Vznikla ešte počas existencie Česko-Slovenska a v nedávnych dňoch oslavovala svoje dvadsiate narodeniny. Máloktorá politická strana na území bývalej ČSFR, teda po roku 1989 sa môže niečim takým pochváliť. ODS, teda Občianska demokratická strana, mala v susednej Českej republike čo oslavovať. Trikrát vyhrala voľby, vyše 10 rokov sa podieľala v koalícii na exekutívnej moci a jej zakladateľ Václav Klaus bol dvakrát zvolený za prezidenta republiky. Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, ktorý stojí na čele najsilnejšej pravicovej strany na Slovensku, môže o takomto niečom iba snívať. Jeho strana síce už tretíkrát stojí na čele vládnej koalície, ale ani raz sa jej nepodarilo vyhrať voľby!
Už dávno preč sú však časy, kedy si časť obyvateľov SR myslela, že u našich západných susedov je vyššia politická kultúra a zároveň vyšší a kvalitnejší stupeň demokracie. Na počet rôznych politických i finančných afér Česko nad nami presvedčivo vedie a terajšia slovenská vládna koalícia sa musí poriadne snažiť, aby český náskok zlikvidovala. Samozrejme, na mnohých z týchto „prešľapov“ sa výrazne podieľala ODS.
V Prahe sa teda oslavovalo i ked podľa mnohých politologov to bola smutná oslava. Tak napríklad prezident ČR a zakladateľ ODS V.Klaus si pred potvrdením svojej účasti na týchto oslavách dal jednoznačnú podmienku: nesmie sa stať, aby sa tam stretol so svojim straníckym nástupcom Mirekom Topolánkom. Stalo sa... Topolánek predniesol svoj emotívny prejav a rýchlo odišiel domov. Až potom prišiel Klaus. Topolánek si neodpustil, že v sále vidí aj dosť korupčníkov a niekoľkokrát si poriadne rýpol aj do zakladateľa ODS a terajšieho prezidenta ČR. Na jeho adresu, napríklad povedal: „Nechcem sa nikam vracať. Nepotrebujem to. Zostalo mi dosť oblekov, hodiniek i pier...“ Nuž, odcudzenie prezidentského pera počas Klausovej návštevy Čile, či už vedomého, alebo nie, dokázal využiť k rozosmiatiu asi 600 účastníkov osláv. Klausov prejav bol síce výrazne pokojnejší, ale za príčinu aktuálnej vládnej krízy v ČR označil mocenský boj v radoch ODS a nepriamo vyzval k hľadaniu vinníkov vo vnútri strany.
Česká ODS má pred našou SDKÚ predsa len niekoľko predností. Nie len spomenuté vyhrané parlamentné voľby ale najmä to, že má už tretieho predsedu. V SDKÚ, kto len spomenul nutnosť zmeny na čele strany, zaplatil za túto svoju „nerozvážnosť“ vylúčením z Dzurindovho klubu. Pretože inakšie súčasnú SDKÚ ani nemožno nazvať. V tejto súvislosti aj mnohí slovenskí politologovia, ktorí majú daleko k sympatiám s takými stranami ako SMER-SD, SNS, HZDS-ĽS sa netaja svojími názormi, že najväčšou chybou SDKÚ bolo a je Dzurindovo zotrvávanie na jej čele. Ved bola taká ideálna šanca zosadiť ho z predsedníckej stoličky už v čase, kedy zo strachu vyhlásil, že nebude vo voľbách straníckym lídrom a ani nebude kandidovať za poslanca NR SR. Nuž nebolo to tak dávno...