Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148
mail: slovenskyrozhlad@stonline.sk
Kontakty
V mene moci Radičová ustupuje od morálnych kritérií
Fico nie je priskoč Janko * Ak koalícia už neplní svoju funkciu, je logické, aby odišla * Kedysi aj z maličkosti robili zásadný problém a dnes by chceli, aby ich držala pri moci opozícia * Mali by pribrať Smer do vlády * Hrá sa o zvrchovanosť SR
* Na Slovensku už máme 78 priemyselných parkov, ale až tridsať z nich zíva prázdnotou - žiadna firma sa do nich nenasťahovala. Vy ste začínali budovať štát takmer bez investícii a predsa ste pritiahli zahraničných investorov. Ako je to možné, je to v šikovnosti politika?
V. Mečiar: Existujú priemyslové parky, aj priemyslové zóny. Počet zón je ešte väčší. Mnohé obce a mestá sa spoliehali práve na to, že ak budú tieto zóny pripravené, tak sa zjednoduší vstup investorov. Títo investori môžu byť samozrejme domáci, alebo zahraniční. Na Slovensku dochádza jednoznačne k vládou preferovaniu zahraničných na úkor domácich. A ešte aj z hľadiska zahraničných investorov dochádza k obmedzovaniu z politického hľadiska.
* Podľa čoho si ich vyberajú?
V. Mečiar: Napríklad zelené doláre v čínskych bankách sú podľa mnohých z terajšej vlády červenými dolármi. Isté politické pozadie sa negatívne prejavuje pri nástupe ruského kapitálu. Samozrejme, že pre krízu západný kapitál hľadá iné podmienky, nielen daňové a hľadá to, čo ktorá krajina ponúka. Bohužiaľ, Slovensko až tak veľa toho neponúka. Môže dať akékoľvek daňové prázdniny, ak nemá vybudovanú infraštruktúru a to, čo tvorí zázemie pre akékoľvek podnikanie, tak je to na nulovej sfére.
* Čiže neustále rozhodujú diaľničné programy, ktoré sa rozvíjali najmä za vašich vlád.
V. Mečiar: Ak pozeráme na nerovnosti na území Slovenska, tak práve oddiaľovanie vybudovanie infraštruktúry za 15 rokov odkladá zrovnoprávnenie s regiónmi na východnom Slovensku. To sú veci, ktoré sa nedajú akceptovať a taká koncepcia vlády musí preč. A to nie je len výstavba diaľníc a železníc. Do toho patrí množstvo aj iných prvkov. Takže sám o sebe každý jeden, ktorý toto postavil, treba mu vzdať úctu, ale ten, ktorý má sprostredkovať investorov, t. j. organizácie, agentúry, vláda, nerobia to, čo by mali. Uvediem príklad vynikajúceho parku vybudovaného v Prievidzi. Park vysoko kvalitný, ale žiadni investori jedine preto, že rýchlostná dráha, ktorá mala byť medzi Trenčínom a Prievidzou sa nebudovala a nebuduje. Hoci technické možnosti a predpoklady na to sú rýchle. Znamená to úbytok ľudí z toho územia, zastavenie a pokles ekonomickej kvality. Trenčiansky kraj bol druhý najsilnejší na Slovensku, dnes sa preklenul do nižšej skupiny len preto, že za štyri roky okrem nižších podnikov, žiadne väčšie investície v kraji neboli. Od roku 1998, teda od mojej vlády, napriek tomu, že sa pokúšali Trenčania poslať viacero signálov aj iným stranám, ale výsledok to neprináša. Čiže takáto koncepcia vôbec neexistuje. Spôsob realizácie závisí na subjektívnych činiteľoch, ktoré som spomínal a je veľmi slabý, nie je premyslený.
* Aký je výhľad do blízkej budúcnosti, keď sa všade spomína pokles hospodárstva najmä v Nemecku, ktorý sa odrazí aj u nás?
V. Mečiar: Nemám na to celkom takýto pohľad, lebo vždy keď je kríza, niečo zaniká a niečo nové vzniká. Kríza je cez dolár prenášaná do celého sveta, ale nie je celosvetová. Ázia má iné hľadiská a je v dynamickom rozvoji. Teda zasa všetko závisí od subjektívneho faktoru, čo kto vie použiť, a aké zdroje vie získať.
* Už som sa pýtal na vaše skúsenosti z minulosti...
V. Mečiar: Keď sme boli v najťažších chvíľach, tak sme získavali zdroje napr. z Japonska.
* Myslíte si, že aj teraz je to možné z ázijských trhov?
V. Mečiar: Samozrejme. Nie že si to myslím, viem to.
* Vo svojom prejave v roku 2009 na programovej konferencii venovanej rozvoju Slovenska ste hovorili, že je povinnosťou každej organizovanej inštitúcie skúmať príčiny a odstraňovať dôsledky krízy v prospech ľudí žijúcich v SR. Dnes však inštitúcie reprezentované vládou robia kroky, ktoré znižujú tento sociálny status. Čím to je, že inštitúcie nemajú rovnaký pohľad cez potreby ľudí na spoločenský vývoj?
V. Mečiar: Tak napríklad obdobie rokov 1990 až 1992 bolo v spoločenských teóriách hodnotené poučkami, že samostatný všemocný trh vyrieši všetko.
* Čiže liberálna politika?
V. Mečiar: Povedal by som až absolútna. Sloboda jednotlivcov voči kolektívu ako celku. A nepodriadenosť záujmom.
* Čo však so súčasnou krízou?
V. Mečiar: Pokiaľ ide o krízy, tak kríza je proces, ktorý niečo deštruuje a niečo nové zakladá. Napr. ropná kríza kedysi pomohla Američanom získať náskok voči Európe dvadsať rokov. Súčasná kríza je kríza aká? Dá sa určiť, ktoré kontinenty ako zasahuje. Dá sa vysoko predpokladať, ktoré odvetvia z krízy vyjdú úspešne. Tým, že my sme v rozvojovej fáze, môžeme začať tieto odvetvia zakladať a súčasne s tým, ako budú chytať novú dynamiku, chytať druhý dych s nimi a znovu dvadsať rokov mať úspešný rozvoj.
* Ako naložiť s teóriami, ktoré sa doteraz uplatňujú v praxi?
V. Mečiar: Pokiaľ ide o tieto teórie, ktoré dnes sú, tak sa prehodnocuje vôbec teória liberalizmu, aj teória slobody trhu. Či vlastne tieto teórie a ich absolutizácia nepriviedli k terajšej kríze. Moja odpoveď je áno, priviedli. Všade, kde sa záujem celku podriaďuje záujmu skupiny alebo osobám, dôjde vždy ku konfliktu, ktorý zaplatí celý celok. A to je aj o kríze, a aké dôsledky môže priniesť. Takže závisí len od subjektívnych činiteľov, t. j. vláda, parlament. Závisí od hospodárskych subjektov, od agentúr pôsobiacich na Slovensku a od schopnosti zjednotiť ich, či sa to obráti tak, že Slovensko síce niečo stratí, ale súčasne aj z tej krízy niečo získa. Vždy je to možné.
* Nie sme príliš malý trh, aby sme vedeli sa takto flexibilne prispôsobiť?
V. Mečiar: Práve preto, že sme malí, musíme byť flexibilní. My nemáme inú možnosť čakať, kým si veľkí vyriešia svoje problémy.
* A potom sa na nich zavesiť?
V. Mečiar: Nemôžeme zostať kdesi v závetrí vo veľmi veľmi dlhom krízovom období. Aj v medzinárodnom obchode a aj v politike totiž platí: bližšia košeľa ako kabát. Každý si rieši najprv svoje problémy. Flexibilita malých je v tom, že umožňuje s menšími nákladmi pružnejšie reakcie na to, čo treba urobiť.
* Váš model existencie väzieb v spoločnosti prehodnotil čas ako životaschopný. Všetky základy, ktoré ste kládli v oblasti legislatívy v ekonomických, či sociálnych väzbách pretrvali do súčasnosti takmer dvadsať rokov. Teraz sme svedkami mnohých revízii, napríklad v súdnictve a justícii. Ako sa na túto devastáciu vášho diela pozeráte?
V. Mečiar: Spoločnosť, aj keď to nevidíme na prvý pohľad, je navzájom prepletená a pospájaná všetkým možným. Nie je možné zvyšovať ekonomickú výkonnosť bez vzdelanosti ľudí. Nemožno zvyšovať vzdelanosť ľudí bez vytvorenia ekonomických podmienok. Nemožno zvyšovať výkon ľudí bez zdravotných a sociálnych podmienok. To všetko podmieňuje jedno s druhým a reťazí to. Čiže keď ide spoločnosť dopredu, tak sa musí rozvíjať vo všetkých jej fázach. Nemôže absolutizovať jeden – dva nástroje, alebo jednu dve skutočnosti a povedať: toto nám absolútne pomôže. Vždy sa tieto nerovnováhy, ktoré vznikajú, musia vyrovnávať.
* Váš systém však pretrval dvadsať rokov.
V. Mečiar: Pokiaľ ide o systém, ktorý vznikol v roku 1992, založený bol Ústavou SR. Od roku 1996 všetci kričia, že ho idú prebudovať. Dodnes s výnimkou niektorých malých vecí, nezmenili nič. Terajší novátori sa ukazujú aj teoreticky nepripravení. Napríklad na to, čo sa deje v oblasti súdnictva. Vedie to k tomu, že likvidujú nezávislosť pilieru súdnej moci. Podriaďujú ho výkonnej moci. To je deformácia systému ako celku. A, bohužiaľ, nie jediná. Napríklad aj v oblasti sociálnych systémov, práca, príjem z práce, zabezpečenie človeka pri strate práce – tvoria jednu reťaz. A ak sa to navzájom neprepojí, tak sa nevytvárajú motívy a nefunguje sociálna štruktúra, ktorá je niekedy dôležitejšia ako ekonomická efektivita. Sociálna podmieňuje ekonomickú výkonnosť. To nie je len v strojoch. Vždy je to v ľuďoch.
* A ak sa pozriete na politický systém?
V. Mečiar: Nuž musím dnes povedať, že politický systém nie je síce vyčerpaný, ale má mnohé deformácie. Ak chce napríklad vzniknúť strana, musí mať desaťtisíc podpisov. Ale ak ich získa, stačí, ak má troch členov. A nemusí ani vyvíjať politickú činnosť na celom území. Veď dvesto členov je už strana. Ale aká je to strana? Teda sa nenaplnili základné požiadavky na politické strany, že budú pôsobiť na celom území, že budú mať isté počty ľudí, že tam bude istá kontinuita. A nie je to teda strana.
* Nedalo sa to riešiť ešte za vás túto otázku?
V. Mečiar: My sme ju riešili tým, že sme zavádzali viac stranícky systém. A nepredpokladali sme, že práve táto sloboda, ktorá bola daná, bude takto zneužívaná. Takisto sú zneužívané volebné systémy. Menia sa na náborovo – propagačné systémy. Vznik nových strán neznamená žiadnu kontinuitu, nič. Vždy to len znamená výťahy k štátnym peniazom. O inom to nie je.
* Momentálne je neustále módny boj s korupciou, ktorá takto vzniká.
V. Mečiar: Všetci o tomto boji veľa hovoria. Samozrejme, že má aj dielčie formy, že vyriešiť to má polícia. Ale riešiť ho musí politika. Predovšetkým musí vyriešiť nezávislosť vlády na parlamente. Kým bude predseda vlády závislý na tom, koľko má hlasov v parlamente a musí ich kupovať, tak bude robiť to, čo urobil Dzurinda a Mikloš s nami po roku 2002, keď zobrali poslancov z ĽS-HZDS. Vždy sa nájde niekto, kto sa predať dá. Buď pri jednom hlasovaní, alebo pri viacerých hlasovaniach. A tým sa stáva potom rozhodovanie aj vecou obchodu. Keď je vláda závislá, čo jej vlastný klub urobí a musí sa uchádzať o každého poslanca, každému nadbiehať, tak je tu otázka, aký je tu demokratický mechanizmus? Keď parlament odmieta prijať kontrolné mechanizmy na kontrolu vlády a to aj protikorupčné, tak aký je to mechanizmus? To znamená, že politika, ktorá zapríčiňuje tento stav sa správa, akoby ona zaň nemohla a je to vec len kriminality a polície? Nie je to pravda. Je to predovšetkým vec politického systému ako funguje. A tam sa ukazujú medzery, ktoré možno napraviť a ktoré stoja tento štát strašné miliardy korún.
* Myslíte si, že je potrebná nejaká novela Ústavy SR?
V. Mečiar: Je možné novelizovať Ústavu SR, alebo premeniť vykonávacie predpisy. Aj tie, ktoré boli prijaté v záujme občianskych slobôd, na ochranu týchto slobôd pred zneužívaním. Dnes dochádza k legitímnemu zneužívaniu týchto slobôd. A to nie je dobré, ak je to konanie zákonom povolené.
* Skutočnú legitímnu moc majú politické strany...
V. Mečiar: Aké politické strany, keď napr. Európska demokratická strana vznikla tak, že sa kúpila značka od bývalej malchárkovej strany a v dobe jej registrácie mala jedného člena? Takže čo sú to za politické strany? Veď to nemá ani kontinuitu vo vývoji, ani počty členov. Keď zoberieme tie výťahové strany, ktoré teraz vznikajú k týmto voľbám, o čom to je? Vychádza sa z toho, že vždy sa niekto ohlúpne, nastaví sa tam pár populárnych ľudí, alebo sa nastaví dlhodobá kampaň niekoľkých hesiel, aby prišli k verejným zákazkám, k verejnému obstarávaniu na rozdeľovanie štátnych zdrojov. A potom sa už správajú ako poplatní tomuto systému. To znamená, že chcú, aby to, čo sa nainvestovalo, vrátilo naspäť. Takže to má kopu medzier, ktoré nie sú vyriešené. Vstup peňazí do volebnej kampane odkiaľkoľvek nie je vyriešený. To sme v minulosti nevyriešili napriek tomu, že sme to začali riešiť. Práve do volieb v roku 1998 bol veľký vstup zahraničných peňazí. Vyvolalo to však veľkú zahraničnú kritiku, tak sme zostali na pol ceste. Vec sme skritizovali, ale nevysporiadali. Takže vzniká otázka, kto si vlastne tú vládu predplatí takýmto spôsobom?
* Dokáže sa Slovensko ešte zjednotiť na princípe, aby nám bolo lepšie, alebo fungujú už len negatívne princípy, že ideme proti niečomu ako teraz v prípade eurovalu?
V. Mečiar: Budem aktuálny. Robert Fico urobil tlačovú konferenciu. A mám taký dojem, že jeho jednoduchú pravdu nikto z prítomných nepochopil. Čo hovorí Robert Fico? Buď bude mať vláda dostatok hlasov, aby euroval schválila, alebo nech tí, čo sú proti eurovalu, idú z vlády preč. A Smer je pripravený do vlády vstúpiť s tými, ktorí za euroval budú. Toto povedal Fico na tlačovke.
* Myslíte nepriamo?
V. Mečiar: Ostatní sa hrali na slovíčkach, ale toto je zmysel jeho vystúpenia. Navrhol predsedom strán o tomto rokovať.
* Ak o to žiadal mimo predsedníčky vlády Ivety Radičovej?
V. Mečiar: Je to naprosto legitímna požiadavka. Aj ja som takto rokoval kedysi s Pavlom Hrušovským niekoľko sekúnd, keď som mu dal otázku: ste schopní nás prijať do vlády? Povedal nie, tak si to riešte. Čiže takáto je jednoznačná požiadavka Fica, aby vzniklo nové politické usporiadanie vlády. Nehodnotím taktickú stránku toho kroku. Hodnotím to, čo som počul a videl.
* Takže túto pragmatickú otázku?
V. Mečiar: Do istej miery je to logické, lebo vláda už nemá trvalú podporu 75 hlasov. Od každého konfliktného hlasovania k druhému sa musí o túto podporu uchádzať a zabezpečovať ju najrozličnejšími spôsobmi. Nepredpokladám, že je to od nej čisté.
* Ale to by mala Radičová odstúpiť, lebo tvrdila, že nebude predsedníčkou vlády menšinového kabinetu? Vznikajú Obyčajní ľudia, odchádzajú teda štyria a aj vy hovoríte, že nemá podporu 75. Tak by mala dostáť svojmu slovu a odísť?
V. Mečiar: Myslím si, že pani Radičová ustupuje od mnohých vecí. A ustupuje aj od tých vecí, keď začínala pôsobiť vo funkcii. Nemala obsah politiky, ona mala moralizovanie politiky. A aj od týchto kritérií ustupuje v mene moci. A chce nejako urobiť, aby sa z opozície stal priskoč Janko. Keď potrebujeme, tak prídi a podrž mi vládu. Keď ťa nepotrebujem, budem ťa biť ako opozičníka, darebáka, zlodeja, toho, čo tu narobil zle. To je nevyvážená pozícia. Preto samozrejme, že je legitímna požiadavka, že ak nie je toto usporiadanie schopné zásadných vecí, nech vznikne usporiadanie nové. Na to treba dosť veľa odvahy a politickej vôle. Ozaj o tom môžu rozhodnúť len predsedovia strán. Čakať, že opozícia bude robiť priskoč Janka pre vládu nemožno, že keď potrebujeme, prídi. Treba sa vrátiť ku skúsenosti rokov 2006 až 2010. Nikdy sa tak nestalo.
* Ktoré momenty myslíte konkrétne?
V. Mečiar: Vždy každé hlasovanie opozície napr. v otázkach eura a iných bolo tvrdo proti.
* Lisabonská zmluva...
V. Mečiar: Keď sme potrebovali aj presadiť Lisabonskú zmluvu a pod. Z ničoho vyrobila opozícia zásadný problém. Buď tá vládna koalícia je schopná obstáť, potom nech je, alebo už neplní svoju funkciu a potom je logické, aby odišla.
* Takže očakávate zmeny?
V. Mečiar: Na to treba aj politickú odvahu vykonať rekonštrukciu vlády nielen v zložení terajšej koalície, ale aj v zložení koalície pribratím Smeru do vlády. Hovorím otvorene to, čo druhí šepkajú. Je to príležitosť ukázať jednotu v proeurópskom myslení. To je téma, ktorá je v zahraničí v prospech Fica akceptovaná a neakceptovaná v neprospech tých, ktorí navrhujú iné riešenia. Takže je to už o niečom inom aj v súvislosti s eurovalom.
* Koľko podľa vás treba hlasov pri schvaľovaní eurovalu jedna a dva? Musí byť ústavná väčšina, alebo stačí kvalifikovaná 76 hlasov v parlamente, či jednoduchá väčšina hlasov prítomných poslancov, ktorú by možno Radičová mala, tak na čo vôbec rokovať?
V. Mečiar: Videl som už veľakrát deformovanie politických systémov. Ale tu treba povedať, že tieto zákony vstupujú do zvrchovanosti SR a to nemožno inak ako ústavným zákonom. To znamená 90 hlasov. Vidíme, že aj v EÚ sa prijímajú rozhodnutia o dvojvládi a podobne. To všetko sú veľmi citlivé veci, ktoré musí taký štát ako my vnímať, pretože kým sa z toho trošku preberieme, znova sa môže stať, že sa o nás bude rozhodovať niekde inde, kde nebudeme ani pritom.
* Na Slovensku už máme 78 priemyselných parkov, ale až tridsať z nich zíva prázdnotou - žiadna firma sa do nich nenasťahovala. Vy ste začínali budovať štát takmer bez investícii a predsa ste pritiahli zahraničných investorov. Ako je to možné, je to v šikovnosti politika?
V. Mečiar: Existujú priemyslové parky, aj priemyslové zóny. Počet zón je ešte väčší. Mnohé obce a mestá sa spoliehali práve na to, že ak budú tieto zóny pripravené, tak sa zjednoduší vstup investorov. Títo investori môžu byť samozrejme domáci, alebo zahraniční. Na Slovensku dochádza jednoznačne k vládou preferovaniu zahraničných na úkor domácich. A ešte aj z hľadiska zahraničných investorov dochádza k obmedzovaniu z politického hľadiska.
* Podľa čoho si ich vyberajú?
V. Mečiar: Napríklad zelené doláre v čínskych bankách sú podľa mnohých z terajšej vlády červenými dolármi. Isté politické pozadie sa negatívne prejavuje pri nástupe ruského kapitálu. Samozrejme, že pre krízu západný kapitál hľadá iné podmienky, nielen daňové a hľadá to, čo ktorá krajina ponúka. Bohužiaľ, Slovensko až tak veľa toho neponúka. Môže dať akékoľvek daňové prázdniny, ak nemá vybudovanú infraštruktúru a to, čo tvorí zázemie pre akékoľvek podnikanie, tak je to na nulovej sfére.
* Čiže neustále rozhodujú diaľničné programy, ktoré sa rozvíjali najmä za vašich vlád.
V. Mečiar: Ak pozeráme na nerovnosti na území Slovenska, tak práve oddiaľovanie vybudovanie infraštruktúry za 15 rokov odkladá zrovnoprávnenie s regiónmi na východnom Slovensku. To sú veci, ktoré sa nedajú akceptovať a taká koncepcia vlády musí preč. A to nie je len výstavba diaľníc a železníc. Do toho patrí množstvo aj iných prvkov. Takže sám o sebe každý jeden, ktorý toto postavil, treba mu vzdať úctu, ale ten, ktorý má sprostredkovať investorov, t. j. organizácie, agentúry, vláda, nerobia to, čo by mali. Uvediem príklad vynikajúceho parku vybudovaného v Prievidzi. Park vysoko kvalitný, ale žiadni investori jedine preto, že rýchlostná dráha, ktorá mala byť medzi Trenčínom a Prievidzou sa nebudovala a nebuduje. Hoci technické možnosti a predpoklady na to sú rýchle. Znamená to úbytok ľudí z toho územia, zastavenie a pokles ekonomickej kvality. Trenčiansky kraj bol druhý najsilnejší na Slovensku, dnes sa preklenul do nižšej skupiny len preto, že za štyri roky okrem nižších podnikov, žiadne väčšie investície v kraji neboli. Od roku 1998, teda od mojej vlády, napriek tomu, že sa pokúšali Trenčania poslať viacero signálov aj iným stranám, ale výsledok to neprináša. Čiže takáto koncepcia vôbec neexistuje. Spôsob realizácie závisí na subjektívnych činiteľoch, ktoré som spomínal a je veľmi slabý, nie je premyslený.
* Aký je výhľad do blízkej budúcnosti, keď sa všade spomína pokles hospodárstva najmä v Nemecku, ktorý sa odrazí aj u nás?
V. Mečiar: Nemám na to celkom takýto pohľad, lebo vždy keď je kríza, niečo zaniká a niečo nové vzniká. Kríza je cez dolár prenášaná do celého sveta, ale nie je celosvetová. Ázia má iné hľadiská a je v dynamickom rozvoji. Teda zasa všetko závisí od subjektívneho faktoru, čo kto vie použiť, a aké zdroje vie získať.
* Už som sa pýtal na vaše skúsenosti z minulosti...
V. Mečiar: Keď sme boli v najťažších chvíľach, tak sme získavali zdroje napr. z Japonska.
* Myslíte si, že aj teraz je to možné z ázijských trhov?
V. Mečiar: Samozrejme. Nie že si to myslím, viem to.
* Vo svojom prejave v roku 2009 na programovej konferencii venovanej rozvoju Slovenska ste hovorili, že je povinnosťou každej organizovanej inštitúcie skúmať príčiny a odstraňovať dôsledky krízy v prospech ľudí žijúcich v SR. Dnes však inštitúcie reprezentované vládou robia kroky, ktoré znižujú tento sociálny status. Čím to je, že inštitúcie nemajú rovnaký pohľad cez potreby ľudí na spoločenský vývoj?
V. Mečiar: Tak napríklad obdobie rokov 1990 až 1992 bolo v spoločenských teóriách hodnotené poučkami, že samostatný všemocný trh vyrieši všetko.
* Čiže liberálna politika?
V. Mečiar: Povedal by som až absolútna. Sloboda jednotlivcov voči kolektívu ako celku. A nepodriadenosť záujmom.
* Čo však so súčasnou krízou?
V. Mečiar: Pokiaľ ide o krízy, tak kríza je proces, ktorý niečo deštruuje a niečo nové zakladá. Napr. ropná kríza kedysi pomohla Američanom získať náskok voči Európe dvadsať rokov. Súčasná kríza je kríza aká? Dá sa určiť, ktoré kontinenty ako zasahuje. Dá sa vysoko predpokladať, ktoré odvetvia z krízy vyjdú úspešne. Tým, že my sme v rozvojovej fáze, môžeme začať tieto odvetvia zakladať a súčasne s tým, ako budú chytať novú dynamiku, chytať druhý dych s nimi a znovu dvadsať rokov mať úspešný rozvoj.
* Ako naložiť s teóriami, ktoré sa doteraz uplatňujú v praxi?
V. Mečiar: Pokiaľ ide o tieto teórie, ktoré dnes sú, tak sa prehodnocuje vôbec teória liberalizmu, aj teória slobody trhu. Či vlastne tieto teórie a ich absolutizácia nepriviedli k terajšej kríze. Moja odpoveď je áno, priviedli. Všade, kde sa záujem celku podriaďuje záujmu skupiny alebo osobám, dôjde vždy ku konfliktu, ktorý zaplatí celý celok. A to je aj o kríze, a aké dôsledky môže priniesť. Takže závisí len od subjektívnych činiteľov, t. j. vláda, parlament. Závisí od hospodárskych subjektov, od agentúr pôsobiacich na Slovensku a od schopnosti zjednotiť ich, či sa to obráti tak, že Slovensko síce niečo stratí, ale súčasne aj z tej krízy niečo získa. Vždy je to možné.
* Nie sme príliš malý trh, aby sme vedeli sa takto flexibilne prispôsobiť?
V. Mečiar: Práve preto, že sme malí, musíme byť flexibilní. My nemáme inú možnosť čakať, kým si veľkí vyriešia svoje problémy.
* A potom sa na nich zavesiť?
V. Mečiar: Nemôžeme zostať kdesi v závetrí vo veľmi veľmi dlhom krízovom období. Aj v medzinárodnom obchode a aj v politike totiž platí: bližšia košeľa ako kabát. Každý si rieši najprv svoje problémy. Flexibilita malých je v tom, že umožňuje s menšími nákladmi pružnejšie reakcie na to, čo treba urobiť.
* Váš model existencie väzieb v spoločnosti prehodnotil čas ako životaschopný. Všetky základy, ktoré ste kládli v oblasti legislatívy v ekonomických, či sociálnych väzbách pretrvali do súčasnosti takmer dvadsať rokov. Teraz sme svedkami mnohých revízii, napríklad v súdnictve a justícii. Ako sa na túto devastáciu vášho diela pozeráte?
V. Mečiar: Spoločnosť, aj keď to nevidíme na prvý pohľad, je navzájom prepletená a pospájaná všetkým možným. Nie je možné zvyšovať ekonomickú výkonnosť bez vzdelanosti ľudí. Nemožno zvyšovať vzdelanosť ľudí bez vytvorenia ekonomických podmienok. Nemožno zvyšovať výkon ľudí bez zdravotných a sociálnych podmienok. To všetko podmieňuje jedno s druhým a reťazí to. Čiže keď ide spoločnosť dopredu, tak sa musí rozvíjať vo všetkých jej fázach. Nemôže absolutizovať jeden – dva nástroje, alebo jednu dve skutočnosti a povedať: toto nám absolútne pomôže. Vždy sa tieto nerovnováhy, ktoré vznikajú, musia vyrovnávať.
* Váš systém však pretrval dvadsať rokov.
V. Mečiar: Pokiaľ ide o systém, ktorý vznikol v roku 1992, založený bol Ústavou SR. Od roku 1996 všetci kričia, že ho idú prebudovať. Dodnes s výnimkou niektorých malých vecí, nezmenili nič. Terajší novátori sa ukazujú aj teoreticky nepripravení. Napríklad na to, čo sa deje v oblasti súdnictva. Vedie to k tomu, že likvidujú nezávislosť pilieru súdnej moci. Podriaďujú ho výkonnej moci. To je deformácia systému ako celku. A, bohužiaľ, nie jediná. Napríklad aj v oblasti sociálnych systémov, práca, príjem z práce, zabezpečenie človeka pri strate práce – tvoria jednu reťaz. A ak sa to navzájom neprepojí, tak sa nevytvárajú motívy a nefunguje sociálna štruktúra, ktorá je niekedy dôležitejšia ako ekonomická efektivita. Sociálna podmieňuje ekonomickú výkonnosť. To nie je len v strojoch. Vždy je to v ľuďoch.
* A ak sa pozriete na politický systém?
V. Mečiar: Nuž musím dnes povedať, že politický systém nie je síce vyčerpaný, ale má mnohé deformácie. Ak chce napríklad vzniknúť strana, musí mať desaťtisíc podpisov. Ale ak ich získa, stačí, ak má troch členov. A nemusí ani vyvíjať politickú činnosť na celom území. Veď dvesto členov je už strana. Ale aká je to strana? Teda sa nenaplnili základné požiadavky na politické strany, že budú pôsobiť na celom území, že budú mať isté počty ľudí, že tam bude istá kontinuita. A nie je to teda strana.
* Nedalo sa to riešiť ešte za vás túto otázku?
V. Mečiar: My sme ju riešili tým, že sme zavádzali viac stranícky systém. A nepredpokladali sme, že práve táto sloboda, ktorá bola daná, bude takto zneužívaná. Takisto sú zneužívané volebné systémy. Menia sa na náborovo – propagačné systémy. Vznik nových strán neznamená žiadnu kontinuitu, nič. Vždy to len znamená výťahy k štátnym peniazom. O inom to nie je.
* Momentálne je neustále módny boj s korupciou, ktorá takto vzniká.
V. Mečiar: Všetci o tomto boji veľa hovoria. Samozrejme, že má aj dielčie formy, že vyriešiť to má polícia. Ale riešiť ho musí politika. Predovšetkým musí vyriešiť nezávislosť vlády na parlamente. Kým bude predseda vlády závislý na tom, koľko má hlasov v parlamente a musí ich kupovať, tak bude robiť to, čo urobil Dzurinda a Mikloš s nami po roku 2002, keď zobrali poslancov z ĽS-HZDS. Vždy sa nájde niekto, kto sa predať dá. Buď pri jednom hlasovaní, alebo pri viacerých hlasovaniach. A tým sa stáva potom rozhodovanie aj vecou obchodu. Keď je vláda závislá, čo jej vlastný klub urobí a musí sa uchádzať o každého poslanca, každému nadbiehať, tak je tu otázka, aký je tu demokratický mechanizmus? Keď parlament odmieta prijať kontrolné mechanizmy na kontrolu vlády a to aj protikorupčné, tak aký je to mechanizmus? To znamená, že politika, ktorá zapríčiňuje tento stav sa správa, akoby ona zaň nemohla a je to vec len kriminality a polície? Nie je to pravda. Je to predovšetkým vec politického systému ako funguje. A tam sa ukazujú medzery, ktoré možno napraviť a ktoré stoja tento štát strašné miliardy korún.
* Myslíte si, že je potrebná nejaká novela Ústavy SR?
V. Mečiar: Je možné novelizovať Ústavu SR, alebo premeniť vykonávacie predpisy. Aj tie, ktoré boli prijaté v záujme občianskych slobôd, na ochranu týchto slobôd pred zneužívaním. Dnes dochádza k legitímnemu zneužívaniu týchto slobôd. A to nie je dobré, ak je to konanie zákonom povolené.
* Skutočnú legitímnu moc majú politické strany...
V. Mečiar: Aké politické strany, keď napr. Európska demokratická strana vznikla tak, že sa kúpila značka od bývalej malchárkovej strany a v dobe jej registrácie mala jedného člena? Takže čo sú to za politické strany? Veď to nemá ani kontinuitu vo vývoji, ani počty členov. Keď zoberieme tie výťahové strany, ktoré teraz vznikajú k týmto voľbám, o čom to je? Vychádza sa z toho, že vždy sa niekto ohlúpne, nastaví sa tam pár populárnych ľudí, alebo sa nastaví dlhodobá kampaň niekoľkých hesiel, aby prišli k verejným zákazkám, k verejnému obstarávaniu na rozdeľovanie štátnych zdrojov. A potom sa už správajú ako poplatní tomuto systému. To znamená, že chcú, aby to, čo sa nainvestovalo, vrátilo naspäť. Takže to má kopu medzier, ktoré nie sú vyriešené. Vstup peňazí do volebnej kampane odkiaľkoľvek nie je vyriešený. To sme v minulosti nevyriešili napriek tomu, že sme to začali riešiť. Práve do volieb v roku 1998 bol veľký vstup zahraničných peňazí. Vyvolalo to však veľkú zahraničnú kritiku, tak sme zostali na pol ceste. Vec sme skritizovali, ale nevysporiadali. Takže vzniká otázka, kto si vlastne tú vládu predplatí takýmto spôsobom?
* Dokáže sa Slovensko ešte zjednotiť na princípe, aby nám bolo lepšie, alebo fungujú už len negatívne princípy, že ideme proti niečomu ako teraz v prípade eurovalu?
V. Mečiar: Budem aktuálny. Robert Fico urobil tlačovú konferenciu. A mám taký dojem, že jeho jednoduchú pravdu nikto z prítomných nepochopil. Čo hovorí Robert Fico? Buď bude mať vláda dostatok hlasov, aby euroval schválila, alebo nech tí, čo sú proti eurovalu, idú z vlády preč. A Smer je pripravený do vlády vstúpiť s tými, ktorí za euroval budú. Toto povedal Fico na tlačovke.
* Myslíte nepriamo?
V. Mečiar: Ostatní sa hrali na slovíčkach, ale toto je zmysel jeho vystúpenia. Navrhol predsedom strán o tomto rokovať.
* Ak o to žiadal mimo predsedníčky vlády Ivety Radičovej?
V. Mečiar: Je to naprosto legitímna požiadavka. Aj ja som takto rokoval kedysi s Pavlom Hrušovským niekoľko sekúnd, keď som mu dal otázku: ste schopní nás prijať do vlády? Povedal nie, tak si to riešte. Čiže takáto je jednoznačná požiadavka Fica, aby vzniklo nové politické usporiadanie vlády. Nehodnotím taktickú stránku toho kroku. Hodnotím to, čo som počul a videl.
* Takže túto pragmatickú otázku?
V. Mečiar: Do istej miery je to logické, lebo vláda už nemá trvalú podporu 75 hlasov. Od každého konfliktného hlasovania k druhému sa musí o túto podporu uchádzať a zabezpečovať ju najrozličnejšími spôsobmi. Nepredpokladám, že je to od nej čisté.
* Ale to by mala Radičová odstúpiť, lebo tvrdila, že nebude predsedníčkou vlády menšinového kabinetu? Vznikajú Obyčajní ľudia, odchádzajú teda štyria a aj vy hovoríte, že nemá podporu 75. Tak by mala dostáť svojmu slovu a odísť?
V. Mečiar: Myslím si, že pani Radičová ustupuje od mnohých vecí. A ustupuje aj od tých vecí, keď začínala pôsobiť vo funkcii. Nemala obsah politiky, ona mala moralizovanie politiky. A aj od týchto kritérií ustupuje v mene moci. A chce nejako urobiť, aby sa z opozície stal priskoč Janko. Keď potrebujeme, tak prídi a podrž mi vládu. Keď ťa nepotrebujem, budem ťa biť ako opozičníka, darebáka, zlodeja, toho, čo tu narobil zle. To je nevyvážená pozícia. Preto samozrejme, že je legitímna požiadavka, že ak nie je toto usporiadanie schopné zásadných vecí, nech vznikne usporiadanie nové. Na to treba dosť veľa odvahy a politickej vôle. Ozaj o tom môžu rozhodnúť len predsedovia strán. Čakať, že opozícia bude robiť priskoč Janka pre vládu nemožno, že keď potrebujeme, prídi. Treba sa vrátiť ku skúsenosti rokov 2006 až 2010. Nikdy sa tak nestalo.
* Ktoré momenty myslíte konkrétne?
V. Mečiar: Vždy každé hlasovanie opozície napr. v otázkach eura a iných bolo tvrdo proti.
* Lisabonská zmluva...
V. Mečiar: Keď sme potrebovali aj presadiť Lisabonskú zmluvu a pod. Z ničoho vyrobila opozícia zásadný problém. Buď tá vládna koalícia je schopná obstáť, potom nech je, alebo už neplní svoju funkciu a potom je logické, aby odišla.
* Takže očakávate zmeny?
V. Mečiar: Na to treba aj politickú odvahu vykonať rekonštrukciu vlády nielen v zložení terajšej koalície, ale aj v zložení koalície pribratím Smeru do vlády. Hovorím otvorene to, čo druhí šepkajú. Je to príležitosť ukázať jednotu v proeurópskom myslení. To je téma, ktorá je v zahraničí v prospech Fica akceptovaná a neakceptovaná v neprospech tých, ktorí navrhujú iné riešenia. Takže je to už o niečom inom aj v súvislosti s eurovalom.
* Koľko podľa vás treba hlasov pri schvaľovaní eurovalu jedna a dva? Musí byť ústavná väčšina, alebo stačí kvalifikovaná 76 hlasov v parlamente, či jednoduchá väčšina hlasov prítomných poslancov, ktorú by možno Radičová mala, tak na čo vôbec rokovať?
V. Mečiar: Videl som už veľakrát deformovanie politických systémov. Ale tu treba povedať, že tieto zákony vstupujú do zvrchovanosti SR a to nemožno inak ako ústavným zákonom. To znamená 90 hlasov. Vidíme, že aj v EÚ sa prijímajú rozhodnutia o dvojvládi a podobne. To všetko sú veľmi citlivé veci, ktoré musí taký štát ako my vnímať, pretože kým sa z toho trošku preberieme, znova sa môže stať, že sa o nás bude rozhodovať niekde inde, kde nebudeme ani pritom.
Stanislav Háber
Powered by Quick.Cms