Je to ako v tom bradatom vtipe, že všetko je inak. Kým na Slovensku zúri vojna o to, kto a kedy ratifikuje navýšenie eurovalu, v Nemecku už dnes minister financií oznámil, že pomoc Grécku sa zastavila. Atény si za to môžu sami, lebo neplnia podmienky, ku ktorým sa zaviazali. A tak spor o to, kto je dobrý a kto horší Slovák, ak chce plniť medzinárodné dohody, sa takto môže postupne obrátiť.
Čo však zostane, je jednoznačné – pachuť na jazyku. Tá pachuť bude európskym lídrom pripomínať, že Slováci v rozhodujúcej chvíli začali spochybňovať ich konanie. Čo teraz povie Richard Sulík, keď je jasné, že podporovatelia eura majú vlastné mechanizmy ako zabrániť bezbrehému gréckemu šafáreniu? Ako to, že o nich predseda NR SR nevedel a svojimi velikášskymi vyhláseniami z nás spravil nedôveryhodného partnera na ceste spoločnej meny, za čo ho verejne chválil aj predseda SNS Ján Slota?
Nakoniec, na podporu európskych zámerov doplatil aj Vladimír Mečiar, keď hovoril o potrebe podpory spoločnej meny už pred voľbami v roku 2010. Ani vtedy nepochyboval, že tento projekt je dôležitý rovnako ako v prípade, keď podporil vstup SR do EÚ za krutovlády Mikuláša Dzurindu, za čo sa mu neskôr šéf SDKÚ verejne poďakoval. Bolo jasné, že hoci Vladimírovi Mečiarovi vyhodili dvere od domu za Dzurindu do vzduchu, predseda ĽS-HZDS nepovýšil vlastnú bolesť nad potreby štátu a podporil krutovládu v záujme spoločnej veci Slovenska.
A bez podpory ĽS-HZDS by referendum o vstupe Slovenska do únie neprešlo, čo vedel pred ôsmimi rokmi každý. Na niečo také však šéf SaS ešte nedorástol. Jemu je jednoduchšie bojkotovať snaženie európskych lídrov, aby pred voličmi na Slovensku vyzeral pekný. Nuž politike sa zjavne nedá naučiť. Tú musí človek cítiť hlasom srdca, v ktorom sa rozhoduje pre vyššie ciele, akými sú najmä potreby celku a nie trápne hľadanie stotiniek percent podpory.