"Za toto som nebojoval" povedal nedávno novinárom Lech Walesa, pri príležitosti 31 výročia víťazného štrajku pracujúcich, v gdanskej lodenici. Rok 1980 bol rokom otvorených dverí ku slobode a demokracii, nepáči sa mi však, čo sme s týmto víťazstvom urobili, povedal pri kladení venca, na pamiatku tých, čo pre toto víťazstvo položili aj svoje životy. Vysoké hrdzavejúce žeriavy za jeho chrbtom, akoby vysvetľovali, prečo takto uvažuje. " Lodenica nám zomiera"- povedal rok pred tým, na tomto istom mieste. Aj vtedy sa tieto hrdzavé a už aj nefunkčné železné monštra týčili k nebu ako Poľská verzia americkej Sochy Slobody, povedal niekto iný. "Nemal som sa vybrať kapitalistickou cestou", vzdychol si tento bývalý elektrikár i prezident, aj pri inej príležitosti, keď odovzdával cenu Lecha Walesu.

Z jeho rúk ju tento krát prevzal bývalý dvojnásobný prezident Brazílie Luis Inácio da Silva. Cenu dostal za zníženie sociálnej nerovnosti v jeho krajine a posilnenie rozvojových štátov na medzinárodnej scéne. Aj "Lula", ako ho doma volali mal podobný osud ako Lech Walesa. V roku 1980 založil Robotnícku stranu a v roku 2002 sa stal prvý krát prezidentom. Do tejto funkcie po svojom prezidentovaní podporoval Dilmu Roussffovu, ktorá sa aj stala ako prvá žena prezidentkou v tejto juho americkej krajine.

Lech Walesa v posledných rokoch už viac krát prekvapil svet svojimi vyhláseniami. Nie je to tak dávno, čo pre poľsky portál Wirtualna Polska napísal, že nastal čas na komunizmus XXI storočia. Znepokojený udalosťami v severnej Afrike, nadobudol presvedčenie, že takto to ďalej nepôjde. Píše, že nikdy si nemyslel, že to bude on, kto bude volať po akejkoľvek podobe komunizmu, ak sa však nebude podľa neho plánovite vyrovnávať priepastný rozdiel medzi chudobou na jednej strane a bohatstvom na strane druhej, bohatí aj chudobní, celá civilizácia sa zrútia spolu do priepasti. Nie je predsa normálne, aby necelých 10% ľudí, vlastnilo 9O% bohatstva na zemi. Myšlienky a postoje tohto už 67 ročného dôchodcu začínajú byť znova zaujímavé.

Prekvapuje ako za čias, keď odložil svoj elektrikársky kufrík aj s náradím a dal sa na politiku. Tak, ako sa odvážne staval proti komunistickému režimu, kritický sa vyjadruje aj voči súčasnému marazmu vo svete. A nezráža opätky ani pred svetovými veličinami, ktorým každý nadbieha. Dovolil si dokonca odmietnuť stretnutie s americkým prezidentom Obamom, ktorý nedávno navštívil Poľsko. Nemal proste čas, mal nabitý program. Čo všetko by dali mnohí, aj naši politici za stretnutie s týmto svetovým lídrom, za jedinú fotografiu s ním, za spoločné raňajky alebo sponu do kravaty. Pravde podobne to urobil na protest proti marazmu vo svete a ignorovaniu sociálneho nebezpečenstva. Čas si však našiel v týchto dňoch, na stretnutie s bývalým už 88 ročným prezidentom Vojtechom Jaruzelským, ktorý leží v nemocnici a zápasí o život s rakovinou. Bol to on, čo v Poľsku vyhlásil výnimočný stav, je to on, čo tvrdí, že tak urobil iba pre to, aby neprišla " bratská" výpomoc zo Sovietskeho zväzu a neostala v jeho krajine na "večné časy". Pravdou však je, že sovieti s takouto pomocou počítali...stačil iba telefonát od Jaruzelského a dali by sa do pohybu. Lech Walesa stál vtedy so svojou "Solidaritou" na inej strane barikády. Teraz prišiel do nemoce, podali si ruky, porozprávali sa a svojmu nepriateľovi zaželal uzdravenie. Bolo to gesto veľkého muža a pripomína mi to tak trocha Jána Čarnogurského, z čias, keď išiel verejne aj s vencom na pohreb Gustáva Husáka. V tých časoch to bolo tiež odvážne gesto, mohlo ho to stáť politickú kariéru, ale on asi vedel najlepšie prečo tak urobil.

Blíži sa ďalšie výročie novembrovej revolúcie v roku 1989 a budeme hodnotiť i to, ako sme u nás gazdovali s víťazstvom, ktoré sme dosiahli a demokraciou ktorú sme si zaviedli. Budeme si možno aj všímať, aké premeny to urobilo s nami a s našimi politikmi. Predpokladám, že je čoraz viac takých, čo by tiež mohli právom povedať ako Lech Walesa - takto sme si to nepredstavovali, za toto sme nebojovali. Priveľa vlád a všelijakých koalícií tu už bolo, aby sme v tento deň niekoho alebo niečo mohli radostne a úprimne velebiť.