Naše školstvo, či už základné, alebo akademické, zápasí s mnohými problémami. Niektoré sa zdajú na prvý pohľad doslova malicherné – napríklad výučba slovenčiny v školách s vyučovacím jazykom madarským: učiť slovanský jazyk tak, ako sa učí na školách s vyučovacím jazykom slovenským, alebo ako cudzí jazyk. Potom, žiaľ, nezostáva čas a energia na riešenie oveľa závažnejšieho problému, ktorým je kvalita vysokoškolskej výučby. Už roky sa o nej otvorene hovorí, ale to je všetko. Napriek tomu, že na svetlo sveta sa v tejto súvislosti dostávajú niektoré zaujímavé kauzy, ale tie predstavujú iba špičku pomyselného ľadovca. Za všetky stačí spomenúť Univerzitu A.Dubčeka v Trenčíne, dokázané plagiátorstvo niektorých vysokých dôstojníkov Policajného zboru SR , či podozrivé písania a obhajoby diplomových prác na SPU v Nitre. Tak by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho.
Okrem toho tajomstvom nie je ani to, že slovenské vysoké školy z medzinárodného hľadiska nemajú vysokú úroveň, skôr naopak. Česť výnimkám. Aj tie najlepšie však môžu iba snívať o tom, že sa raz dostanú do TOP 500, teda medzi päťsto najuznávanejších svetových univerzít z pohľadu kvality vzdelávania. Povedzme si však otvorene, i keby sa tento zoznam rozšíril až na 1000 vysokých škôl, i tak by sa medzi ne s najväčšou pravdepodobnosťou nedostala ani jedna z našej republiky. Napriek tomu, čo je skutočne takmer neuveriteľné, mnohé naše vysoké školy priťahujú „študentov“ zo zahraničia. Niekoľko občanov SRN nájdeme u nás študovať manažment /!/, bývalá najvyššia štátna zástupkyňa ČR /niečo ako u nás generálna prokurátorka/ z Prahy dala prednosť dala prednosť pri získavaní titulu PhD. bratislavskej Univerzite Komenského pred pražskou Karlovou univerzitou, najuznávanejšou vysokou školou z bývalého tzv. východného bloku vo svete! Skutočne neuveriteľné.
Vo svete poznáme sexturistiku, nákupnú turistiku /shopturistiku/, i tu skutočnú, prirodzenú, kedy ľudia cestujú do zahraničia za morom, slnkom, či historickými pamiatkami. Slovensko má až 38 z celkového počtu 39 druhov najvyhľadavánejších atraktivít podľa medzinárodnej klasifikácie Svetovej organizácie cestovného ruchu. Zdá sa však , že cudzinci k nám nebudú prichádzať iba kvôli tomu, aby obdivovali Vysoké Tatry, Bratislavu, Kremnicu, Košice, Banskú Štiavnicu, atd., ale najmä kvôli výhodnému vysokoškolskému štúdiu. Teda, bude sa u nás pestovať akási studyturistika?
Prečo je taký záujem cudzincov o naše vysoké školy? Nuž, niektoré si skutočne zasluhujú uznanie /napr. Univerzita veterinárneho lekárstva a farmakologie, Košice/, ale tých je skutočne málo. V prevažnej väčšine prípadov si môžeme iba domýšľať, i ked indícií je naozaj dosť: ľahšie štúdium, finančné dary, finančné dary skúšajúcim, rôzne tzv. sponzoringy zo strany poslucháčov za systém úľav počas celého štúdia, atď. V každom prípade u nás, teda na našom rodnom Slovensku, v súčasnosti existuje akási veľkoprodukcia akademicky vzdelaných občanov. Bez väčších nárokov na ich vedomosti. Ich pedagogovia sa často venujú viac svojmu podnikaniu, ako výchove a vzdelávaniu odborníkov. Zo strany maturantov stále klesá záujem o štúdium na technických fakultách, na ktorých sa predsa len vyžaduje od študentov o čosi viac.
Nič nenasvedčuje tomu, že v blízkej budúcnosti sa niečo zmení k lepšiemu. Minister školstva vo vláde R.Fica J.Mikolaj síce presadzoval filozofiu menšieho počtu univerzít a vysokých škôl podľa overenej ľudovej múdrosti, že „menej je často viac“, ale akademická lobby vždy sa voči takýmto „kacírskym“ myšlienkam ohradila. V podstate jej predsa vyhovuje takýto stav, aký v súčasnosti je. Teda nedostatok finančných prostriedkov, ktorými disponuje naše vysoké školstvo, a tým aj možnosť zvaľovať naň všetky nedostatky v systéme vysokoškolskej prípravy odborníkov. Tým solventným cudzincom, ktorí prichádzajú k nám s cieľom výrazne ľahšie získať diplom, ako vo svojich krajinách, úroveň našich vysokých škôl neprekáža. Skôr naopak, plne im vyhovuje.