Slovenský národ si vo svojej pamäti uchoval oveľa krajšie a priaznivejšie spomienky na svojich zbojníkov, ako na panstvo a vrchnosť, ktoré ho po stáročia iba utláčali, ponižovali a oberali o všetku radosť zo života. Dokonca nespomína v dobrom ani na svojich rytierov-hrdinov, z ktorých by sa mohli , tak ako v iných krajinách, stať legendy. Aj oni sa vyznačovali odvahou, mužnosťou i statočnosťou s akou sa postavili proti svojim monarchom, ak začala nenásytnosť a bezohľadnosť niektorých z nich, ohrozovať vlastné majetky a privilégia hradných pánov na našom území. Zašlo to však až tak ďaleko, že z rytierov -hrdinov, sa často stávali lúpežní rytieri a ľudia sa pred nimi triasli od strachu o svoje životy. Ak sa títo lúpežnici vydali na zboj zo svojich hradov, medzi ktoré patrili Muráň, Sitno, Gymeš, Hrušov, Levice... ničili, pálili, rabovali, zabíjali tak, ako to robili aj iné armády, čí už boli v službách cisára, povstalcov, Turkov alebo všelijakých trestných výprav. Nezaplakal preto národ, keď mu pod Muránskym hradom 7 augusta 1549, sťali lúpežných rytierov Mateja, Martina a Demetera z rodu Bašovcov a jedenásť ich kumpánov. Zaplakal však 17. marca 1713, keď mu za rebro obesili zbojníka Juraja Jánošíka, z ktorého neskôr Štúrovci urobili národného hrdinu. Ešte aj v týchto časoch o ňom píšu historici, spisovatelia, novinári, natáčajú sa o ňom filmy, je tu opera aj muzikál. Je z neho legendarná postava, ktorá nám už takmer tristo rokov pripomína život i skutky zbojníka, ale predovšetkým túžbu tohoto národa, po spravodlivosti a odplate.

... Každá Župa mala svojich zbojníkov a svoju legendu o potrestaní nenásytnosti, pažravosti, pýche a nadutosti svojho panstva, ktoré okráda svoj národ a obohacuje sa aj na jeho biede. Podkarpatská Rus mala svojho Nikolu Šuhaja, v Haliči nedoprial kľudné spanie svojmu panstvu Olexa Dovbuš, na Orave a Horehroní bol Jakub Surovec, na Gemeri Michal Vdovčik, v Sliezku Klimczak, na Západnom Slovensku zbojníčil Rajnoha...každý z nich vošiel do pamäti ľudu ako legenda, ako ľudový hrdina, ktorý trestal panskú svojvôľu. Lump potrestal lumpa, povedal by dnes každý, kto by legendy tohto druhu najradšej zalial do betónu. Čo ak by sa niekto, inšpirovaný takouto legendou, rozhodol vziať spravodlivosť do vlastných rúk a začal si dôkladnejšie všímať majetky a privilégia každého? Veď by tu bol ďalší prevrat, ďalšia revolúcia. Na túto tému sa vari najpresnejšie vyjadril pri posledných oslavách "Nežnej revolúcie", Český prezident Václav Klaus - My sme nikdy netvrdili, že táto revolúcia sa robí preto, aby sa mal každý dobre, povedal. Žiada sa mi však k tomu dodať, že revolúcia sa nerobila ani preto, aby tu bral futbalový tréner mesačne 35 tisíc EUR, alebo predseda predstavenstva v zdravotnej poisťovni 675 EUR, každý deň. Ak by niekto podobné reči viedol na tribúne v 89-om roku, tak by ho z nej okamžite stiahli. A nikto by nezaplakal ani dnes, ak by takýchto "lúpežnikov" naučili v týchto zlých časoch, väčšej skromnosti. Pod hlavičkou Demokracie, "slobodného podnikania " a pod , sa tu však dejú aj iné, ľudí poburujúce, ale zákonom kryté "zlodejiny". Ako inak to nazvať, ak v časoch najvyššej nezamestnanosti a obrovského zdražovania, rozdajú ministri dosluhujúcej vlády svojim "pilierom" na ministerstvách, iba v rámci odmien, celých 28 miliónov Euro? Ktovie, možno už teraz vzniká legenda o nebojácnych rytieroch, ktorí si trúfli na také plytvanie aj v týchto zlých časoch.

...Legendy o zbojníkoch, lúpežnych rytieroch...o ich živote a skutkoch, vznikali, písali a šírili sa väčšinou až po ich smrti. Je však už iná doba a informácie podobného druhu, prekonávajú veľmi rýchlo akékoľvek vzdialenosti. Predsa však trvalo veľmi dlho, než sa dostal na verejnosť spis "Gorila". Pravde podobne preto, lebo v ňom figuruje priveľa "lúpežných rytierov", ktorí priveľmi rýchlo zbohatli a ktorých hrabivosť nepoznala hraníc. Ľudia tušili, že pri "slobodnom podnikaní" podobného druhu, o akom sa tu píše, vždy sa niekomu niečo nalepí na prsty, no netušili, že to môže prerásť, až do takých obludných rozmerov , siahajúcich až na najvyššie miesta. Vždy sa našiel nejaký "Gorilák", ktorý zabránil vytiahnuť tento spis na verejnosť. Až teraz sa ukázalo v uliciach našich miest, ako takéto zbojstvo ľudí poburuje. To, čo sa deje, už nie je prípad osamelého zbojníka, ktorý sa vybral potrestať panskú hrabivosť, to je sila, ktorú nemožno podceňovať a o ktorej si nikto netrúfne povedať, že lump sa vybral potrestať lumpa.