Vianočné sviatky, to sú dni, na ktoré sa takmer všetci tešíme. Je to vždy oná rozprávka odetá do zimnej poézie, lepších medziľudských vzťahov a mnohých očakávaní. V dnešných nesmierne komplikovaných časoch je to aj nostalgia o snehom zasypanej drevenici, o stretnutiach rodín zo širokého okolia, o vzájomnej úcte a dôvere i o úprimnosti vo vzťahoch. Ale aj o koledníkoch, ktorých je stále menej. Vytrácajú sa spod okien domov, do ktorých sa po rokoch vládnutia pravicových strán vkradla chudoba.

Vianočný čas. Mala by to byť oná chvíľka pokoja, pokory, istoty a vzájomnej harmónie. Pre tých bezohľadných a bohatých, ktorí svoje majetky nie vždy získali v súlade s dobrými mravmi, aj čas pokory. Žiaľ, nie všade to tak bude. Už sme si zvykli, že namiesto vzájomnej úcty a dobroprajnosti sa do centra pozornosti dostala závisť, nenávisť a falošnosť. V našej spoločnosti dominuje boj o moc, peniaze, ale aj o holé prežitie. Mnohé rodiny poznačili rôzne konflikty vyplývajúce z dedičných a reštitučných nárokov a pretrvávajú vyše dvadsať rokov... Zmierili sme sa s tým, že ani v dňoch sviatočných nezavládne všade v každej ľudskej bytosti obdobie prívetivého a úprimného úsmevu a čistej lásky. Žalostné je, že už aj láska sa stáva účelovou Môžbyť, že aj náhodné stretnutia bývalých spolužiakov a priateľov, ktorých rozdelila politika, alebo likvidácia spoločných firiem, neprinesú očakávanú pohodu a nenastane medzi nimi okamih harmónie citov, vzájomného odpustenia, ale iba spúšť v počmáranej ľudskej duši.
V čase vianočnom by sme sa mali usilovať o istotu pokoja a urobiť šťastnými tých druhých aspoň úprimným, hodnotným slovom. Slovom, ktoré oživuje nádej a pomáha tvoriť, budovať a nie rúcať a znevažovať. V našej krajine sa už napriek mnohým osobným a spoločným predsavzatiam pevne zakorenila politická zloba a nenávisť. Z nej pramení klientelizmus, korupcia, podvody, vraždy a klamstvo. Žiaľ, to všetko má v médiách pôsobiacich na Slovensku dominantný priestor. Predovšetkým preto iba len ťažko môžeme očakávať, že v dňoch sviatočných nastane medzi politikmi skutočná nepredstieraná atmosféra nadšenia, porozumenia a podpora potrebných a spravodlivých počinov. Vianoce budú mať v našej krajine veľmi rozdielnu podobu. Väčšina občanov, ktorá nič nemá a nič nezmôže, si tentoraz zasadne k chudobnejšiemu sviatočnému stolu s pocitom veľkej neistoty pred budúcnosťou. Bojí sa straty zamestnania, žije v obave, či za svoju prácu dostane aspoň minimálnu mzdu, či zahraničný investor po vyčerpaní štátnych výhod nezatvorí fabriku a navyše, či v prípade choroby dostane potrebnú zdravotnú starostlivosť. Mnohí si viac než inokedy uvedomujú, že v krajine zavládol chaos a bieda sa znásobuje vo všetkých jej rovinách. Podstatne menej je tých, čo majú a môžu všetko. S veľkou dávkou sebavedomia, arogancie a bezohľadnosti môžu konštatovať, že na ich stoloch bude hojnosť všetkého presne tak, ako po celý rok a preto ani sviatočné dni nebudú pre nich z hľadiska materiálneho nič výnimočným. Určite k nim nepatria učitelia, zdravotné sestry, vedeckí pracovníci, ľudia pracujúci pri moderných strojoch v malých fabrikách, ani dnešní poľnohospodári a mnohí z radov mladej generácie. Absolventi vysokých škôl si našli podradné zamestnanie za hranicami domoviny a nemôžu prísť potešiť svojich starostlivých rodičov, lebo zamestnávatelia ich potrebujú práve v dňoch sviatočných. Napriek tomu nech sú naše Vianoce aspoň na chvíľu pokojnejšie, nech sa napriek starostiam a ťažkostiam dokorán otvoria aj tie zatvrdelé ľudské srdcia. Sviatočné dni aj v tomto roku prinesú pocit výnimočný, chvíle radosti, šťastia, ale aj žiaľu, bolesti a clivoty. Od každého z nás záleží, aké budú tie, na ktoré sa tešíme, ale aj tie takto o rok.