Rok od parlamentných volieb preukázal, že v slovenskej vládnej a parlamentnej politike chýbajú riešenia a programové východiská na zložité krízové časy, ktorých nositeľom bol program Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Vládna koalícia naopak po roku činnosti preukázala, že ich predvolebné sľuby boli iba vypočítavým ťahom na občanov a nemajú dnes reálne riešenia. Občania nie sú svedkami lepšej správy spoločnosti, ale naopak, dopadajú na nich často chaotické a nekoncepčné riešenia, ktoré vychádzajú z odbornej neznalosti a neschopnosti vládnych strán ponúknuť skutočné východiská.
V slovenskej spoločnosti rastie pocit nespokojnosti vyplývajúci zo zhoršovania podmienok pre život občanov vo všetkých sférach. Do trvalej krízy sa dostávajú celé rezorty školstva, zdravotníctva, obrany, vnútornej správy štátu, bezpečnosti, hospodárstva, poľnohospodárstva, sociálnych istôt rodín s deťmi, ale aj dôchodcov. Sľuby, že sa končí rok uťahovania opaskov, má asi takú platnosť, ako sľuby spred roka, keď predstavitelia dnešnej koalície sľubovali trebárs takú dôležitú vec, akou bola neprivatizácia štátneho majetku. A dnes je všetko inak. Preto ĽS-HZDS kriticky hodnotí rok činnosti vládneho kabinetu a to aj v pôsobnosti v zahraničnej politike, kde sme opustili cestu suverénnej zvrchovanej politiky a vrátili sme sa k nič neriešaciemu "pštrosiemu" postoju, keď nevidíme očividné prešľapy voči našej suverenite najmä zo strany južného suseda. Rok vlády Ivety Radičovej je teda rokom sklamania, rokom snahy o politizáciu najmä justičného systému, nekoncepčných hospodárskych rozhodnutí a prehlbovania krízy v celej slovenskej spoločnosti. Je to rok zmarených nádejí.