Pri každej analýze stavu riešenia rómskej problematiky prichádzame k jednému uzáveru: napriek množstvu venovaných finančných prostriedkov, času a energie sú dosiahnuté výsledky neuspokojivé. Zodpovednosť za to nesú obe strany, teda majoritná časť spoločnosti i samotná rómska menšina. Optimisti síce tvrdia, že s pribúdajúcimi rokmi sa život Rómov vo všeobecnosti bude skvalitňovať, realisti však majú úplne opačný názor. Tvrdia, že sa musíme pripravovať dokonca aj na možné sociálne a etnické nepokoje zo strany rómskej menšiny, ktorá je stále viac a viac tlačená do izolácie a na okraj spoločnosti. Rozdiely medzi spôsobom a kvalitou života majority a rómskej menšiny sa nezmenšujú, ale naopak, navzájom vzdiaľujú.

Na Slovensku žijú a pracujú vysokoškolský vzdelaní Rómovia, máme profesionálne rómske divadlo i stredné odborné školy, zamerané na deti z rómskych rodín. To všetko však možno prirovnať iba kvapke v mori. Žiaľ, ako potvrdzujú výsledky rôznych analýz rómskych intelektuálnych kruhov situácia od roku 2010, kedy nastúpila pravicová vláda I. Radičovej sa ešte zhoršila. Buďme však konkrétni. Tak napríklad od roku 2005 pri ministerstve školstva existovala Rada expertov pre výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov. Tento poradný orgán ministerstva mal najlepšie podmienky na prácu v rokoch 2006-2010, kedy bol vo vláde zodpovedný za národnostnú politiku jej podpredseda Dušan Čaplovič. Po zmene vlád sa však neuskutočnilo ani jedno stretnutie členov rady, nikto nemal záujem ho zvolať. Napriek tomu oficiálne stanovisko ministerstva školstva teraz tvrdí, že „Rada expertov pre výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov nebola zrušená, jej činnosť však v poslednom období nie je aktívna.“

Zaujímavá situácia vznikla na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pamätáme sa dobre, ako chcela štátna tajomníčka L. Nicholsonová meniť všetko k lepšiemu. Z týchto predsavzatí sa jej nakoniec nepodarilo realizovať nič. Aspoň nič podstatné. Napriek tomu na tomto ministerstve majú až štyroch poradcov pre rómsku problematiku a ťažko povedať, ktorí z nich čo konkrétne urobil v tejto oblasti. V každom prípade je však zaujímavý spôsob ich odmeňovania. Všetci pracujú na dohody, musia predkladať výkazy práce s počtom odpracovaných hodín. Ťažko preto pochopiť, ako RNDr. Xaverovi Gubášovi vychádza 2400 eur mesačne, MUDr. Petrovi Tatárovi 1000 eur, Viere Samkovej 300 eur mesačne a iba Ing. Igor Beneš má stanovenú hodinovú mzdu 20 eur. Keď ministrovi školstva E.Jurzycovi nechýba poradca na riešenie rómskych problémov, jeho kolega – minister vnútra D. Lipšic jedného odborníka pre ústavného činiteľa má. Keď si neviete predstaviť, čo je to za funkcia, tak musíme zdôrazniť, že naše právne predpisy oficiálne funkciu poradcu nepoznajú. Určujú však kto je odborník pre ústavného činiteľa. Teda ten, ktorého tradične voláme poradca. Vnútro zamestnáva jedného a ten sa špecializuje predovšetkým na rómsku kriminalitu. Má skutočne slušný plat – 2950 eur mesačne. Podľa tohto poradcu - Milana Krajniaka – máme na Slovensku 220 problémových rómskych komunít, v ktorých žije asi 135 000 ľudí. Niektorí predstavitelia rómskej menšiny si však myslia, že keď máme odborníka na rómsku kriminalitu tak by sme mali mať aj odborníka na kriminalitu ďalších národností a etnických skupín, žijúcich v Slovenskej republike: odborníka na maďarskú, rusínsku, ukrajinskú, poľskú...

Na Slovensku je už úplnou samozrejmosťou Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Žiaľ , táto funkcia má predovšetkým politické pozadie i krytie a nie odborné. Ide o poradný orgán podpredsedu vlády, samotný splnomocnenec Miroslav Pollák má okolo seba 16-členný poradný zbor, pričom jeho členovia nepoberajú žiadnu odmenu. Je však zaujímavé, že tento poradný orgán za celé obdobie vlády I.Radičovej zasadal dvakrát... Problematikou rómskeho etnika sa zaoberajú aj samosprávne kraje. V tomto smere azda najďalej zašli v Košickom samosprávnom kraji, kde jeho predseda Zdenko Trebuľa má svoj 13-členný poradný zbor a jeho členmi sú výlučne Rómovia! V Prešovskom samosprávnom kraji síce takýto poradný zbor nemajú, ale rómskou problematikou sa cieľavedome a plánovane zaoberá odbor regionálneho rozvoja, územného plánu a životného prostredia. V týchto dvoch krajoch a ešte v Banskobystrickom je situácia v rómskej problematike najzložitejšia, doslova kritická. Práve preto jej regionálne samosprávy venujú patričnú pozornosť, i keď očakávať výraznejšie výsledky je ešte predčasné. To, čo sa zanedbalo celé desaťročia nemožno napraviť z roka na rok, ani za jedno volebné obdobie.

Či sa už rómsky problém bude riešiť komplexne, jednorazovo, alebo etapovite, je to vždy zložitá a náročná práca, v ktorej sa musia angažovať zároveň a rovnakým dielom majorita i Rómovia. Zatiaľ sú nespokojní na oboch stranách. Rómovia majú pravdu v jednom: jednotlivé ministerstvá pri riešení problémov rómskeho etnika nekomunikujú medzi sebou, „každé z nich sa hrá na vlastnom pieskovisku“, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity nepovažujú za inštitúciu, s ktorou by sa mali radiť, počúvať jej názory a vymieňať si skúsenosti. Aj preto asi neexistuje jeden ústredný, síce poradný, ale v každom prípade zbor s patričnou autoritou. A tak často riešenie zložitých a naliehavých problémov zostáva na pleciach obcí a ich samospráv. Tie sú síce konečnou stanicou, ale iba vo výnimočných prípadoch pociťujú pomoc a podporu zhora. Z kompetentných miest najčastejšie počúvajú: „Veď vy sa v tom najlepšie vyznáte, vy si už nejako pomôžete...“.