Do každých parlamentných volieb prichádzajú okrem tradičných strán aj nové subjekty. Málo z nich sprevádza veľká mediálna pozornosť, ktorá nesmeruje ako tak k osobnostiam či programu ako k megalomanskej kampani. Ich cieľom ani nemusí byť vstup do parlamentu, ale skôr snaha odlákať hlasy iným subjektom. Preto svojou filozofiou v podstate nabúravajú čistotu politickej konkurencie, mätú voličov a ponúkajú falošné nádeje. Jednou z posledných, ktorým sa vďaka mediálnemu masírovaniu podarilo vkročiť do Národnej rady Slovenskej republiky a následne obsadiť aj posty vo vláde bola Aliancia nového občana. V najvyššej politike vydržala štyri roky. Skončila po škandáloch, ktoré sprevádzali destabilizáciu parlamentnej kultúry. Jej činnosť bola veľakrát konfrontovaná s podozreniami, škandálmi, súdnymi spormi. Napriek tomu táto strana bola pre vládu Mikuláša Dzurindu partnerom, s ktorými štyri roky privatizoval. Ich vplyv na demokratizáciu spoločnosti, umocňovanie politickej kultúry alebo budovanie dôvery voči politickým inštitúciám bol minimálny. Hoci táto strana je súčasťou histórie, jej rukopis doposiaľ vidíme. S receptami na všetko, ignorovaním protokolu, absenciou pokory a urážkami každého názorového oponenta vstúpila v roku 2010 do parlamentu aj do vlády strana Sloboda a Solidarita. Namiesto „úspešného“ podnikateľa Ruska vidíme počínanie „úspešného“ podnikateľa Sulíka. Z biznisu pochádzal minister hospodárstva Malchárek a z biznisu presedal na rezort hospodárstva Miškov. Novinára Lintnera vystriedal novinár Krajcer. Predseda Rusko rezignoval po kauze zmenky. Sulík sa bráni hyperaktívnym kontaktnom s podnikateľom, ktorý bol kedysi partnerom lídra niekdajšej ANO. V oboch stranách bolo pracovnou metódou odpočúvanie, či nahrávanie rozhovorov. Kým liberálna ANO spôsobila predčasné voľby v druhom polčase vládnutia pod taktovou SDKÚ-DS. SaS nezvládli ani prvý polčas vlády. Tiež pod taktovkou SDKÚ-DS. Veľmi podobný rukopis jasne dokazuje, že strany na jedno použitie sú aj stranami na jedno využitie. Samozrejme, že svoje zohráva aj kvalita koaličných partnerov. Podobná história ich jednoducho predurčuje k rovnakému politickému koncu. Preto by sme mali predvolebnú kampaň liberálov považovať iba za pokračovanie neúspešného príbehu niekoľko politických dobrodruhov.