Spor medzi dvoma štátnymi úradmi nebýva u nás každodenným zvykom. Súčasná "prestrelka" medzi Úradom na ochranu osobných údajov SR a Štatistickým úradom SR však začala naberať na takej intenzite, že musel do nej zasiahnuť aj prezident republiky Ivan Gašparovič. Samozrejme, nie administratívnym spôsobom, ale dobre mienenou radou. Vojna úradov vznikla v súvislosti so sčítaním obyvateľov, domov a bytov ktoré sa uskutočnilo v máji, teda pred niekoľkými dňami a skončí 6. júna. Na výsledky sčítania si však ešte budeme musieť počkať, ale dnes môžeme povedať, že jeho priebeh bol ohrozený. Len preto, lebo ochranári osobných údajov napadli anonymitu sčítania a to tak, že obyvateľa identifikuje nalepenie číselného identifikátora na sčítacie hárky, alebo jeho zadanie na webovej stránke e-scitanie.sk. Štatistický úrad SR však všetky takéto útoky odmieta. Podľa neho sčítacie formuláre sú anonymné a úrad pracuje so získanými údajmi ako s chránenými. Okrem toho argumentuje aj tým, že zo Štatistického úradu SR ešte nikdy žiadne dôverné údaje neunikli, neboli zneužité a neboli ani poskytnuté žiadnej tretej strane. Okrem toho tento spôsob sčítania, ktorí už máme mnohí za sebou, je v súlade nielen so slovenskou, ale aj európskou legislatívou.
Podľa odborníkov spory medzi úradmi zašli až veľmi ďaleko. Nemožno sa preto čudovať, že Štatistický úrad SR dal podanie na Generálnu prokuratúru, a bol úspešný, pretože stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov SR považuje za účelové, manipulatívne a ohrozujúce priebeh sčítania. Len pre zaujímavosť - keby sa ochranárom osobných údajov podarilo zabrániť v pokračovaní stálo by to zmarenie projektu v hodnote 30 miliónov eur. Odborníci síce zároveň predpokladájú, že žiadne sčítanie obyvateľstva nemožno realizovať bez rizika úniku údajov, ale zároveň sa zneužitia údajov nemusíme obávať, pretože s takouto možnosťou ráta už samotný zákon. Zainteresovaní stoja za Štatistickým úradom SR a pri spochybnení anonymity sčítania riaditeľom Úradu na ochranu osobných údajov SR. Majú právo sa domievať, že ide o účelovú hru. Sú to síce iba indície, dôkazy by sa skutočne hľadali veľmi ťažko, ale takéto uvažovanie nie je až natoľko absurdné.
Pozrime sa na náš každodenný život. Osobné údaje poskytujeme na všetky svetové strany, bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme, alebo nie. Tak napríklad pri ubytovaní v hoteloch, verejných a vedeckých knižniciach, na poštách, pri vybavovaní zliav na cestovanie železnicou, autobusovou dopravou a MHD. To už nehovorím o Sociálnej poisťovni, ktorej všetci poskytujeme ešte dôveryhodnotnejšie informácie, než pri tohtoročnom sčítaní obyvateľov, domov a bytov. Koľko údajov majú o nás rôzne agentúry, ktoré si ich od nás nenápadne zistia prostredníctvom rôznych tzv. marketingových dotazníkov a možnosti zapojenia sa do rôznych súťaží o finančné i vecné ceny. Zainteresovaní hovoria aj o obchodovaní medzi rôznymi agentúrami s osobnými údajmi občanov, teda tieto informácie sa jednoducho predávajú a kupujú.
Nedávno mi kolega rozprával ako kupoval vstupenky na medzištátny hokejový zápas Kanada-USA, ktorý sa hral počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v Košiciach. Kupoval ich prostredníctvom oficiálneho predajcu Ticketportal SK, ktorému musel oznámiť meno, priezvisko a číslo občianskeho preukazu. Na otázku prečo, dostal vyčerpávajúcu odpoveď: Aby v prípade, straty vstupeniek,alebo ich odcudzenia neboli zneužité, a teda, na zakúpené miesta sa nedostali nepovolané osoby. Zároveň však aj preto, lebo vstupenky sa budú žrebovať o hodnotné ceny. „Skutočne dostatočné“ vysvetlenie. Ale už má niekto časť jeho dôležitých údajov. Preto nalepenie identifikačných kódov na patričné formuláre nemôže byť zdrojom obáv, alebo dokonca toho, že niekto kvôli tomu vôbec nevyplní a neodovzdá tieto formuláre. Možno práve niekomu by to veľmi vyhovovalo...