Organizovaný zločin, vraždy, samovraždy, lúpeže, kriminalita rôzneho druhu, drogy, násilie, vydieranie a finančné podvody sú na Slovensku po dvoch desaťročiach budovania právneho štátu takmer samozrejmosťou a dokonca pevnou súčasťou mediálneho pôsobenia všetkých prostriedkov masovej komunikácie. Žalostné je, že za prvoradé a najdôležitejšie správy a informácie dňa považujú aj verejnoprávne médiá predovšetkým rôzne škandály, kauzy a všetko to, čo súvisí s kriminalitou. To ostatné, čo i len trocha pozitívne a perspektívnejšie je už dávnejšie na vedľajšej koľaji. Ľudská zloba, závisť a nenávisť majú pomerne pevné miesto v spoločnosti. Tak je to v krajine o ktorej sa hovorí, že je kresťanská, katolícka. Z tohto uhla pohľadu princípy morálky, etiky, slušnosti, ľudskosti a vzájomnej žičlivosti majú byť v živote a práci všetkých politikov a kresťanov pôsobiacich na rôznych úrovniach v riadení štátu a spoločnosti na prvom mieste. Navyše, keď v krajine pod Tatrami už dvadsať rokov vládnu kresťanské strany KDH a SDKÚ. Veď v podstate určovali a určujú celkový vývoj v krajine, jej smerovanie vo výchove, vzdelávaní a morálke. Predovšetkým ich zásluhou v celom procese výchovy mladej generácie dominuje náboženstvo a cirkev. Predovšetkým tá katolícka má k dispozícii mnoho majetku, významné historické objekty, kostoly a veľký počet vzdelaných teológov. Do centra pozornosti sa celkom zákonite dostáva otázka účinnosti celkového pôsobenia a ovplyvňovania života ľudí v duchu kresťanskej morálky. Na mnohých príkladoch by sme mohli ilustrovať, že deklarované základné kresťanské princípy mnohí významní politici, podnikatelia, verejní činitelia a predovšetkým rýchlo kvasené celebrity hrubým spôsobom porušujú. V honbe za mocou a majetkami sa neštítia takmer ničoho. Aj preto sa teraz pod vedením pravice presadzujú na Slovenku iné hodnoty ako tie o ktorých sa po zmene politického a ekonomického systému v rokoch 1989 – 1990 často hovorilo. Slová slušnosť, spravodlivosť, žičlivosť, úcta človeka k človeku aj k politickým protivníkom sa zo života spoločnosti takmer vytratili.
Mierou vrchovatou k tomu prispieva aj to, že terajšia mládež takmer nemá svoje pozitívne vzory, že ju často vychováva ulica a najmä médiá s prihlúplou reklamou, brutálnymi filmami, bezduchými insitnými reláciami a vyrábaním aj takých celebrít, ktoré nič nevedia a nikto ich nenaučil ani len hodnotovo myslieť. Preto im chýba správny spôsob života a práce. Je celkom zákonité, že najviac rôznych spoločenských „hriechov“, obchodovania s drogami aj rôznej trestnej činnosti pripadá na vrub ľudí mladších ako 35 rokov. Teda generácie, ktorá do veku dospelosti vstúpila po roku 1989 a tak nemôže byť zaťažená ideológiou z rokov minulých ako to až príliš často nezmyselne tvrdia politici a političky z košiarov KDH a SDKÚ. Nechcú si uvedomiť, že aj niektorí terajší pravicoví poslanci vyrástli v priam komunistických rodinách a vyštudovali v bývalom režime. Fakty a analýzy potvrdzujú, že hlavné príčiny terajšej žalostnej situácie v štáte treba vidieť v prítomnosti. V nízkej účinnosti a stále sa meniacich výchovných a vzdelávacích metódach, ktoré sú na mizernej pedagogickej a vedeckej úrovni. Veľkou biedou je, že medzi ľuďmi zavládol strach o zamestnanie ale aj lakomstvo a úžera. Mnoho je tých, čo chcú za každú cenu zbohatnúť. Samozrejme na úkor iných. V tomto smere sú veľmi zlým príkladom aj niektorí politici. Svojim konaním a rozhodovaním už dávnejšie rozdelili občanov na svorky nenásytných zbohatlíkov, ktorí majú a môžu všetko a na drvivú väčšinu ľudí čo nič nemá a nič nezmôže. Obrat k lepšiemu môže nastať len vtedy, keď sa výrazne zlepšia medziľudské vzťahy pracovné a životné podmienky, keď sa zníži počet biednych, chudobných a štát zabezpečí rovnosť šancí pre všetkých. Keď sa z politiky a rozhodovania o smerovaní štátu a jeho perspektívach vytratia nedovzdelaní, chamtiví a bezohľadní ľudia, ktorých charakterizuje iba egoizmus, arogancia a nenávisť ku všetkým, ktorí majú iný názor ako terajšie politické veličenstvá.