Volal mi priateľ, že už sa bojí otvoriť čo i len skriňu z obavy, aby naňho nevyskočila Iveta Radičová. Keby len to pomyslel som si, to by mi ani tak neprekážalo. Veď je to predsedníčka vlády, nominovaná najsilnejšou vládnou stranou SDKÚ-DS. Nezazlievam jej ani to, že oproti najsilnejšej politickej strane na Slovensku, ktorou už dlhodobo je strana Smer-SD vedená Robertom Ficom má SDKÚ-DS na čele s Mikulášom Dzurindom trikrát menšiu podporu obyvateľov. Je mi však, tak ako aj pre môjho priateľa, nepochopiteľná najmä servilnosť novinárov. Či už to píšucich, alebo v elektronických médiách. Obzvlášť v tomto smere vyniká napríklad Branislav Dobšinský. Pri počúvaní besedy, ktorú by mal ako moderátor aspoň usmerňovať nadobudnete pocit, že je tam skôr v roli rozhlasového poslucháča. I. Radičová si už sama kladie i otázky. Keby na ne odpovedala pravdivo mohli by sme sa uspokojiť s odporúčaním pre riaditeľku televízneho a rozhlasového komplexu, aby v záujme šetrenia zrušila v takom to prípade moderátora. Žiaľ jej odpovede sú zvyčajne minimálne neúprimné. Šéf opozičnej strany Smer-SD, Robert Fico ich verejne označuje za hrubé klamstvá. Predsedníčka vlády zrejme rada verejne obhajuje aj neobhájiteľné. Ináč si nemôžeme vysvetliť, ani jej obhajobu verejnej voľby generálneho prokurátora. Podozrievať R. Fica z toho, že bojuje za tajnú voľbu generálneho prokurátora z iných ako demokratických dôvodov je minimálne nedôstojné jej postavenia. "To znamená, že z nejakého dôvodu nechce, aby sa verejnosť dozvedela o jeho voľbe," toto vyjadrenie I. Radičovej v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy, ako aj obdobné výroky v iných médiách hovoria o jej nepochopení významu tajnej voľby. Nehanbila sa verejne opätovne poprieť, že zmena spôsobu voľby generálneho prokurátora súvisí s výsledkami predchádzajúceho hlasovania na pôde parlamentu, kedy sa koaličného kandidáta nepodarilo zvoliť. Na základe neúspešných výsledkov voľby generálneho prokurátora, každému logicky zmýšľajúcemu a stranícky nezaťaženému občanovi musí byť nad slnko jasnejšie, že verejnou voľbou chcú súčasní vládcovia z SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mostu-híd vytvoriť len podmienky na zvolenie ich spoločného kandidáta. Len tak môžu zabezpečiť, aby za koaličného kandidáta na funkciu generálneho prokurátora hlasovali aj tí poslanci, ktorým to ich svedomie nedovoľuje, ale nechcú byť za svoj postoj stranícky postihovaní v politickej kariére, vrátane opätovnej nominácii v ďalších parlamentných voľbách. O tom, že politika vládnej koalície na čele s premiérkou I. Radičovou, nemá jednoznačnú podporu všetkých koaličných poslancov svedčí aj reakcia Richarda Sulíka. Podľa jeho vyjadrenia má vládna koalícia pri verejnom hlasovaní 79 hlasov, pri tajnom však len 73. Ako povedal, logicky budú preto hlasovať verejne.
Škoda, že naše média pri postupnej demontáži demokracie mlčia a priestor dávajú obhajovaniu neobhájiteľného. To by bolo kriku a demaršov, keby vlády Vladimíra Mečiara, alebo Roberta Fica pristúpili k demontáži jedného z pilierov demokracie, ktorým bezpochyby je aj tajná voľba predstaviteľov na dôležitých postoch. Je až neuveriteľné, ako tí novinári, čo v minulosti kritizovali aj tie najhumánnejšie kroky vlády R. Fica, dnes zaryto mlčia a tolerujú ignorovanie zavedených demokratických postupov súčasnou vládnou koalíciou. Ešte väčším nešťastím však pre Slovensko je, že nedemokratické kroky vlády I. Radičovej pomáhajú aj verejne obhajovať.