Minister vnútra Daniel Lipšic v predvolebnom období prevzal úlohu hovorcu pre všetko. Tlmočí všetko, z čoho môže vytĺcť politický kapitál. Aj mňa, tak ako každého slovenského občana, zaujíma ako sa rieši kauza Gorila. Domnievam sa však, že je tu omnoho viac a dôležitejších problémov, ktoré oprávnene trápia občanov. Dávam mu preto do pozornosti aspoň jeden z množstva námetov, ktorých pozitívne vyriešenie by sme určite privítali Bratislavčania. Pán minister, predstavte si, že v najbližších voľbách nebudete zvolení za poslanca. V tom lepšom prípadne zostanete v opozícii. Prirodzene prídete o vládnu limuzínu. Následne budete musieť zaevidovať vaše nové motorové vozidlo, ktoré ste si kúpili za bohaté odstupné. Na internete zistíte, že policajti úradujú na Kopčianskej ulici ráno od pol ôsmej. Poviete si, že ak skôr prídete budete i skôr vybavený. Po príchode do priestoru polície sa ale dočkáte nepríjemného prekvapenia. Veľmi rýchlo sa stratí bohorovný úsmev z vašej tváre. Vystrieda ho zlosť z reálnej skutočnosti. Pohľad na dvadsaťmetrový rad, na políciu hromžiacich motoristov, určite schladí váš ranný optimizmus. S čakaním, tak ako vy, všetci rátali. Vôbec ich však nenapadlo, že si ten predstih odstoja vonku pred budovou. Prístrešok pred budovou síce chráni pred silným vetrom a dažďom, žiaľ pred treskúcou zimou nie. Ani 15 stupňov pod nulou nepohne svedomím policajtov. Takže buď sa otočíte späť a počkáte na jarné oteplenie, alebo sa pokúsite zohriať pohľadom na dobre vykúrenú chodbu dopravnej polície. Ubezpečujem vás, že sa pritom určite nezohrejete. Nepomáha to. V hlave mi zato vírilo množstvo nápadov. Najčastejšie sa mi zjavovalo odporúčanie pre vás, pán minister Lipšic. Hlas odkiaľ si z hora mi našepkával, že menej by ste sa mali venovať rozdúchavaniu predvolebných politických vášní a viac sa zaujímať o každodenné problémy občanov. Konkrétne v tomto prípade o zlepšenie policajného servisu pre bratislavskú motoristickú verejnosť.