Sulíkovi zjavne neprekáža, ak je v štátnej funkcii podozrivá osoba z korupcie, ak o tom nevedia média. Ak však média zistia, že taká osoba je vo verejnej funkcii, vtedy sa tvári principiálne. Aspoň tak to vyplýva z jeho vyjadrení, že o spise Gorila vedel už pri vzniku vlády v roku 2010. Vtedy mu však stačilo tvrdenie Mikloša, že spornú nomináciu si berie na vlastnú zodpovednosť. Dnes už takéto vyjadrenie šéfovi SaS nestačí. Dôvod je jasný. Voľby sú za dverami a treba ukázať pred voličmi ramená. Navyše v situácii, ak strane klesajú preferencie. Lenže ani Mikloš nie je zjavne bez viny, keď tiež poukazuje na fakt, že spis Gorila neprekážal SaS rovnako v roku 2010, ako v roku 2012. Pred dvomi rokmi sa v ňom totiž písalo to isté, čo teraz. A ak vtedy vedel prevziať zodpovednosť za spornú nomináciu, prečo sa k nej nehlási aj dnes? Prečo nepovie, že ak spornú osobu podozrivú s prepojením na svet finančníkov a politikov presadil napriek tomu do funkcie, a prevzal za to zodpovednosť, nuž by mal dnes po prevalení kauzy na verejnosti niesť za ňu aj zodpovednosť. Mal by sa k problému postaviť čelom a vzdať sa vládnej funkcie. Ba po takomto zlyhaní a prevzatí zodpovednosti by bolo na mieste, keby sa rozhodol viac nekandidovať vo voľbách.

To sú však len plané hry. Ani Sulík sa nevzdal Galka, keď vyšlo najavo, že za jeho ministrovania sa odpočúvali novinári. Čiže máme v prenose hru na silnejšieho psa v politike, ktorý si môže viac dovoliť. A za Sulíkovým fňukaním, že SDKÚ si dovoľuje viac než SaS, počuť skôr závistlivý ako spravodlivý podtón. Inými slovami, Mikloš a Sulík sú akoby z jedného vajca. Podobajú sa na nerozoznanie. A podobní k nim sú aj ďalší, čo sú v spise Gorila spomínaní. Rovnako sa vyhovárajú, rovnako odvádzajú pozornosť na iné témy, prípadne si vymýšľajú nezmyselné prirovnania. Ak Sulík tvrdí, že Gorila je najväčší škandál od Mečiara, nuž potom asi zabudol, že za Dzurindu sme tu mali aj nevyšetrenú vraždu politika. A to trojnásobného ministra Jána Duckého. Navyše, politika v tom čase opozičného. To je škandál, aký ťažko niečo prekoná. Pripomenuli sme si smutné 13. výročie Duckého smrti. Prípadne sme na Slovensku zažili šok, keď lídrovi vtedajšej opozície Vladimírovi Mečiarovi vyhodili policajti otvorené dvere od domu do vzduchu. Vtedy znova šlo o život a to v opozičných radoch.

Kam sa na tieto megaškadnály, v ktorých boli v ohrození opoziční politici, ba jeden z nich bol aj úkladne zavraždený, čo sa doteraz nevyšetrilo s kladným výsledkom, aby vrah, či vrahovia za tento ohavný skutok pykali vo väzení, hrabe jedna čudná Gorila? Čudná preto, lebo sa v nej zlievajú v jednej špine koaličné spolu s opozičnými menami. Kto chce teda v tejto vojne víťaziť? Strana namočená až po krk v odpočúvacích škandáloch?
Stanislav Háber