálnych komôr so svojimi partnermi, napr. v Užhorode, Dnepropetrovsku, Kyjeve. Dohody o spolupráci sú jednorazové aktivity, ale čo si osobitne ceníme práve vo vzťahu k Ukrajine, je ich napĺňanie činnosťou na podporu vzájomného obchodu a hospodárskej spolupráce. Každý rok naše regionálne komory organizujú na Ukrajinu niekoľko obchodných misií a taktiež prijímajú viaceré obchodné delegácie z Ukrajiny. Čo je dôležité, je skutočnosť, že členmi týchto delegácií sú podnikatelia a predstavitelia hospodárskych subjektov z jednej aj z druhej strany. Sú pre nich pripravené individuálne rokovania firiem buď v priestoroch obchodných komôr, alebo na rozličných celoštátnych, či regionálnych výstavách a veľtrhoch.

Zdôrazňujete pozitívny trend spolupráce. Aké nové prístupy a efekty sa prejavili v ostatnom čase?
- Spolupráca sa zintenzívnila po vytvorení spoločnej pracovnej rady. Hlavnými aktérmi na zasadnutiach sú zástupcovia firiem, ktorí majú obchodný záujem na druhej strane spoločnej hranice. Komory sú organizátormi a poskytujú služby sekretariátu. Zasadnutia sa konajú striedavo na území jednej zo zmluvných strán. V posledných dvoch rokoch sa pod hlavičkou oboch komôr uskutočnila výmena obchodných delegácií, ktoré sprevádzali prezidentov oboch krajín počas ich oficiálnej návštevy u partnera. Tak v roku 2010 naša obchodná delegácia sprevádzala prezidenta SR Ivana Gašparoviča na jeho návšteve na Ukrajine – v Kyjeve a na Kryme. Tam sa uskutočnili konkrétne obchodné rokovania firiem. Na oplátku, v roku 2011 sprevádzala obchodná delegácia Ukrajinskej OPK prezidenta Ukrajiny Viktora Janukoviča počas jeho návštevy SR. V oboch prípadoch sa na obchodných fórach zúčastnili a s podstatnými príhovormi vystúpili prezidenti oboch krajín. Okrem dnes už klasických foriem spolupráce otvorili naše obchodné komory aj dvere ďalšej oblasti, a to je rozvojová pomoc. Trenčianska regionálna komora SOPK spolupracuje so Zakarpatskou OPK v Užhorode v rámci projektu Slovak Aid „Ukrajina v medzinárodnom obchode po vstupe do WTO“. Cieľom projektu je:
- transfer skúseností a zlepšenie informovanosti ukrajinských podnikateľov, špedičných firiem a inštitúcií ako budúcich potenciálnych užívateľov systému karnetov ATA,
- vzdelávanie pracovníkov obchodnej komory, pracovníkov vykonávajúcich kontrolu pri prechode hranice a používateľmi karnetov ATA,
- spracovanie a tlač metodických a informačných materiálov v ukrajinskom jazyku o fungovaní a prevádzkovaní systému karnetov ATA a osvedčení o nepreferenčnom pôvode tovaru.

Ukrajina začala užšie spolupracovať s EÚ. Využijeme historické susedské vzťahy a budeme mostom medzi vyspelými západnými krajinami EÚ a naším východným susedom?
- SOPK víta a podporuje užšiu spoluprácu Ukrajiny s EÚ. Pre nás to má osobitný význam vzhľadom na bezprostredné susedstvo. Ukrajina je nielen náš veľký sused, ale aj sused s veľkým hospodárskym a obchodným potenciálom. Je na našej diplomacii aj súkromnej hospodárskej a podnikateľskej sfére, ako ho dokáže rozvinúť. Avšak vzhľadom na našu veľkosť ako štátu a kapitálovú silu našich podnikov si nemyslím, že by sme mohli byť mostom medzi Ukrajinou a západnými regiónmi EÚ. To je dosť naivná predstava. Ukrajinské, ani nadnárodné európske firmy, ba dokonca ani stredne veľké firmy z ďalších členských štátov EÚ to nepotrebujú. Čo by mala byť naša starosť, je to, aby sme nestratili aspoň štatút chrbtovej kosti dopravného koridoru medzi Ukrajinou a našimi západnými susedmi. Mám na mysli ako líniové vedenia, tak najmä dobudovanie autostrády až na našu hranicu s Ukrajinou a aktívne využitie cezhraničnej spolupráce. Kto nie je na hlavnej trati, je na okraji (aj záujmu). Práve toto je efekt, čím môžeme zvýšiť našu atraktivitu a hodnotu našej geografickej polohy.

Veríte, že sa oživí aj prihraničná spolupráca v prospech oboch krajín? Aký región by mohol byt pre ňu vzorom?
- Z pohľadu SOPK nepokladáme prihraničnú spoluprácu za umŕtvenú a preto si myslím, že používať pojem oživiť spoluprácu nie je výstižné. V každom prípade zintenzívnenie spolupráce a obchodnej výmeny, prípadne zakladanie spoločných podnikov a investovanie na druhej strane hranice je žiaduce. Spomínal som už vyššie početnosť našich obchodných misií na Ukrajinu, z čoho najviac smeruje práve na Zakarpatie. Opačný smer je trochu sťažený, podľa sťažností ukrajinských partnerov tým, že vízové procedúry na našom generálnom konzuláte v Užhorode sú omnoho komplikovanejšie ako u našich susedov z EÚ. Toto ich od cestovania k nám odrádza a radšej idú za obchodom do Poľska, resp. Maďarska.

Podľa najnovšej úpravy malého pohraničného styku na našej strane boli zrušené poplatky za vystavenie preukazu u tých občanov Ukrajiny, ktorí majú trvalý pobyt do 50 km od štátnej hranice. Toto opatrenie by malo zvýšiť frekvenciu cestovania za obchodom, službami alebo na turistiku. Geografická poloha predurčuje Košický kraj a Zakarpatskú oblasť byť na čele prihraničnej spolupráce. Som presvedčený, že oba kraje tento predpoklad využívajú, pričom priestor na zlepšenie tu stále existuje.