Vo vydavateľstve Veda práve vyšla knižka s čudesným názvom 111 222 333 + 33. Autorom textu je Jozef Sitko, kresieb a grafiky Dušan Junek. Za ostatné tri roky ide už o ich tretie spoločné dielo, pôsobiace elegantne i dôvtipne, pričom sa mu nedá uprieť ani nadčasový rozmer. Recenzent Ján Čomaj o ňom v Knižnej revue o. i. napísal: „Je to zbierka múdrostí, lebo Sitkove aforizmy sú tvarom a výpoveďou azda najbližšie spôsobu, akým sa vyjadrujú múdrosti – od pradávnych čias a prastarých národov po slovenské príslovia. Kresby Dušana Juneka, mimochodom mysliace a nútiace myslieť, dodávajú Sitkovým aforizmom ďalší rozmer.“ Oboch autorov tejto pozoruhodnej a zaujímavej knižky spovedá Drahotín Tarasovič.

Odpovedá Jozef Sitko:
Čo vlastne vyjadruje ten číselný rébus vo vašom titule?
- Vôbec nejde o žiadny rébus, ale o logické vyjadrenie vzťahov a počtov: 111 Sexifórov, 222 Afohryzmov = 333 Aforizmov a 33 kresieb. A všetko prehľadne a postupne očíslovaných.

Poviete mi, ako sa stáva z bývalého známeho novinára a publicistu spisovateľ?
- Ak autor v rokoch ešte nezabudol písať, stačí mu len pozmeniť formu a obsah písania na iný žáner, teda v mojom prípade na vydané knižky aforizmov a memoárov. Teraz skúšam písať román, a to je zase celkom iná káva. Aká? To sa len ukáže. Výhodou novinára je skutočnosť, že v literatúre obyčajne vyfabuluje menej nezmyslov, odtrhnutých od života, ako klasický spisovateľ. Kedysi dávno, keď veľký prozaik a vyprávač Vinco Šikula ešte žil, vravel mi, že on chcel byť novinárom, ale tie kratučké texty mu prekážali. Ja na to, že mojím tajným snom vždy bolo – stať sa spisovateľom. Mne sa tento dávny sníček v niečom splnil. Žiaľ, až vtedy, keď je mnoho autorov, málo skutočných literátov, ale ešte menej čitateľov. A čo horšie – stalo sa to v starobe.

Neviem, čo je na starobe také zlé? Máte voľný čas, penziu a ničím nezaťažený mozog pre tvorbu. Vari nie?
- Škoda, že nie aj dobre fungujúci mozog. Radšej vám odpoviem mojím aforizmom: „Na mladosti sú krásne aj omyly, v starobe ani zdravý rozum.“

Z vašich aforizmov máte aj niektoré viac obľúbené?
- Určite. Páčia sa mi tie veľmi stručné, výstižné, úsmevné a pravdivé. Napríklad: „V sexe buď horíš alebo pohoríš!“ či „Pri milovaní už výhovorkami neuspeješ ...“ Samozrejme, forsírujem tiež dlhšie aforizmy, ktoré vtipne kritizujú nežiaduce spoločenské javy: „Keď už zlodej, tak náš. Poznáme ho a on pozná nás.“ „Sloboda je vždy podozrivá. Kazí mravy ľudu.“ „Kto prebúdza národ zo spánku, zaslúži si trest.“ Obľubujem však aj tie moje aforizmy, ktoré hryzú do neduhov morálky, a preto som ich otitulkoval Afohryzmy. Napríklad: „Za všetko sa platí. Len závisť je zadarmo.“ „Spravodlivosť kráča vždy nad priepasťou.“ „Najviac sa obávaj vlastných nerestí.“ „Aj veľké ústa sa dajú umlčať. Väčším sústom.“

Na záver, skúste vysloviť neosobné občianske želanie ...
- Prial by som si, aby každá moc hodnotila všetky podvody a krádeže rovnakým metrom. Aby nerobila rozdiel, či kradneme My, alebo kradnú Oni!

Odpovedá Dušan Junek:
Kniha aforizmov J. Sitka 111 222 333 završuje autorovu činnosť v oblasti najkratšieho literárneho žánru. Aký je pohľad ilustrátora a tvorcu grafickej podoby tejto obsahovo i vizuálne zaujímavej knihy?
- Tých pohľadov je viac. V umení vôbec, ale hlavne v literatúre uprednostňujem a mám rád krátke útvary, kde hutnosť myšlienky je koncentrovaná do malého, o to výstižnejšieho tvaru. Ak sa autorovi podarí vniesť do takejto výpovede nadhľad, úsmevnú nadsádzku či dajbože aj vtip, potom udrel na moju strunu. Nemáme veľa autorov, ktorí vládnu touto schopnosťou. Dôvtip nie je častým javom, a keď sa v tvorbe objaví, je skvelým korením života. Jozefa Sitka poznám dlhé desaťročia ako publicistu a vedel som aj o jeho literárnych ambíciách. Bol som prekvapený jeho snahou vyjadriť svoje myšlienky, názory tou najsubtílnejšou literárnou formou – Jozef je totiž v súkromnom živote nesmierne dynamický, povedal by som epický človek. Ten kontrast ma prekvapil. Keď mi dal čítať svoje prvé rukopisy aforizmov, uvedomil som si, ako dokázal závažné témy dostať na minimálnu plochu, a pritom o nich povedať naozaj to podstatné. Dokonca v aforizmoch preukázal ten potrebný nadhľad i nadsádzku, ktoré dávajú aj vážnej téme azda najočakávanejší ľudský rozmer: úsmev a radosť. Autorova ponuka ilustrovať jeho knihu a dať jej grafickú tvár ma preto potešila. Našiel som v nej možnosť vizuálnym spôsobom vyjadriť svoj názor k nastoleným témam a do istej miery sa podieľať na autorstve spoločného diela. Do akej miery sa nám to podarilo, posúdi len čitateľ.

Nebýva zvykom, aby takýto literárny žáner vydalo vydavateľstvo, ktorého edičná činnosť je zamerané na odbornú, vedeckú literatúru. Prečo podľa Vás Veda, vydavateľstvo SAV, siahlo k vydaniu takéhoto titulu?
- Ani v najmenšom nemožno upodozrievať pracovníkov tak váženého a seriózneho vydavateľstva z neodbornosti či omylu. Naopak. Myslím si, že presne posúdili fakt, že Sitko vo svojom diele tiež skúma, analyzuje a sumarizuje tú najzáhadnejšiu oblasť, akou sa veda zaoberá – ľudskú dušu. Jej reakcie, poryvy a vplyvy na rozhodovanie človeka si vybral autor za miesto svojho zaujímavého výskumu, v ktorom nás, ľudí, skúma a pozoruje vo fraku aj v negližé. A výsledok je, že často sme rovnako smiešni v jednom i druhom … Odhalenia sú vážne, alarmujúce, úsmevné i vtipné. V tej mnohorakej múdrosti aj úsmevnosti zároveň je zašifrovaná kvalita Sitkovho diela. Nedivím sa preto vydavateľstvu Veda za jeho aktuálny edičný počin.